Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 31 z 18. januára 2011

p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Erika Šablatúru, Holíčska 13, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o zaplatenie sumy 9 958,17 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 18. 01. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“)

nálezom 31 rozhodol, že za obdobie rokov 2004 2010 zákonný sudca

spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a prikázal konajúcemu súdu, aby v konaní pokračoval

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR nálezom zistil, že v konaní postupoval konajúci sudca nesprávne

v tom, že konanie uznesením zo dňa 04. 10. 2010 prerušil z dôvodu, že v inom konaní

spis. zn.: , ktoré konanie je prerušené nakoľko na Ústavnom súde SR

prebieha konanie o nesúlade zákonov a stanovisko Ústavného súdu SR má význam aj

pre konanie sťažovateľa. Ústavný súd SR v uvedenom náleze uviedol, že vo veci spis. zn.:

na tomto súde neprebieha žiadne konanie o nesúlade právnych predpisov.

Z uvedeného postupu konajúcej sudkyne možno vyvodiť konštatovanie, že táto konala

s účelovo vykonštruovaného dôvodu na prerušenie konania.»

Podľa názoru sťažovateľa došlo v napadnutom konaní k ďalším zbytočným prieťahom

„za obdobie od 18. 01. 2011, teda od nariadenia Ústavného súdu SR na konanie bez

prieťahov“ , tým, že:

„• Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 06. 2011, spis. zn.:

445 zrušil uznesenie konajúceho súdu zo dňa 04. 10. 2010, spis. zn.:

ako nezákonné. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí najmä

na a 5 SR, v zmysle ktorého právne záväzné akty európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tzn. že

sudca môže v spore riadne konať a pritom zobrať do úvahy pri rozhodovaní európsku

jurisdikciu, ktorá zabezpečuje širšiu právnu ochranu ako jurisdikcia slovenská.

• Zákonná sudkyňa dňa 25. 08. 2011 uznesením č. k.: 448 znova

prerušila konanie z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie o nesúlade zákonov

v konaní č. k: a rozhodnutie má zásadný význam aj pre konanie sťažovateľa.

Dôvod prerušenia bol znova účelový a nepravdivý. Predsedníčka Ústavného súdu SR listom

zo dňa 03. 07. 2012 č.: Spr. 586/2012 oznámila sťažovateľovi, že na Ústavnom súde SR

evidujú dve podania z Okresného súdu Bratislava I, ale podanie pod č. k.:

nie je v konaní o nesúlade zákonov na Ústavnom súde SR. Zákonná sudkyňa znova konala

účelovo a za každú cenu sa snažila konanie prerušiť a vec neriešiť...

• Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 13. 06. 2011, spis. zn.: 480

rozhodla o pokračovaní v konaní a následne konanie prerušila z dôvodu postúpenia veci

Ústavného súdu SR, nakoľko podľa jej názoru ide o rozpor ,

č. v znení zmien a doplnkov s Dohovoru č. 111. Nesúlad právnych

noriem zákonná sudkyňa videla v tom, že Dohovor zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek

dôvodu a zakazuje diskrimináciu len podľa určených kritérií.

Sťažovateľ v takomto konaní zákonnej sudkyne vidí zámer ako účelovo nekonať

vo veci a naďalej spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní a mariť právo na spravodlivý

rozsudok v primeranom čase.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Dňa 10. 07. 2014 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené uznesenie Ústavného

súdu SR č. zo dňa 26. 03. 2014, ktorým bol návrh Okresného súdu

Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov odmietnutý pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí, nakoľko návrh neobsahoval odôvodnenie, ktoré by

spĺňalo dostatočné ústavnoprávne požiadavky. Dňa 24. 07. 2014 predsedníčka Okresného

súdu Bratislava I oznámením č. Spr. 2162/2014 vyhodnotila sťažnosť na prieťahy v konaní

tak, že skonštatovala, že boli sudkyňou spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, jej konanie

kvalifikovala ako neefektívne a zároveň uviedla, že vec č. k.: nebola zaslaná

na Ústavný súd SR, ale bola predložená na Krajský súd Bratislava na odvolacie konanie. Je

zrejmé, že zákonná sudkyňa vedela alebo mohla a mala vedieť, že predmetné konanie

č. k.: sa nenachádza na Ústavnom súde SR.“

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenie v sume 7 000 €

odôvodňuje sťažovateľ takto: „... právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi

spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu mojej osobe, ako aj mojej rodine.

Ujma, ktorá mi bola spôsobená je bližšie a podrobne uvedená v časti I tejto sťažnosti.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva ... upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

18 C/377/2004 porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. ... priznáva finančné zadosťučinenie 7 000,00 EUR (slovom

sedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho

zastúpenia 490,76 EUR (slovom štyristodeväťdesiat EUR 76 centov, ktoré je súd povinný

zaplatiť na účet advokáta...“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu reagovala na výzvu

ústavného súdu v prípise sp. zn. Spr 3713/2014 z 12. novembra 2014, v ktorom popri

prehľade procesných úkonov súdu uviedla:

„Poukazujem na skutočnosť, že dňa 30. 04. 2014 bola Okresnému súdu Bratislava

doručená sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom pred tunajším

súdom pod sp. zn: sťažnosť na prieťahy, ktorá sa vzťahovala

na obdobie od 18. 1. 2011, kedy Ústavný súd SR v náleze sp. zn.: 31

skonštatoval prieťahy v súdnom konaní sp. zn: , napriek tomu zákonná

sudkyňa podľa jeho názoru nález nerešpektovala. Zároveň

vyjadril nespokojnosť s jej rozhodovacou činnosťou, konkrétne s uznesením č. k. 18 C

377/2004 423, uznesením č. k. a uznesením č. k. .

Poukazuje na to, že žaloba bola podaná dňa 13. 10. 2004 a do dnešného dňa neboli

vykonané rozhodujúce listinné dôkazy, súdny spis bol na Ústavnom súde SR od 15. 10. 2012

do 6. 2. 2014 a od jeho vrátenia je sudkyňa vo veci pasívna. Sťažnosť na prieťahy v konaní

bola vybavená odpoveďou Spr. 2162/2014 zo dňa 30. 04. 2014 ako dôvodná.

Zbytočné prieťahy v konaní možno vidieť v tom, že podľa Ústavného (súdu, pozn.)

Slovenskej republiky bol návrh zákonnej sudkyne na konanie o súlade právnych

predpisov /konkrétne ust. a () s

článkom 2 Dohovoru č. 111 Medzinárodnej organizácie práce Dohovoru o diskriminácii

(zamestnaní a povolaní)/ odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(konkrétne pre absenciu odôvodnenia návrhu na začatie konania, ktoré by spĺňalo ústavno

právne požiadavky). Z tohto dôvodu možno vyhodnotiť činnosť zákonnej sudkyne v konaní

ako neefektívnu.“

Predsedníčka okresného súdu v „Doplnení vyjadrenia zo dňa 12. 11. 2014“ sp. zn.

Spr. 3713/2014 z 2. decembra 2014 ústavnému súdu oznámila, že 28. novembra 2014 bol

vo veci samej vyhlásený rozsudok.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. 19

zo 16. apríla 2015 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. 31

z 18. januára 2011, a vo zvyšnej časti ju odmietol ako neprípustnú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a prípadne

doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti z 12. novembra 2014. Predsedníčka okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr. 3713/2014 doručenom ústavnému súdu 19. júna 2015 oznámila, že

netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom možnosť doplniť svoje

vyjadrenie k sťažnosti nevyužila.

Dňa 26. júna 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa

vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 21. júla 2015

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, súhlasí s upustením od neho „nakoľko

predložené dôkazy postačujú na vydanie rozhodnutia vo veci a zároveň v dostatočnej miere

preukazujú, že došlo k ďalším neodôvodneným a zbytočným prieťahom v konaní, ktoré

spôsobila konajúca sudkyňa Okresného súdu Bratislava I...“.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom

pod sp. zn. už rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. O tejto sťažnosti ústavný súd rozhodol nálezom

č. k. 31 z 18. januára 2011, v ktorom okrem iného vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v , pričom

zároveň okresnému súdu v napadnutom konaní prikázal konať vo veci bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Označený nález

nadobudol právoplatnosť 24. marca 2011, keď bol (podľa doručenky založenej v spise

sp. zn. ) doručený okresnému súdu i právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tomto konaní preskúmaval postup okresného súdu

v napadnutom konaní len v období po 24. marci 2011.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania

v období po 24. marci 2011 zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.

a z písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci

prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedla:

„Dňa 28. 12. 2010 bol súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľa podaného voči uzneseniu tunajšieho súdu č. k. , ktorým

súd nepripustil rozšírenie návrhu o ďalšie skutky diskriminácie, prerušil konanie

do rozhodnutia Ústavnému súdu SR vo veci OS BA I sp. zn. a ktorým súd

zrušil uznesenie prijaté dňa 26. 08. 2010 č. k. , Krajskému súdu

v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. kon.:

zo dňa 30. 6. 2011, ktorým uznesenie v napadnutej časti zrušil. Súdny

spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 9. 8. 2011.

Dňa 30. 6. 2011 do spisu doručené podanie navrhovateľa výzva na pokračovanie

v konaní.

Dňa 25. 8. 2011 vydané uznesenie č. kon.: 448 o prerušení konania

do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.: .

Dňa 21. 9. 2011 do spisu doručené odvolanie navrhovateľa podané voči uzneseniu

č. kon.: 448.

Dňa 22. 9. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci výzva

navrhovateľovi na doručenie rovnopisu podaného odvolania. Tento doručený dňa

4. 10. 2011.

Pokynom zo dňa 3. 10. 2011 odvolanie navrhovateľa na vedomie zaslané odporcovi.

Dňa 14. 10. 2011 súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa

podanému voči uzneseniu tunajšieho súdu č. kon.: a 297 Krajskému

súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením

č. kon.: , 476 zo dňa 29. 2. 2012 tak, že napádané

rozhodnutia súdu potvrdil, súdny spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 16. 4. 2012.

Dňa 13. 6. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 480 o prerušení konania

podľa ust. druhej vety do zaujatia stanoviska Ústavného súdu

SR.

Dňa 3. 7. 2012 do spisu doručené odvolanie navrhovateľa, toto dňa 17. 7. 2012

na vedomie zaslané odporcovi a dňa 25. 7. 2012 súdny spis predložený odvolaciemu súdu.

Dňa 31. 7. 2012 odvolací súd uznesením č. kon. 489 potvrdil

napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa a dňa 6. 9. 2012 vrátil spis tunajšiemu súdu.

Dňa 21. 9. 2012 vyhotovený návrh adresovaný Ústavnému súdu na začatie konania

o súlade právnych predpisov, tento expedovaný na Ústavný súd SR.

Súdny spis tunajšiemu súdu vrátený dňa 6. 2. 2014, dňa 6. 3. 2014 a následne dňa

08. 07. 2014 žiadosť súdu o poskytnutie informácie adresovaná Ústavnému súdu SR

o poskytnutie informácie, či už bolo rozhodnuté o návrhu tunajšieho súdu o súlade

právnych predpisov. Dňa 10. 07. 2014 bolo súdu doručené uznesenie Ústavného súdu SR

zo dňa 26. 03. 2014, ktorým návrh Okresného súdu Bratislava na začatie

konania o súlade právnych predpisov odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí, nakoľko návrh neobsahoval odôvodnenie, ktoré by spĺňalo dostatočné ústavno

právne požiadavky.

Dňa 05. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín

dňa 17. 10. 2014. Dňa 17. 10. 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na termín pojednávania 28. 11. 2014 z dôvodu potreby vypracovania písomného

uznesenia o pokračovaní v prerušenom konaní a o zmene návrhu, nakoľko nebol prítomný

odporca. Uznesením č. k. zo dňa 17. 10. 2014 súd rozhodol, že

pokračuje v konaní a uznesením č. k. zo dňa 17. 10. 2014 súd konanie

v časti istiny 17 centov zastavil a rozhodol o zmene návrhu.“

Ústavný súd zistil, že popis ďalšieho priebehu napadnutého konania obsiahnutý

v písomnom vyjadrení predsedníčky okresného súdu zodpovedá obsahu príslušného

súdneho spisu, a preto citovanú časť vyjadrenia predsedníčky ústavného súdu považuje za

relevantný podklad pre svoje rozhodovanie. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd

rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. z 28. novembra 2014,

proti ktorému podali obe procesné strany odvolanie (odporca 13. januára 2015 a sťažovateľ

29. januára 2015). Okresný súd pred predložením veci odvolaciemu súdu vyzval účastníkov

konania na zaujatie stanoviska k odvolaniu protistrany.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Keďže ústavný súd už nálezom č. k. 31 z 18. januára 2011

rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil sťažovateľom

označené základné právo, v tomto konaní mohol vzhľadom na § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde posudzovať postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska

namietaného porušenia základného právo podľa len v období po

nadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu, t. j. po 24. marci 2011.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

5. Predmetom konania vedeného okresným súdom, v rámci ktorého namieta

sťažovateľ zbytočné prieťahy, je rozhodovanie o poskytnutí ochrany pred diskrimináciou

sťažovateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Ústavný súd pri hodnotení tohto prvého kritéria

poukazuje na svoj právny názor vyslovený v náleze sp. zn. z 18. januára

2011, podľa ktorého ide po právnej stránke o pomerne zložité konanie, pričom

zo skutkového hľadiska nejde o konanie, ktoré by bolo možné považovať za zložitejšie.

Ústavný súd z uvedeného právneho názoru vychádzal aj pri rozhodovaní o tejto sťažnosti.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

v posudzovanom období pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi

v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu č. k. 31

z 18. januára 2011, t. j. po 24. marci 2011. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej

konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Rozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva

v tom, že konanie ako celok je v posudzovanom období poznačené neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou súvisiacou najmä s predložením veci ústavnému súdu

na rozhodnutie o súlade právnych predpisov. Nesústredenosť postupu okresného súdu

možno vidieť najmä v tom, že okresný súd ústavnému súdu predložil nekvalifikovaný návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý následne ústavný súd odmietol

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (uznesenie sp. zn.

z 26. marca 2014). Za neefektívny považuje ústavný súd i procesný postup okresného súdu,

ktorý nariadil pojednávanie v napadnutom konaní predtým, než uznesením rozhodol

o pokračovaní v prerušenom konaní. Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu

právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou

činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo aj v období po právoplatnosti nálezu

č. k. 31 z 18. januára 2011 k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tejto časti

sťažnosti nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom č. k.

31 z 18. januára 2011 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných

prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období

(napriek príkazu konať vo veci bez zbytočných prieťahov uloženému okresnému súdu

nálezom sp. zn. ), berúc do úvahy doterajšiu neprimeranú dĺžku

napadnutého konania, predmet sporu a skutočnosť, že sťažovateľovi už ústavný súd v roku

2011 priznal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Erikom Šablatúrom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu trov konania ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby vykonané

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014

priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony

vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu predstavuje úhradu trov konania v sume 284,08 €

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015