Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 268/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Badovou, Advokátska kancelária JUDr. Mária

Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd

Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Márie Badovej,

Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 10. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že ako navrhovateľka sa

v napadnutom konaní vzájomným protinávrhom 30. apríla 2001, ktorý spresnila podaním

17. februára 2005, domáhala zaplatenia sumy 38 349,07 € s príslušenstvom. Okresný súd

na pojednávaní konanom 28. apríla 2005 protinávrh sťažovateľky vylúčil na samostatné

konanie, ale tomuto konaniu pridelil spisovú značku až po troch rokoch

nečinnosti. Okresný súd potom nariadil pojednávania v roku 2010 a 25. novembra 2010

vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, ale Krajský súd v Žiline (ďalej aj

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 12. júna 2012 tento rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka po uvedení jednotlivých procesných úkonov okresného súdu je toho

právneho názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „... nebolo doposiaľ právoplatne skončené

konanie v merite veci“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Právo ... priznané SR a

Dohovoru..., v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. č. k. ,

aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, bolo porušené.

sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 10.000, €... ktoré

je odporca – Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľke v lehote

dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 14. júla 2015 písomne vyjadril

okresný súd podaním sp. zn. 1 Spr. zo 6. júla 2015.

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu sa vo svojom vyjadrení stotožnila s vyjadrením

zákonnej sudkyne a uviedla, že na okresnom súde „je dlhotrvajúci stav nedostatočného

personálneho obsadenia, na ktoré sme viackrát upozorňovali, avšak bezvýsledne, a to aj

napriek tomu, že ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/ 32

sudcov.

Okresný súd Žilina je súd v sídle Krajského súdu v Žiline, v dôsledku čoho vykonáva

aj inú špecifickú agendu než iné súdy a zároveň tunajší súd je asi jediným súdom v SR, ktorý

vybavuje veci 3 okresov – Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto, pričom civilný sudca tohto

súdu má v agende C nápad cca 45 vecí mesačne a okrem toho vykonáva aj iné agendy, čo je

neprimerané a ak nie až diskriminujúce s niektorými ostatnými súdmi, na ktorých má sudca

nápad cca 7 14 vecí mesačne v agende C.

Dokonca z posledných výkazov je zrejmé, že tunajší súd je jednej z naj zaťaženejších

súdov SR a zároveň ombudsmanka taktiež skonštatovala, že Okresný súd v Žiline je značne

personálne poddimenzovaný.

Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo

žiadame zohľadniť.“.

5.2 Vo vyjadrení zákonnej sudkyne k veci sa okrem iného uvádza:

„... Na deň 12. júna 2014 o 13.00 hod. bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Právny zástupca odporcov Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, Žilina svojim

písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.06.2014 (č. l. 313) žiadal o zrušenie

uvedeného pojednávania z dôvodu, že medzi účastníkmi konania prebiehajú mimosúdne

rokovania, zároveň týmto podaním žiadal súd o poskytnutie dostatočného časového

priestoru za účelom konečného doriešenie mimosúdneho urovnania medzi účastníkmi

konania.

Právny zástupca navrhovateľov Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o.,

Žilina svojim písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.06.2014 (č. l. 314)

žiadal o zrušenie uvedeného pojednávania z dôvodu, že medzi účastníkmi konania

prebiehajú mimosúdne rokovania, zároveň týmto podaním žiadal súd o poskytnutie

dostatočného časového priestoru za účelom konečného doriešenie mimosúdneho urovnania

medzi účastníkmi konania.

Súd vyhovel týmto identickým žiadostiam a poskytol dostatočne dlhú lehotu, tak ako

žiadali, a to do 30.10.2014 (č. l. 317).

Keďže právni zástupcovia voči súdu ostali nečinní a neoznámili či došlo alebo

nedošlo k mimosúdnemu urovnaniu, súd elektronickou výzvou zo dňa 03.11.2014 vyzval

oboch právnych zástupcov, aby oznámili súdu či došlo k mimosúdnej dohode alebo žiadajú

o pokračovanie v konaní. (č. l. 321).

Na uvedenú elektronickú výzvu súdu zo dňa 03.11.2014 reagoval právny zástupca

odporcov Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, Žilina svojim písomným podaním,

ktoré bolo súdu doručené dňa 10.06.2014 (č. l. 322) požiadal, aby súd nenariaďoval

pojednávanie, nakoľko naďalej prebiehajú mimosúdne rokovania a účastníci majú záujem

vec vyriešiť mimosúdne.

Na uvedenú elektronickú výzvu súdu zo dňa 03.11.2014 reagoval aj právny zástupca

odporcov Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., Žilina svojim elektronickým

podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.11.2014 (č. l. 323) a oznámil súdu, že naďalej

prebiehajú mimosúdne rokovania.

Následne súd elektronickou výzvou zo dňa 28.11.2015 (č. l. 325) vyzval oboch

právnych zástupcov, že ak naďalej žiadajú, aby súd nepokračoval v konaní, je nevyhnutné

podať spoločný návrh na prerušenie konania podľa

Túto výzvu súdu ignorovali obaja právni zástupcovia. Vzhľadom na to, súd dňa

13.01.2015 nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.03.2015 o 9.00 hod. (č. l. 326).

Tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 12.03.2015

právni zástupcovia opäť požiadali o mimosúdnu dohodu, súd však už pojednávanie odročil

na konkrétny termín, a to na deň 14.05.2015 o 13.00 hod. a upozornil PZ zápisnične, že

tejto výzve vyhovel poslednýkrát. Toto pojednávanie bolo odročené za účelom rozhodnutia

súdu o ďalšom procesnom postupe, nakoľko vec je skutkovo a právne zložitá. (č. l. 332).

Následne opakovaným štúdiom spisu súd dospel k záveru, že vo veci je nutné nariadiť

znalecké dokazovanie a vec je v štádiu prípravy uznesenia o nariadení znaleckého

dokazovania...

Rozhodnutiu vo veci od 14. júna 2014 do 14. mája 2015 bránil postoj samotných

účastníkov konania...“

6. Sťažovateľka v stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

k vyjadreniu okresného súdu zaujala toto stanovisko: „... na doplnenie mnou uvádzaných

skutočností v obsahu mojej sťažnosti zo dňa 11.5.2015 nechcem už nič nové uviesť, v celom

rozsahu na jej dôvodoch zotrvávam a sa ich pridržiavam, avšak podotýkam, že mám za to,

že postup odporcu nebol od rozhodnutia o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné

konanie doposiaľ v súlade s platnou právnou úpravou...“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a spisu ústavného súdu sp. zn. , ktorý už posudzoval

prieťahy iného účastníka v konaní vedenom pod sp. zn. , zistil tieto podstatné

úkony okresného súdu a účastníkov konania:

Sťažovateľka pôvodne ako odporkyňa v druhom rade podala okresnému súdu

18. februára 2005 ešte v konaní vedenom pod sp. zn. proti navrhovateľom

v prvom a druhom rade vzájomný návrh na „zaplatenie 600 000, KČ a 20 000, DEM

s prísl.“.

Okresný súd vylúčil vzájomný návrh sťažovateľky na samostatné konanie

na pojednávaní 28. apríla 2005 a 7. januára 2008 bol návrh zapísaný do podateľne

okresného súdu pod sp. zn. .

Dňa 21. júna 2010 a 21. septembra 2010 sa konali pojednávania, na ktorých okresný

súd vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a 25. novembra 2010 rozhodol

rozsudkom v merite veci o zamietnutí vzájomného návrhu sťažovateľky, ktorá podala proti

nemu odvolanie.

Uznesením sp. zn. z 12. júna 2012 Krajský súd v Žiline rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, keď okresný súd opomenul aplikovať právnu normu vzťahujúcu sa na danú

vec, a to ustanovenie .

Dňa 18. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odporcovia navrhli

konanie prerušiť do skončenia konania o ich sťažnosti podanej ústavnému súdu, ktorý

18. decembra 2012 návrh sťažovateľky zamietol.

Dňa 8. októbra 2013 okresný súd určil termín pojednávania na 9. január 2014, ktoré

sa uskutočnilo. Pojednávanie určené na 18. február 2014 sa nekonalo pre onemocnenie

odporcu v prvom rade a obdobne bol zrušený aj termín pojednávania určený na 12. jún 2014

z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky, že medzi účastníkmi konania

„začalo prebiehať rokovanie o prípadnom mimosúdnom vyriešení súdneho sporu“.

Okresný súd vyhovel žiadostiam účastníkov a poskytol im lehotu na uzavretie

prípadného zmieru do 30. októbra 2014, ale títo mu v novembri 2014 oznámili,

že rokovania o mimosúdnom urovnaní ešte prebiehajú. Následne ich okresný súd vyzval,

že ak naďalej žiadajú, aby súd nepokračoval v konaní, je nevyhnutné podať spoločný návrh

na prerušenie konania podľa (ďalej len „OSP“).

Na túto výzvu právni zástupcovia nereagovali, preto okresný súd 13. januára 2015 nariadil

pojednávanie na 12. marec 2015. Avšak na ňom právni zástupcovia opäť požiadali

o mimosúdnu dohodu. Posledné pojednávanie sa konalo 14. mája 2015 a vec nie je dosiaľ

právoplatne skončená.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

13.1 Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci ústavný súd poukazuje na nález

sp. zn. z 10. septembra 2014, v ktorom vo veci iného účastníka tohto

konania konštatoval, že spory o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom vyplývajúce

z rôznych zmlúv občianskoprávnej povahy (napr. zmluva o pôžičke), ako

aj obchodnoprávnej povahy (napr. zmluva o dielo, resp. zmluva o postúpení pohľadávky)

nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov.

V danej veci nemôže ústavný súd ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania ani

v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu pred okresným súdom, pretože už od podania

vzájomného návrhu v roku 2005 bol okresný súd úplne nečinný viac ako tri roky (v tomto

období okresný súd síce vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa na samostatné konanie

na pojednávaní 28. apríla 2005, ale až 7. januára 2008 bol návrh zaevidovaný

pod sp. zn. ) a neskôr nečinný aj ďalšie dva roky, pričom jeho postup bol

v nasledujúcom období (od roku 2010 do súčasnosti) tiež neefektívny, keďže do dnešného

dňa nie je ešte konanie právoplatne skončené (pozri hodnotenie postupu okresného súdu).

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil niektoré okolnosti, ktoré možno pričítať aj na jej

ťarchu. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že sťažovateľka sa o svoju vec vôbec nestarala

najmä v rokoch 2005 až 2010, a teda účinne nestrážila svoje práva (vigilantibus iura).

Obdobne pri podaní návrhu nezaplatila súdny poplatok a okresný súd musel zrušiť aj termín

pojednávania určený na 12. jún 2014 aj z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne

sťažovateľky, že medzi účastníkmi konania „začalo prebiehať rokovanie o prípadnom

mimosúdnom vyriešení súdneho sporu“, pričom toto prebiehalo veľmi zdĺhavo a právna

zástupkyňa sťažovateľky nereagovala v lehote na výzvy okresného súdu, čím sa konanie

zbytočne predlžovalo.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti ide predovšetkým na ujmu okresného súdu,

že od podania vzájomného návrhu sťažovateľkou v roku 2005 bol úplne nečinný viac ako tri

roky (až 7. januára 2008 bol totiž návrh zaevidovaný pod sp. zn. ). Následne

okresný súd okrem spomínanej nečinnosti nevykonal žiadny úkon viac ako dva roky

(od 18. marca 2008, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, až

do 10. mája 2010, keď okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie

dôkazov, o ktoré vzájomný návrh opiera). A hoci v roku 2010 nariadil niekoľko pojednávaní

a 25. novembra 2010 rozhodol rozsudkom, jeho rozsudok bol uznesením sp. zn. 7 Co

119/2011 z 12. júna 2012 napokon krajským súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie vedené okresným súdom

od podania vzájomného návrhu do času rozhodovania ústavného súdu trvá viac ako

10 rokov a táto celková doba, počas ktorej vec sťažovateľky stále nie je právoplatne

skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.

14. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci

rozhodol (obdobie napr. , ).

15. V tejto súvislosti ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že nebolo

možné konať v tejto veci bez prieťahov v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia

súdu, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú

štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

16. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

17. V nadväznosti na nález ústavného súdu sp. zn. z 10. septembra

2014 ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia však už neprikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, pretože tak urobil už v tomto náleze.

18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj finančné zadosťučinenie ( , ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, pretože výšku

považuje vzhľadom na obdobie nečinnosti okresného súdu a výšku uplatneného nároku

za primeranú a taktiež preto, že odporcovia (v súčasnosti dôchodcovia) previedli svoj

nehnuteľný majetok na svoje deti, preto sa ani v budúcnosti nedomôže zaplatenia svojej

pohľadávky v exekučnom konaní. Vzhľadom na okolnosti danej veci (opierajúc sa aj nález

sp. zn. ) dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci (pozri body 13.1 až 13.3) považuje

za primerané v sume 3 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

19. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

20. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo

veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátkou JUDr. Badovou. Advokátka vykonala v roku 2015 dva úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového

základu. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným

paušálom 8,39 € predstavuje sumu 148,22 €. Odmena advokátke za 2 úkony právnych

služieb a 2 x paušálna náhrada predstavuje sumu 296,44 €. Keďže právna zástupkyňa

sťažovateľky je aj platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa §

18 ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli teda priznané v celkovej sume 355,72 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015