Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 700/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátska kancelária,

Holíčska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. novembra 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«... Sťažovateľ dňa 13. 10. 2004 podal žalobu na Okresný súd Bratislava I, pričom sa

jedná o pracovnoprávny spor vo veci porušovania práv zamestnanca formou diskriminácie

zamestnávateľom .

Vo veci už dvakrát konal Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vydal nálezy

č. -31... a č. -33 a rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na konanie bez zbytočných prieťahov upravené v

v prvostupňovom konaní pred Okresným súdom Bratislava I porušené bolo.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že sa jedná o pracovnoprávny spor, ktorý sa mal riešiť

v „zrýchlenom konaní“, nakoľko ide o spor, ktorý má rozhodujúci vplyv na obživu

sťažovateľa...

Senát (Krajského súdu v Bratislave, pozn.) konal ako odvolací súd od 31. 8. 2015.

Ihneď po odstúpení spisu... požiadal sťažovateľ konajúci súd na zrýchlené konanie

a prednostné prejednanie veci aj z toho dôvodu, že spor trvá už 10 rokov a 10 mesiacov...

Listami zo dňa 16. 11. 2015 a 24. 5. 2016 oznámil podpredseda konajúceho súdu...

že z objektívnych príčin nie je možné konať bez prieťahov z dôvodu dlhodobej zaťaženosti

konajúceho senátu.

... konajúci senát rozhodol vo veci uznesením až 31. 5. 2016... Konanie na odvolacom

súde trvalo od 31. 8. 2015 do 31. 5. 2016, teda 9 mesiacov.

... Podľa sťažovateľa ďalší prieťah v konaní... vznikol pri doručovaní uznesenie

zo dňa 31. 5. 2016, ktoré mu bolo doručené až 14. 9. 2016, teda po 3 mesiacoch a 14 dňoch.

... Sťažovateľ poznamenáva, že predmetný spor je vo svojej podstate právne veľmi

jednoduchý, s množstvom listinných dôkazov... V uvedenej súvislosti sťažovateľ vytýka,

že po viac ako 11 rokoch nie je v pracovnoprávnom spore rozhodnuté, čo je možné

kvalifikovať ako zmarené právo na spravodlivý súdny spor podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dá sa nazvať ako odmietnutá spravodlivosť.

... Sťažovateľ uvádza, že keby nebol (krajský súd, pozn.) dňa 31. 07. 2009

uznesením... zrušil rozsudok... (prvostupňového súdu, pozn.) a vec vrátil na ďalšie konanie,

ale namiesto toho vytýčil pojednávanie... a vykonal riadne dokazovanie, mohol byť spor

už právoplatne skončený...

... Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací... mal v spore vyniesť konečné

rozhodnutie, avšak uvedeným postupom definitívne zmaril právo sťažovateľa

na spravodlivosť v primeranom čase, najmä s poukazom na to, že od podania žaloby,

t. j. od 13. 10. 2004 prešlo viac ako 12 rokov a spravodlivosť už v podstate nemá

pre sťažovateľa temer žiadny význam.

... Sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva uvedeného v čl. 12 ods.1

SR, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, keď na Okresnom súde

Bratislava I sú výrazne zvýhodňovaní verejní činitelia v sporoch na ochranu osobnosti,

ktorých spory netrvajú 12 rokov ako v prípade sťažovateľa.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol nálezom takto:

„Základné práva (sťažovateľa, pozn.) upravené v , v

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

(Sťažovateľovi, pozn.) priznáva finančné zadosťučinenie 7.000,00 EUR (slovom

sedemtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

Krajský súd v Bratislave je povinný vrátiť sťažovateľovi zaplatené súdne poplatky

v sume 1 261,00 EUR z dôvodu, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté ani po 12 rokoch.

JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho

zastúpenia 491,84 EUR (slovom štyristodeväťdesiatjedna EUR 84 centov), ktoré je súd

povinný zaplatiť na účet advokáta vedený v , číslo účtu:

do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).»

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

preto v danej veci rozhodoval o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv,

ku ktorým malo dôjsť v napadnutom konaní vedenom krajským súdom. Tvrdenia o porušení

práv, ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru

ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr. ,

, ).

9. Predmetom konania ústavného súdu je tak rozhodovanie o namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo podľa sťažovateľa

dôjsť postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

13. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania

poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného

prostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých

uplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené

zákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí

poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej

ochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno

považovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. ), ak každé také

rozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným

spôsobom a v rozsahu upravenom zákonom ( ).

14. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy

zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných

právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

15. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napadol postup krajského súdu v odvolacom

konaní a uviedol, že „odvolací súd mohol a mal v zmysle -5 (vtedy

platného) nariadiť pojednávanie a vo veci rozhodnúť“.

Ústavný súd poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak ich sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite. Z uvedeného dôvodu

ani námietku sťažovateľa o pochybení krajského súdu v tom, že vo veci nevydal konečné

rozhodnutie, ale rozhodol uznesením o zrušení rozsudku a vrátil vec na ďalšie konanie

súdu prvého stupňa, nepovažuje za reálne spôsobilú vysloviť porušenie jeho „práva

na spravodlivé súdne konanie “.

16. Aj napriek neurčitosti dôvodov sťažnosti v tejto časti (sťažovateľ namiesto

rozhodnutia súdu napádal postup súdu), sa ústavný súd zaoberal argumentáciou obsiahnutou

v uznesení krajského súdu vydanom v napadnutom konaní ako výsledkom celého postupu

krajského súdu, ktoré sťažovateľ namietol. Krajský súd v uznesení vydanom v napadnutom

konaní uvádza:

„... Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa bez nariadenia pojednávania podľa a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Z obsahu odvolaní navrhovateľa aj odporcu možno vyvodiť, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/

a f/ )...

Na základe konkrétnych okolností tohto prípadu, z ktorých vychádzal okresný súd,

sa vyžadovala špecifická odpoveď na otázku, súvisiacu s predmetom konania, ktorým

je uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorej bol žalobca povinný

preukázať vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť s diskriminačným správaním

žalovaného.

Za presvedčivý nemožno považovať záver súdu, že nárok navrhovateľa odôvodňujú

písomné doklady založené v spise, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keď súd

nepripustil dokazovanie výsluchom ďalších svedkov a ďalšie dôkazy založené v spise sú

podľa názoru súdu nadbytočné. Okresný súd svoj záver odôvodnil stručne,

bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím

na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné

pochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu...

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa podstatnou námietkou

žalovaného, súvisiacou s nedostatočným preukázaním dôvodnosti nároku zo strany

navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, zaoberať a ústavne akceptovateľným

spôsobom aj vysporiadať. K uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej

ujmy, bol žalobca povinný preukázať vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť

s diskriminačným správaním žalovaného. K uvedenej námietke musí súd prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku zaujať jednoznačný a nespochybniteľný právny záver.

Za takýchto okolností je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok nezodpovedá

požiadavkám vyplývajúcim z obsahu zákonného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru. Súčasťou

uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní

právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami

prípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu

rozhodnutiu.

... Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, okresný súd v danom prípade nepripustil

dokazovanie výsluchom ďalších svedkov a ďalšie dôkazy založené v spise sú podľa názoru

súdu nadbytočné, pretože predmetom sporu nie je porušenie pracovnej disciplíny žalobcu,

ale diskriminácia v súvislosti s predvolávaním na priestupkové konanie. Súd vo veci

neaplikoval antidiskriminačný , pretože predmetom konania

zostala iba nemajetková ujma v súvislosti s diskriminačným konaním realizovaným

dňa 07. 05. 2004 pred účinnosťou .

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že právo odporcu na riadne

odôvodnenie rozsudku bolo porušené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu

totiž vychádza z ústavne nekonformného výkladu noriem (pravidiel) spojených s uplatnením

práva na súdnu ochranu.“

17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (,

, ).

18. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia uznesenia krajského súdu vydaného

v napadnutom konaní dospel k záveru, že uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom

reaguje na všetky relevantné odvolacie námietky sťažovateľa, jasne a zrozumiteľne uvádza

dôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v časti odôvodnenia uznesenia uvádza „... odvolací súd zastáva názor, že

závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého

správnosť záverov obaja účastníci konania v napadnutých častiach výroku, svojim

odvolaním dôvodne spochybňujú. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu

vyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo

vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom, vedúcim k rozhodnutiu vo

veci a napadnutý rozsudok v oboch napadnutých výrokoch (v zamietajúcom aj

vyhovujúcom), ktoré spolu vzhľadom na predmet sporu súvisia, je tiež nepresvedčivý a

nepreskúmateľný.

Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže

odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ( ) a ani zmeniť

( ), ale iba zrušiť ( ), lebo vzhľadom na uvedené ho ani

preskúmať nemohol a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska

požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené.“.

19. Vychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať

uznesenie krajského súdu vydané v napadnutom konaní za neodôvodnené a ani

za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu

v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel.

20. V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené v všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci

v súlade s procesnoprávnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na konkrétne konanie

(napr. ). Teda ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky

(dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody

(, ), preto sa ústavný súd s námietkami sťažovateľa v tejto časti

nestotožnil a sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

21. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že «... sa jedná o pracovnoprávny spor,

ktorý sa mal riešiť v „zrýchlenom konaní", nakoľko ide o spor, ktorý má rozhodujúci vplyv

na obživu sťažovateľa a v tomto prípade aj na dôstojnosť v pracovnom pomere

a na zaobchádzanie v súlade s dobrými mravmi...

Konanie na odvolacom súde trvalo od 31. 08. 2015 do 31. 05. 2016, teda 9 mesiacov.

Pritom ide o spor, ktorý ku dňu rozhodnutia (31. 05. 2016) trvá už 11 rokov a 9 mesiacov,

keď na takýto druh sporu je príslušné zrýchlené konanie.

... ďalší prieťah v konaní č. k.: vznikol pri doručovaní uznesenia

zo dňa 31. 05. 2016, ktoré mu bolo doručené až 14. 09. 2016, t. j. po 3 mesiacoch

a 14 dňoch.

... vracanie spisov po odvolaní späť na súdy prvého stupňa je v podstate negovaním

ústavných práv občanov, doslova ohrozuje činnosť prvostupňových súdov, ktoré potom

nie sú schopné realizovať svoju zákonnú povinnosť podľa

(vtedy platného), t. j. pripraviť pojednávanie tak, aby bolo rozhodnuté na jedinom

pojednávaní.».

22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade krajským súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom

ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím ().

23. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd v napadnutom konaní vydal

uznesenie sp. zn. z 31. mája 2016, ktorým rozsudok Okresného súdu

Bratislava I sp. zn z 28. novembra 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

24. Krajský súd teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (8. novembra 2016,

pozn.) už vo veci rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa . Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

odmietol aj túto časť sťažnosti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného

vyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017