Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 550/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom,

Advokátska kancelária, Park Angelinum 4, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

«I. Účastníci konania

Sťažovateľ je fyzickou osobou, ktorá je účastníkom súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

Konanie vedené na Okresnom súde Piešťany (ďalej aj ako „porušovateľ“) pod sp. zn.

sa začalo podaním návrhu na začatie konania na Okresný súd Trnava v apríli

2007.

Sťažovateľ je v konaní na všeobecnom súde v procesnom postavení navrhovateľa.

Žaloba bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 11.04.2007.

Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o právnej

veci vedenej pod sp. zn. .

Predmetná právna vec nie je do dnešného dňa právoplatne ukončená.

II. Vymedzenie veci

II.A/

1. Konanie vedené u porušovateľa sa začalo podaním návrhu 11.04.2007.

2. Sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa žaloval odporcu správcu

konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti TESLA Piešťany v právnej forme akciová

spoločnosť, na majetok ktorej bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.07.1996

sp. zn. vyhlásený konkurz.

3. Sťažovateľ (navrhovateľ) žaloval odporcu o nahradenie prejavu vôle, ktorý sa týkal

prevodu spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku k pozemku, na ktorom sa

nachádzal bytový dom, v ktorom vlastnil byt navrhovateľ (sťažovateľ).

4. Nakoľko v tom čase prebiehal aj spor o určenie neexistencie vlastníctva (pod

sp. zn. ) k predmetnému pozemku, navrhovateľ navrhol, aby toto konanie

o nahradenie prejavu vôle bolo prerušené do ukončenia konania vedeného pod sp. zn.

, pretože sú tu dôvody podľa

5. Porušovateľ vo veci nekonal, navrhovateľovi ani nevyrubil súdny poplatok,

nerozhodol ani o jeho návrhu na prerušenie konania.

6. V novembri 2013 zaslal porušovateľ sťažovateľovi (teda žalobcovi) výzvu, či trvá

na podanej žalobe.

7. V decembri 2013 zaslal porušovateľ výzvu uvedenú v predchádzajúcom bode

právnemu zástupcovi sťažovateľa (teda žalobcu).

8. Na výzvu porušovateľa odpovedal v januári 2014 právny zástupca sťažovateľa, že

potrebuje vec prekonzultovať so žalobcom (teda so svojim klientom) a požiadal o predĺženie

lehoty o 10 dní. Nakoľko žalobca svoj postoj nezmenil a nerozhodol sa vykonať späťvzatie,

ďalej sa žalobca k veci nevyjadroval.

9. Dňa 29.05.2014 vyzval porušovateľ sťažovateľa pod hrozbou poriadkovej pokuty

do výšky 820 EUR, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či trvá na podanom návrhu.

10. Žalobca odpovedal porušovateľovi, že navrhovateľ nevykonal do dnešného dňa

späťvzatie návrhu, z čoho vyplýva, že na podanej žalobe trvá.

II. B/

11. Sťažovateľ nadobudol byt v bytovom dome a podľa zákona mu mal byť spolu

s bytom prevedený aj podiel na priľahlom pozemku. Pôvodným vlastníkom pozemku bola

obchodná spoločnosť TESLA Piešťany a.s.

12. Sťažovateľ zažaloval o nahradenie prejavu vôle spoločnosť TESLA Piešťany a.s.,

zastúpenej správcom konkurznej podstaty , a to v roku 2006. Podľa

názoru súdu však žalovaný mal byť správca konkurznej podstaty a nie priamo úpadca,

a preto žalobu zamietol.

13. Názor prvostupňového súdu a aj odvolacieho súdu navrhovateľ samozrejme

rešpektoval. To, že mal odlišný názor, teda že odporcom má byť úpadca, a nie priamo

správca konkurznej podstaty úpadcu, je bezpredmetné, lebo rozhodujúci je pochopiteľne

názor toho, kto vo veci autoritatívne rozhoduje, teda názor orgánu súdneho typu. Účastník

konania sa názoru prezentovanému v rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.

zo dňa 28.02.2007 prispôsobil a podal novú žalobu, ktorá je v súčasnosti vedená pod sp. zn.

na Okresnom súde Piešťany.

14. V roku 2010 došlo k zániku spoločnosti TESLA Piešťany a.s. (...)

III. Sťažnosť orgánu riadenia a správy súdu

16. Z komunikácie medzi sťažovateľom a porušovateľom jednoznačne vyplýva, že

porušovateľ si musí byť vedomý toho, že sťažovateľ na podanej žalobe trvá. Nejedná sa

o prípad, kedy by nekonanie bolo dôsledkom „opomenutia“, a tak sťažnosť orgánu riadenia

a správy súdu by pomohla toto opomenutie odstrániť.

17. Navyše v tomto prípade čo argumentačne podporí sťažovateľ v čl. IV. tejto

sťažnosti, v tomto prípade sa nejedná len o prieťah v súdnom konaní, ale aj o odopretie

spravodlivosti.

18. Tento prípad preto nie je taký, že by samotná sťažnosť orgánu riadenia a správy

súdu mohla závadný stav a jeho následok odstrániť.

19. V súvislosti so sťažnosťou orgánu riadenia a správy súdu sťažovateľ poukazuje aj

na právne názory na túto problematiku, ktoré sa premietli aj do odbornej literatúry (napr.

Stručné zamyslenie nad prieťahom v súdnom konaní a účinnou ochranou pred ním.

Aktuálne otázky práva v postmodernej spoločnosti, zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie Košice 2006, ISBN 80 7097 640 3, str. 188 192). Taktiež sťažovateľ poukazuje

aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (Ištván a Ištvánová proti

Slovenskej republike)

IV. Porušené práva

20. V prípade, ak by porušovateľ, resp. predtým Okresný súd Trnava, bol poslal

aspoň odporcovi žalobu na vyjadrenie, odporca by bol evidoval túto sporovú vec a konkurz

by pred ukončením tejto veci sp. zn. zrejme nemohol byť ukončený a v tom

prípade by nebolo došlo k zániku odporcu výmazom z obchodného registra.

21. V prípade, ak by súd bol aspoň vydal uznesenie o prerušení konania do

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , bolo by pre

navrhovateľa jednoduchšie preukázať naliehavý právny záujem v konaní o určenie

neexistencie vlastníckeho práva.

22. Súd tam, kde bol žalovaný priamo úpadca, a teda podľa názoru súdu bol dôvod

žalobu zamietnuť, konal efektívne.

23. Súd tam, kde bol žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu, nekonal vôbec.

24. TESLA Piešťany a.s. zanikla výmazom z obchodného registra 22.04.2010, teda po

viac ako troch rokoch od začatia konania.

25. Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn.

došlo k nielen objektívnemu prieťahu v súdnom konaní, ale aj k subjektívnym

prieťahom v súdnom konaní, vo veci sa nekonalo prakticky vôbec.

26. V predmetnom konaní došlo k celkovej neprimeranej dĺžke súdneho konania

prebiehajúceho už viac ako 7 rokov. Preto sťažovateľ poukazuje ako na porušenie čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“),

tak aj na porušenie .

27. Sťažovateľ však poukazuje aj na porušenie a tiež aj

Dohovoru, lebo ak už vo veci nie je možné konať, sťažovateľovi sa uprelo právo konať pred

súdom, a tak sa mu odoprela spravodlivosť.

Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako

náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ

tým, že je v takom postavení, že samotný porušovateľ sa ho začína dotazovať (opakovane

a pod hrozbou poriadkovej pokuty), či trvá na podanej žalobe.

Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote. Sťažovateľ

nevie ani len predpokladať čas, kedy sa ukončí právna vec, v ktorej je účastníkom konania.

Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv. Sťažovateľ je

navyše zneisťovaný dotazmi súdu, či trvá na podanej žalobe, lebo to v ňom vzbudzuje obavu,

že súd dospel k názoru, že vo veci ďalej nemôže konať. Sťažovateľ pred viac ako mesiacom a

pol porušovateľovi oznámil, že na podanej žalobe trvá. Odvtedy sa neudialo nič. Neistota

sťažovateľa sa preto zvyšuje.

V. Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky

Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je daná tým, že postupom

porušovateľa došlo k porušeniu základného práva zaručeného

ako aj práva vyplývajúceho z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a o ochrane porušených práv sťažovateľa nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ žiada nahradiť aj trovy konania pozostávajúce z nákladov právneho

zastúpenia advokátom, zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ktorej je advokát platcom.

Sťažovateľ v tejto veci žiada anonymizáciu údajov publikovaných v rozhodnutiach

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal uznesenie:

Sťažnosť , ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež aj práva na súdnu

ochranu podľa ods. ods. 1 a právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , prijíma na

ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol nálezom:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje Ústavný súd Slovenskej republiky, aby

v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 8 000 EUR (slovom osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta JUDr. Štefana Kseňáka, so sídlom Park Angelinum 4, 040 01

Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu alebo

rozhodnutím štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (m. m. , , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom zbytočné prieťahy v napadnutom

konaní „vyústili“ do porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na

uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa o súdoch

a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“), t. j.

podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

zákona o súdoch a sudcoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §

118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie

sťažnosti podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného

práva sťažovateľa priznaného mu podľa a práva podľa

dohovoru, a preto podľa v spojení s bolo

potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým

prináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty

právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť

o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nespoliehať sa na ochranársku ruku

paternalistického štátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie

na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva

a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu,

a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné

opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. , ,

).

Okrem uvedeného v súvislosti s namietaným porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd

poukazuje na to, že vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(). Zo samotnej sťažnosti tiež vyplýva, že právnická osoba, proti ktorej smeruje

žalobný návrh sťažovateľa pred okresným súdom, už zanikla („v roku 2010 došlo k zániku

spoločnosti TESLA Piešťany a. s.“)  podľa zistenia ústavného súdu bez právneho nástupcu.

Dôsledkom zániku žalovanej spoločnosti je, že tu podľa § 107 Občianskeho súdneho

poriadku nastali prekážky postupu konania, totiž v prípade napadnutého konania pripadá do

úvahy iba ex offo zastavenie konania. Vzhľadom na túto skutočnosť už aj sťažovateľ

nadobudol právnu istotu, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. Z 2

592 z 27. februára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2009 (pozri obchodný

register), do úvahy pripadá iba zastavenie napadnutého konania. Pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti ústavný súd už aj z uvedeného dôvodu nezistil žiadnu možnosť

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo treba sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pokiaľ ide o základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ústavný súd konštatuje, že aj keď na jednej strane možno mať objektívne

pochybnosti o bezprieťahovom postupe okresného súdu v napadnutom konaní, na druhej

strane je však nepochybné, že sťažovateľ v danej veci nevyužil účinné prostriedky nápravy,

hoci tak mohol a mal urobiť vo vzťahu k uvedeným právam, a keďže tak neučinil, chýba tu

príčinná súvislosť medzi porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a medzi porušením základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa . Inak povedané, súčasťou

rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj právny názor, že „zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“ (napr. ,

). V danom prípade je sťažnosť podľa názoru ústavného súdu zjavne

neopodstatnená, pretože medzi skutkovou stránkou veci spočívajúcou v nečinnosti

okresného súdu, túto skutočnosť ústavný súd kvôli procesnej pasivite sťažovateľa nemohol

konštatovať, a namietaným porušením základného práva podľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala prijatie záveru o jeho porušení

(m. m. ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015