Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 399/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a základného

práva na zákonného sudcu podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a základného práva

na zákonného sudcu podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o zaplatenie

sumy 9 958,17 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení žalobcu.

Napadnuté konanie trvá už viac ako 12 rokov, pričom ústavný súd o namietanom

porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v tomto konaní rozhodoval už dvakrát, a to nálezom sp. zn.

z 18. januára 2011 a sp. zn. z 3. septembra 2015, v ktorých zhodne vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd jeho žalobe rozsudkom

sp. zn. z 28. novembra 2014 čiastočne vyhovel a žalovaný bol zaviazaný

nahradiť mu trovy konania, pričom vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudok

okresného súdu napadli odvolaním obe strany konania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 31. mája 2016 zrušil rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil z dôvodu, že nespĺňa zákonné náležitosti a nezodpovedá právu

na spravodlivé súdne konanie, ide podľa názoru sťažovateľa o subjektívne a opakované

zavinenie súdu, ktoré spôsobilo prieťahy v konaní.

Zrušujúce uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu spolu so spisom vrátené

27. júla 2016. „Od uvedeného termínu bol konajúci súd opätovne nečinný viac

ako 6 mesiacov a pojednávanie vo veci vytýčil až na 06. 02. 2017... mal konajúci súd ihneď

konať a vytýčiť pojednávanie čo najskôr po obdržaní uznesenia konajúceho súdu, teda

po termíne 27. 07. 2016.“

Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že ide o pracovnoprávny spor, a tiež

na fakt, že uznesením okresného súdu zo 4. októbra 2010 bolo konanie nezmyslene

prerušené do zaujatia stanoviska ústavného súdu o súlade právnych predpisov, pričom

ústavný súd v náleze sp. zn. z 18. januára 2011 vyhodnotil toto obdobie

ako zbytočný prieťah v konaní.

Oba rozsudky okresného súdu vydané v priebehu konania o veci sťažovateľa krajský

súd zrušil, pričom podľa názoru sťažovateľa „Stav, v ktorom sa v súčasnosti sporná vec

nachádza bol spôsobený výlučne konajúcim súdom. Vec, ktorá je predmetom sporu

je o obsahovej stránke právne jednoduchá, jej prílohou je veľa listinných dôkazov.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že účastníci sa pojednávania pravidelne zúčastňujú, a preto

nemajú žiaden podiel na trvaní dĺžky konania.“.

Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 15. máj 2017, pričom u sťažovateľa naďalej

pretrváva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu

podľa , ku ktorému malo dôjsť tým, že mu nebolo oznámené, z akého

dôvodu v priebehu konania došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu [vo veci

najprv konala sudkyňa , následne od 16. marca 2015

a napokon od 14. júla 2015

(resp. od 8. decembra 2015), pozn.].

Sťažovateľ sa na uvedenú skutočnosť – neoznámenie dôvodov odňatia a pridelenia

veci novému sudcovi ‒sťažoval predsedovi okresného súdu, pričom s vybavením jeho

sťažnosti podpredsedom okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 2044/2017 zo 17. februára

2017 nesúhlasí. V predmetnom prípise bola sťažnosť vyhodnotená ako neprípustná, keďže

„Nakoľko namietate porušenie základného práva v zmysle SR, nie je

predseda súdu oprávnený rozhodovať o Vami podanej sťažnosti, nakoľko predseda súdu

môže vykonávať dohľad v súdnom konaní a vybavovať sťažnosti účastníkov konania len

v rámci zákonnej kompetencie danej mu ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 64 zákona

o súdoch.“.

Sťažovateľ tiež argumentuje, že „dvojnásobné prideľovanie súdneho spisu

č. k.: konajúcim súdom sa javí sťažovateľovi

ako nedôveryhodné, nakoľko bolo prideľované v čase, keď sa na konajúcom súdu nepracuje

(6:40 hod., 5:59 hod.), takisto je nejasné z akého dôvodu bola vec prideľovaná dvakrát

po sebe v krátkom časovom odstupe. Sťažovateľ k veci dodáva, že na jednotlivých listinách

o prideľovaní veci konajúcim sudkyniam bolo uvedené, že ich treba doručiť 1x žalobcovi

(sťažovateľovi).

Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ presvedčený, že sťažnosť pre porušenie

ústavného práva podľa SR je dostatočne odôvodnená. Sťažovateľ má

za to, že konajúci súd mal povinnosť oznámiť sťažovateľovi ako žalobcovi zmenu zákonného

sudcu, túto mal riadne písomne zdokladovať a odôvodniť prečo bola vec odňatá zákonnému

sudcovi a pridelená inému sudcovi.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva ... upravené v , v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. Prikazuje Okresnému súdu Bratislava I oznámiť sťažovateľovi dôvod odňatia veci

zákonnej sudkyni , uviesť spôsob pridelenia veci

s vyjadrením, prečo bola veci prideľovaná

v mimopracovnom čase, t. j. dňa 14. 07. 2015 o 6:40 hod. a dňa 08. 12. 2015 o 5.59 hod.

Oznámenie je Okresný súd Bratislava I povinný doručiť sťažovateľovi v písomnej forme.

4. ... priznáva finančné zadosťučinenie 7 000,00 EUR (slovom

sedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

5. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho

zastúpenia 492,46 EUR (slovom štyristodeväťdesiatdva EUR 46 centov), ktoré je súd

povinný zaplatiť na účet advokáta...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,

keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ namieta, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa a 2 .

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v období do 3. septembra 2015

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že o predchádzajúcich

sťažnostiach sťažovateľa, ktorými namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , už rozhodol

nálezmi sp. zn. z 18. januára 2011 a sp. zn. z 3. septembra

2015. Z obsahu označených nálezov vyplýva, že ústavný súd v nich posudzoval postup

okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska namietaného porušenia základného práva

podľa v období od začatia tohto konania až do 3. septembra 2015.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd o namietanom porušení základného práva

podľa v období do 3. septembra 2015 už označenými nálezmi rozhodol,

v tejto časti sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 3. septembri 2015

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie jej opodstatnenosti. Z už citovaného

vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť,

či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že okresný súd mal pojednávanie nariadiť ihneď po vrátení veci

krajským súdom, a nie až na 6. február 2017.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh

napadnutého konania v období po 3. septembri 2015:

1. Okresný súd nemal vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie spis v dispozícii

až do 27. júla 2016, keď mu bol vrátený krajským súdom (po vyhotovení uznesenia

sp. zn. z 31. mája 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok okresného

z 28. novembra 2014, pozn.), t. j. v tomto období nemohol vo veci konať, a teda

ani spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní.

2. Dňa 30. augusta 2016 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie zrušujúceho

uznesenia krajského súdu stranám sporu.

3. Dňa 8. novembra 2016 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania

na 6. február 2017.

4. Dňa 6. februára 2017 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť sťažovateľa

odročené na 15. máj 2017.

5. Dňa 8. februára 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyhotovenie (a následné

doručenie) kópií všetkých podaní nachádzajúcich sa v spise sp. zn. , keďže

zistila, že v spise nebolo vykázané ich doručenie druhej procesnej strane.

6. Dňa 22. marca 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie vyjadrení druhej

sporovej strane.

7. Dňa 28. apríla 2017 a následne 9. mája 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyny

na doručenie ďalších vyjadrení druhej sporovej strane.

8. Dňa 15. mája 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd po prerokovaní

veci odročil na 9. október 2017 na doplnenie dokazovania.

Ústavný súd považuje za vhodné v súvislosti s posudzovaním postupu okresného

súdu poukázať aj na skutočnosť, že sa stala zákonnou sudkyňou

v predmetnej veci až v roku 2015, t. j. v čase po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa

z 28. novembra 2014 a pred vydaním zrušujúceho uznesenia krajského súdu (31. máj 2016).

Z toho vyplýva, že po vydaní zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vrátení spisu

sa musela s doterajším priebehom konania a dokumentáciou obsiahnutou v spise

oboznámiť, čo vzhľadom na jeho rozsah objektívne vyžadovalo istý čas. Ústavný súd preto

nepovažuje za dôvodnú námietku sťažovateľa o neskorom nariadení termínu pojednávania

po zrušení a vrátení veci krajským súdom. Navyše termín pojednávania na 6. február 2017

nariadila nová zákonná sudkyňa ešte 8. novembra 2016. Predvolanie na pojednávanie

nariadené na 6. február 2017 bolo sťažovateľovi doručené 28. novembra 2016.

Zo spisu tiež vyplýva, že pojednávanie uskutočnené 6. februára 2017 bolo odročené

na žiadosť sťažovateľa, ktorý uviedol, že podal sťažnosť proti odňatiu veci zákonnému

sudcovi. V zápisnici z pojednávania konaného 6. februára 2017 (č. l. 696 a 697 spisu)

sa uvádza: „Predstúpil žalobca, ktorý uvádza: že podal sťažnosť, ktorú v písomnom

vyhotovení predložil súdu, zároveň uvádza, že 1 vyhotovenie doručil do podateľne súdu

a žiada, aby súd toto pojednávanie odročil do času, kým sa nerozhodne o jeho sťažnosti

proti odňatiu zákonnému sudcovi. Žalobca ďalej uvádza, že trvá na odročení pojednávania

z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému ďalšiemu predĺženiu súdneho konania z dôvodu, že vec

nebola rozhodovaná zákonným sudcom.“

Zo spisu nemožno vyvodiť, kedy presne sa sťažovateľ dozvedel o pridelení veci

novej zákonnej sudkyni v roku 2015, najneskôr to však bolo po doručení predvolania

na pojednávanie nariadeného na 6. február 2017, t. j. 28. novembra 2016. Za týchto

okolností sťažovateľovi nič nebránilo namietať zmenu zákonného sudcu skôr, teda

bezprostredne po 28. novembri 2016, a nie až v deň pojednávania 6. februára 2017. Ústavný

súd na tomto základe konštatuje, že odročenie pojednávania konaného 6. februára 2017

treba pripísať na ťarchu sťažovateľa.

Z prehľadu úkonov okresného súdu tiež vyplýva, že zákonná sudkyňa v období

od odročenia pojednávania (6. február 2017) do dňa konania ďalšieho pojednávania

(15. máj 2017) nebola nečinná, keďže efektívne odstraňovala dovtedajšie nedostatky

konania na základe svojho zistenia o nedoručení podaní druhej procesnej strane.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 3. septembri 2015

nedošlo v postupe okresného súdu v napadnutom konaní k takým nedostatkom, na základe

ktorých by ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti reálne mohol dospieť

k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa . Ústavný súd

preto túto časť sťažnosti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že k porušeniu jeho základného práva

na zákonného sudcu podľa malo dôjsť zmenou zákonného sudcu v jeho

veci, pričom okresný súd mu neoznámil, že došlo k zmene v osobe zákonného sudcu, ani to,

z akého dôvodu k tejto zmene došlo a prečo v prípade došlo k prideleniu

veci dvakrát (14. júla 2015 a 8. decembra 2015). Sťažovateľ v sťažnosti uvádza,

že nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že „v spise sa

nachádza listina o pridelení veci zo dňa 14. 07. 2015,

pridelenie spisu o 6:40 hod...v spise je ďalej založená listina o pridelení súdneho spisu

zo dňa 08. 12. 2015, pridelenie spisu o 6:59 hod.“.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že k zmene zákonného sudcu v jeho veci došlo

v rozpore so zákonom či rozvrhom práce okresného súdu, resp. že

nie je zákonnou sudkyňou v jeho veci, a teda k zmene zákonného sudcu v jeho veci nemalo

dôjsť, nič mu nebráni túto skutočnosť namietať v konaní pred všeobecnými súdmi. Ústavný

súd pripomína, že ak bola vec novej zákonnej sudkyni pridelená v rozpore so zákonom

alebo v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu, predstavuje táto skutočnosť v konečnom

dôsledku aj explicitne ustanovený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) Civilného

sporového poriadku [„Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej, ktorým sa konanie končí, ak... rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne

obsadený súd.“]. Vzhľadom na skutočnosť, že v aktuálnom štádiu súdneho konania existujú

na ochranu základného práva na zákonného sudcu právne prostriedky nápravy v rámci

sústavy všeobecných súdov, ústavný súd považuje v tejto časti sťažnosť za predčasne

podanú, a teda neprípustnú.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní, aplikujúc princíp

subsidiarity svojej právomoci, túto časť sťažnosti uplatnením zásady ratione temporis

odmietol podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017