Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, konajúca

prostredníctvom konateľa JUDr. Ivana Humeníka, PhD., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv na súdnu ochranu podľa a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co

371/2013 p o r u š e n é n e b o l o .

3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o.,

Mäsiarska 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 18. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na spravodlivý súdny

proces, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. augusta 2007 podala na okresnom

súde návrh „o náhradu škody na zdraví“. Okresný súd rozhodol v jej veci rozsudkom

z 18. marca 2013 tak, že jej návrh zamietol. O jej odvolaní následne rozhodol krajský súd

19. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

21. mája 2014 z dôvodov uvedených v a

(ďalej aj „OSP“).

3. Sťažovateľka 8. októbra 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.

Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania

na 27. apríl 2015.

4. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru postupmi okresného

súdu a krajského súdu v namietaných konaniach, prikáže okresnému súdu konať v

predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000

€, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný okresný súd zaplatiť na účet jej

právneho zástupcu v sume 1 583,64 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3269/15 z 27. apríla 2015 uviedla:

«... Okresnému súdu Bratislava I bol návrh na začatie konania sp. zn.

doručený dňa 27. 08. 2007...

Vo vzťahu k priebehu konania poukazujem na chronológiu úkonov v súdnom konaní,

uvedených vo vyjadrení sudkyne.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnili okrem nadmerného zaťaženia sudkyne, aj účastníci

konania, a to navrhovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd

zisťovať jeho sídlo. Uplatnila procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento

procesný návrh mal vady, ktoré súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila súdu všetky

listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie

tejto povinnosti muselo byť jedno pojednávanie odročené (07. 06. 2010). Nerešpektovala

pokyny súdu (nevyjadrila sa na výzvu súdu zo dňa 24. 09. 2010, 13. 02. 2012) v určenej

lehote a 2x uplatnila procesnoprávny návrh na zmenu návrhu, o čom okresný súd musel

rozhodnúť.

Vo veci sa vykonávalo znalecké dokazovanie, pričom z dôvodov na strane

ustanovených znalcov, musel súd 6x meniť osobu znalca. Jedno pojednávanie muselo byť

odročené z dôvodu na strane ustanoveného znalca.

V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 18. 03. 2013, proti ktorému sa

právny zástupca navrhovateľky odvolal. Odvolací súd vrátil spisový materiál tunajšiemu

súdu dňa 06. 05. 2014 spolu so zrušujúcim uznesením na ďalšie konanie. Následne bol

vo veci opäť viac krát stanovený termín pojednávania, pojednávanie sa konalo dňa

12. 01. 2015. Tohto času bude vo veci nariadený kontrolný znalecký posudok.

K časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka požadujú priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5.000, Eur a trovy konania, žiadam Ústavný súd... zvážiť primeranosť výšky tejto

sumy vzhľadom na postup súdu v tomto konaní, objektívny nepriaznivý stav súdneho

oddelenia 10C ako aj skutočnosť, že k predĺženiu konania prispela aj navrhovateľka a iné

okolnosti, ktoré tunajší súd nezavinil...“

Prílohou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko JUDr. Dany Káčerovej,

zákonnej sudkyne, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„ vec napadla na súd dňa 27. 8. 2007. Navrhovateľka sa návrhom domáhala voči

žalovanému odporcovi náhrady škody spôsobenej porušením povinností pri poskytovaní

stomatologickej zdravotnej starostlivosti

dňa 10. 10. 2007 bola navrhovateľka tajomníkom súdu vyzvaná na zaplatenie

súdneho poplatku.

VSÚ bol daný pokyn na vrátenie súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie

o náhradu škody na zdraví. SP bol navrhovateľke vrátený uznesením č. k. 57

(z 10. júna 2009, pozn.)

súd dňa 23. 11. 2007 vydal vo veci uznesenie č. k. , ktorým

odporcu vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Uznesenie súdu nebolo odporcovi doručené

na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu, nakoľko zásielka adresovaná odporcovi sa

súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy.

dňa 9. 1. 2008 navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým rozšírila petit

pôvodného žalobného návrhu o ďalší nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila aj o bolestné,

ktorého výšku v predmetnom podaní nevyčíslila

súdom bola zisťovaná adresa sídla žalovaného odporcu

sídlo odporcu bolo súdu oznámené Slovenskou komorou zubných lekárov dňa

2. 5. 2008

vyšší súdny úradník dňa 3. 11. 2008 vo veci vydal uznesenie č. k. 46

na odstránenie vád podania, doručeného navrhovateľkou dňa 9. 1. 2008, ktorým si uplatnila

nárok na vyplatenie bolestného

navrhovateľka dňa 11. 12. 2008 doručila podanie, ktorým vady podania

doručeného súdu dňa 9. 1. 2008 odstránila

v zmysle úpravy vyššieho súdneho úradníka zo dňa 13. 1. 2009 bol návrh

navrhovateľky spolu s doplnením žalobného návrhu doručený odporcovi. Odporca si

zásielku súdu prevzal dňa 26. 1. 2009

vec mi bola ako zákonnej sudkyni predložená s tým, že som dňa 10. 3. 2009 vyzvala

právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie znaleckého posudku, na základe ktorého si

navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu bolestného, ktorý nebol súdu navrhovateľkou

doručený spolu s podaním, ktorým odstraňovala vady podania

navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 4. 2009 požiadala súd

o poskytnutie lehoty za účelom doručenia znaleckého posudku o bolestnom

odporca súdu dňa 23. 6. 2009 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu...

navrhovateľka dňa 26. 3. 2010 doručila súdu podanie, ktorým opätovne upravila

petit žalobného návrhu

na pojednávanie určené na deň 29. 3. 2010 sa dostavila navrhovateľka, právny

zástupca navrhovateľky sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju

neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil odporca,

nakoľko doručenie predvolania nemal riadne vykázané, nakoľko súdu sa zásielka opäť

vrátila s poznámkou adresát neznámy, dostavila sa právna zástupkyňa odporcu. Na tomto

pojednávaní súd pripustil, uznesením vyhlásenom na pojednávaní, zmenu petitu návrhu

doručeného súdu dňa 27. 8. 2007 v zmysle písomného podania doručeného navrhovateľkou

prostredníctvom PZ.N dňa 26. 3. 2010. Súd pojednávanie odročil na termín 7. 6. 2010

právna zástupkyňa odporcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 4. 2010,

bola oznámená adresa sídla odporcu

pojednávanie konané dňa 7. 6. 2010 bolo odročené na neurčito za účelom

doručenia výzvy ošetrujúcemu lekárovi navrhovateľky s tým, aby súdu

doručil písomný posudok o bolestnom, ktorý mal byť následne súdom doručený účastníkom

konania. Vo veci následne malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru

zdravotníctvo, odvetvia stomatológia

súdu dňa 14. 7. 2010 písomne oznámil, že písomný znalecký

posudok, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila náhradu škody titulom bolestného

nie je schopný vypracovať z dôvodov uvedených v písomnej odpovedi.

právnemu zástupcovi navrhovateľky písomné podanie bolo

doručené dňa 25. 8. 2010.

navrhovateľka bola opakovane prípisom zo dňa 24. 9. 2010 súdom vyzvaná, aby sa

k písomnému podaniu písomne vyjadrila. Prípis bol navrhovateľke

doručený dňa 5. 10. 2010

nová právna zástupkyňa navrhovateľky súdu až dňa 16. 12. 2010 doručila písomné

stanovisko k odpovedi

právna zástupkyňa odporcu písomné vyjadrenie k písomnému podaniu

doručila súdu dňa 17. 12. 2010

súd písomné podania účastníkov konania v zmysle prípisu zo dňa 27. 1. 2011

doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k ich obsahom vyjadrili, a aby

naformulovali otázky za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

právna zástupkyňa navrhovateľky súdu dňa 7. 12. 2011 doručila písomné

vyjadrenie v zmysle vyššie uvedenej výzvy súdu, právna zástupkyňa odporcu písomné

vyjadrenie doručila súdu dňa 8. 3. 2011

súd uznesením č. k. zo dňa 15. 3. 2011 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia

súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať

súd uznesením č. k. zo dňa 5. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

opäť súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený

znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

súd uznesením č. k. zo dňa 26. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať z dôvodu pracovnej

zaťaženosti

súd uznesením č. k. 135 zo dňa 16. 8. 2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený

znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

súd uznesením č. k. zo dňa 6.9.2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený

znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

súd uznesením č. k. zo dňa 8. 11. 2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený

znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

súd uznesením č. k. zo dňa 1. 12. 2011 zmenil výrok uznesenia

č. k. zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd

poveril vykonaním znaleckého úkonu

súdom ustanovený znalec súdu dňa 8. 2. 2012 doručil písomný znalecký posudok

súd uznesením č. k. 175 zo dňa 13. 2. 2012 priznal znalcovi odmenu

a zároveň spolu s uznesením súd písomný znalecký posudok doručil právnym zástupcom

účastníkov konania s tým, aby sa k jeho obsahu písomne vyjadrili

právna zástupkyňa odporcu súdu dňa 9. 3. 2012 doručila písomné vyjadrenie

k obsahu znaleckého posudku. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa k obsahu znaleckého

posudku v lehote súdom určenej nevyjadrila

súd dňa 16. 3. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 30. 4. 2012

právna zástupkyňa navrhovateľky písomné vyjadrenie k znaleckému posudku

doručila súdu elektronicky dňa 26. 3. 2012, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu

dňa 11. 4. 2012

pojednávanie určené na deň 30. 4. 2012 bolo odročené na deň 10. 10. 2012

z dôvodu ospravedlnenia znalca, ktorého bolo potrebné v konaní vypočuť predovšetkým

vzhľadom na písomné podania navrhovateľky

právna zástupkyňa odporcu doručila súdu dňa 31. 5. 2012 písomné vyjadrenie

k písomnému vyjadreniu navrhovateľky

pojednávanie určené na deň 10. 10. 2012 bolo odročené na deň 25. 2. 2013.

Pojednávanie bolo odročené za účelom doručenia rozhodnutia Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Komory zubných lekárov

právny zástupca navrhovateľky súdu dňa 22. 1. 2013 doručil súdu návrh

na pripustenie zmeny žalobného návrhu

súd uznesením č. k. zo dňa 29. 1. 2013 pripustil zmenu petitu

návrhu

súd pojednávanie určené na deň 25. 2. 2013 odročil na termín 18. 3. 2013,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol.

Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcu a poštou bol následne doručovaný

právnemu zástupcovi navrhovateľky

dňa 8. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľky doručil odvolanie voči rozsudku

odvolanie navrhovateľky bolo poštou dňa 16. 5. 2013 doručené právnej zástupkyni

odporcu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila

právna zástupkyňa odporcu dňa 30. 5. 2013 doručila súdu písomné vyjadrenie

k odvolaniu navrhovateľky

vec bola dňa 14. 6. 2013 predložená Krajskému súdu... na rozhodnutie o odvolaní

rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený odvolacím súdom uznesením

č. k. zo dňa 19. 3. 2014. Zrušujúce uznesenie bolo spolu so spisom

doručené súdu prvého stupňa dňa 6. 5. 2014. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené

právnym zástupcom účastníkov konania v zmysle úpravy tajomníka súdu zo dňa 15. 5. 2014.

vo veci som ako zákonná sudkyňa určila termín pojednávania dňa 15. 7. 2014

na deň 23. 2. 2015. Skorší termín pojednávania nebolo možné vo veci určiť, vzhľadom

na počet nerozhodnutých vecí v oddelení 10 C, v ktorom je aktuálne 273 vecí

nerozhodnutých a termíny pojednávaní v tomto čase boli už obsadené inými vecami,

v ktorých som určila termín pojednávaní už skôr. Súd v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu vo veci predvolal aj svedka.

dňa 24. 7. 2014 súd oznámil navrhovateľke, na jej žiadosť, termín pojednávania

elektronicky

súd určený termín na deň 23. 2. 2015 na žiadosť navrhovateľky preložil na skorší

termín a to na deň 6. 10. 2014, o 9.00 hod, nakoľko vec (ktorá bola pôvodne

vytýčená na deň 6. 10. 2014 a na žiadosť navrhovateľa bola preložená na november 2014)

na termín 6. 10. 2014 sa nemohol dostaviť súdom predvolaný svedok, súd pojednávanie

odročil na deň 29. 4. 2015.

súd termín pojednávania zmenil na deň 12. 1. 2015, vzhľadom na skutočnosť, že sa

v inej súdom prejednávanej veci účastníci konania ospravedlnili. Na pojednávaní súd

vypočul svedka, ktorého súd bol povinný vypočuť v zmysle uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č. k. zo dňa 19. 3. 2014. Súd pojednávanie odročil

na neurčito, z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré súd bol

povinný vo veci nariadiť v zmysle uznesenia KS v Bratislave č. k. 414

zo dňa 19. 3. 2014. Po doručení znaleckého posudku súdu ustanoveným znalcom súd vo

veci nariadi termín pojednávania.

Mám za to, že vzhľadom na celkový počet vecí v oddelení 10 C od roku 2007 až

doposiaľ, vo veci sa snažím konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Upozorňovala som

vedenie súdu ústne ako aj písomne na neprimeraný počet pridelených vecí do oddelenia

10 C a táto skutočnosť z každomesačných výkazov o stave oddelenia je zrejmá správe

súdu.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom

považoval ústavný súd za preukázané zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku

24. augusta 2015. Navyše ústavný súd zistil, že 15. júla 2014 po vrátení veci z krajského

súdu (6. mája 2014) okresný súd určil termín pojednávania až na 23. február 2015, o čom

upovedomil aj účastníkov konania (22. júla 2014 prevzal upovedomenie právny zástupca

sťažovateľky). Dňa 16. júla 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby

mu oznámil adresu svedkyne, ktorú mal podľa záverov krajského súdu vypočuť. Právny

zástupca podal vyjadrenie okresnému súdu 13. augusta 2014. Dňa 5. septembra 2014

okresný súd určil termín pojednávania a predvolal svedkyňu na výsluch na 6. október 2014

(č. l. 432).

Dňa 16. septembra 2014 doručil právny zástupca sťažovateľky vyjadrenie k osobe

znalca, v ktorom spochybnili jeho nestrannosť, a 22. septembra 2014 predvolaná svedkyňa

požiadala o zmenu termínu výsluchu z dôvodu pobytu v zahraničí. Dňa 24. septembra 2014

požiadala právna zástupkyňa odporcu o zrušenie termínu pojednávania

pre práceneschopnosť. Dňa 6. októbra 2014 okresný súd pojednávanie odročil

na 29. apríl 2015, ktoré bolo preložené 17. decembra 2014 na 12. január 2015, keď

sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolanú svedkyňu

a účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Dňa 3. februára 2015 okresnému súdu

doručila právna zástupkyňa odporcu ďalšie listinné dôkazy, ktoré s jej vyjadrením okresný

súd doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľky 16. februára 2015 (č. l. 471

spisu), ktorý naň reagoval podaním z 5. marca 2015. Dňa 6. marca 2015 okresný súd

vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doručili písomné otázky, ktoré by mali byť

zodpovedané v rámci kontrolného znaleckého dokazovania (tieto boli doručené okresnému

súdu 1. apríla 2015). K týmto otázkam právna zástupkyňa odporcu zaujala stanovisko

v podaní doručenom okresnému súdu 9. apríla 2015. Dňa 13. apríla 2015 okresný súd

nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ( ) a 27. apríla 2015

právny zástupca sťažovateľky vzniesol námietky voči položeným otázkam na znalca a podal

odvolanie proti zloženiu preddavku na trovy spojené s kontrolným znaleckým posudkom.

Dňa 12. júna 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu právneho

zástupcu sťažovateľky. Na základe žiadosti ústavného súdu z 3. augusta 2015 bol spis

predložený na previerku ústavnému súdu 24. augusta 2015 (č. l. 502).

6. K sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. 3192/15 z 1. júna 2015

doručeným ústavnému súdu 5. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. bola predložená na Krajský

súd v Bratislave dňa 14. 06. 2013...

Z vyjadrenia... predsedníčky senátu 14 Co, zo dňa 15. 05. 2015 vyplýva, že v právnej

veci navrhovateľky ..., proti odporcovi

stomatológovi... o náhradu škody, Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa

18. 03. 2013, sp. zn. tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Proti

uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie

o odvolaní Krajskému súdu... 14.06.2013.

Dňa 27. 01. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 04. 03. 2014. Avšak

po podrobnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom v rámci prípravy

na pojednávanie a po prejednaní veci v senáte 14Co, dospel odvolací senát k záveru,

že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu bol termín nariadeného pojednávania zrušený...

Dňa 19. 03. 2014 tunajší súd uznesením sp. zn. zrušil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa.

Záverom predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2015 uvádza, že

vzhľadom na vysoký nápad vecí v súdnom oddelení 14Co v tom čase (k 31. 12. 2013 543

vecí, z ktorých pomerne vysoký počet bol z rokov 2011 a 2012) je toho názoru, že tunajší

vo veci konal bez prieťahov.

Vzhľadom na uvedené procesné úkony zo strany tunajšieho súdu v predmetnej veci

smerujúce k včasnému rozhodnutiu vo veci a so zreteľom na meritórne rozhodnutie zo dňa

19. 03. 2014, č. k. , je zrejmé, že tunajší súd, aj vzhľadom na množstvo

vecí pridelených senátu 14Co na rozhodnutie a spôsob ich vybavenia podľa poradia

zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sa predkladajú na Krajský

súd..., okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, postupoval

v posudzovanej veci bez prieťahov, majúc na zreteli ustanovenie SR.“

7. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu

reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015, v ktorom uviedol:

«... Okresný súd konštatoval a ako dôvod vzniku prieťahov v konaní uviedol

nadmernú zaťaženosť súdneho oddelenia 10C, ktorá zákonnej sudkyni neumožnila

bezprieťahový postup vo veci.

Avšak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ÚS. 48/96, II. ÚS. 18/98,

): „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

()

Okresný súd Bratislava I. ďalej poznamenal, že celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj

sťažovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho

sídlo. Súd zistil odporcovo sídlo už 02. 05. 2008, no napriek tomu bol termín pojednávania

vytýčený na 29. 03. 2010, na ktorý sa však odporca nedostavil, na čo ho jeho právna

zástupkyňa ospravedlnila tým, že mu nebola doručená zásielka.

Sťažovateľka však uviedla súdu adresu ambulancie, v ktorej jej bol

vykonaný zdravotnícky zákrok, a to na . Samotný

odporca uvádza počas celej komunikácie so súdom túto adresu ako svoje sídlo poskytovania

zdravotnej starostlivosti a doteraz neuviedol žiadnu inú adresu.

Okresný súd Bratislava I. tiež uvádza: „Sťažovateľka nepredložila súdu všetky listiny,

súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto

povinnosti muselo byť pojednávanie zo 07.06.2010 odročené.“

Táto požiadavka zo strany súdu na sťažovateľku však nebola možná, keďže

ustanovený znalec odmietol vypracovať znalecký posudok nielen na žiadosť sťažovateľky, ale

aj na žiadosť súdu. Napriek tvrdeniu súdu o odročení pojednávania zo dňa 07. 06. 2010,

pojednávanie odročené nebolo a bolo riadne uskutočnené. V spise však chýbali základné

dokumenty ako protokoly ÚDZS aj KZL a zdravotná dokumentácia, ktorú

nepredložil dodnes. Chýbajúce protokoly súd zabezpečil na opakované výzvy

až 12. 02. 2013, teda takmer po 6 rokoch.

Napriek tomu, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. nesúhlasila

so zapožičaním súdneho spisu sp. zn.: , z dôvodu zachovania objektivity

trváme na tom, aby mal Ústavný súd k dispozícií celý súdny spis, čo môže zabezpečiť

aj sťažovateľka zaslaním kópie celého súdneho spisu.

Sťažovateľka by tiež rada uviedla na správnu mieru časť Uznesenia Ústavného súdu

SR sp. zn. zo dňa 18. 3. 2015, ktoré na strane 2 uvádza nasledovné:

„Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania

na 27. apríl 2015.“ Sťažovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že pojednávanie s takýmto

termínom nebolo nikdy vytýčené, na takéto pojednávanie nebola zo strany konajúceho sú

ani predvolaná a ani jej nebolo iným spôsobom oznámené.

Ako ďalším moment spôsobujúci prieťahy konania zo strany Okresného súdu možno

poukázať aj tú skutočnosť, že Okresný súd vytýčil dňa 16. 3. 2012 pojednávanie na deň

30. 4. 2012, pričom už v čase vytyčovania pojednávania disponoval informáciou o tom, že

znalec bude na liečení a konania sa nebude môcť zúčastniť.

Sťažovateľka si záverom, napriek všetkému uvedenému, dovoľuje poukázať na jedinú

skutočnosť. Tou je celková dĺžka konania. To totiž k dnešnému dňu trvá už viac než

8 rokov.»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117

ods. 1 povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1

, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude

konať nové pojednávanie.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (aj práva podľa dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

rozhodovanie okresného súdu o náhrade škody na zdraví. Z obsahu súdneho spisu

okresného súdu (obsahoval vyše 500 strán) vyplýva, že ide o skutkovo zložitejšiu vec,

pretože muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znalecké

dokazovanie, ale na druhej strane vec nie je podľa názoru ústavného súdu právne zložitá,

keďže všeobecný súd má posúdiť a rozhodnúť o tom, či sú splnené všetky zákonné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 a nasl. ustanovení

v dôsledku nesprávne prevedených stomatologických úkonov.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov, ústavný súd však

konštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže odôvodňovať takmer osemročné

trvanie tohto konania bez právoplatného rozhodnutia.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanom

konaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania prispela aj sama

sťažovateľka. Je pravdou, že sťažovateľka v predmetnom konaní využívala svoje procesné

práva, ako to vyplýva z chronológie procesných úkonov (rozšírenie návrhu, zmeny petitu,

podávanie opravných prostriedkov), avšak rozhodovanie o jej návrhoch či opravných

prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu. V konaní uplatnila

procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento návrh mal nedostatky, ktoré

okresný súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila okresnému súdu všetky listiny, preto

bola vyzvaná na doloženie znaleckého posudku o bolestnom, a pre neplnenie tejto

povinnosti muselo byť jedno pojednávanie aj odročené (7. júna 2010). Nerešpektovala tiež

pokyny okresného súdu (nevyjadrila sa na jeho výzvy z 24. septembra 2010, 13. februára

2012 v určenej lehote), ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov a vyjadrenia

okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že zodpovednosť za procesnú perfektnosť

podaného návrhu na začatie konania znáša predovšetkým sťažovateľka (právne zastúpená

viacerými advokátmi), ktorá nevyčíslila výšku požadovaného bolestného a neustále

navrhovala zmeny petitov žaloby, o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konanie

predlžovalo. K celkovej dĺžke konania teda prispelo významnou mierou aj správanie

sťažovateľky, a na túto skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol.

Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup

súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu

účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných

skutočností ( ).

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom

napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o

rozhodnutie (pozri napr. , , ). Ústavný súd poukazuje

predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (takmer 8 rokov) je neprimerané a trvá

dlho, hoci je vec skutkovo zložitejšia. Z uskutočnených procesných úkonov okresného súdu

vyplýva, že v jeho postupe sa nevyskytovali dlhšie obdobia úplnej procesnej pasivity a ani

sťažovateľka žiadne obdobia nečinnosti v sťažnosti neuviedla. Za kratšie obdobia

nesústredenej práce a bezdôvodnej nečinnosti treba považovať obdobie od nápadu žaloby

(augusta 2007) do nesústredenej výzvy adresovanej sťažovateľke na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh (október 2007), pretože okresný súd vzápätí jej súdny poplatok

po zaplatení (svojou úpravou) už o mesiac v novembri 2007 mal vrátiť, ale úpravu realizoval

až v júni 2009. Okresný súd tiež určil viac termínov pojednávaní (9), na niektorých vykonal

aj dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie, ale

na doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože

aj keď vo veci samej rozhodol, jeho rozhodnutie z 18. marca 2013 bolo zrušené krajským

súdom 19. marca 2014, či už pre procesné, alebo vecné dôvody (bližšie pozri aj bod 2

nálezu). I okolnosti znaleckého dokazovania naznačujú nesústredený postup konajúceho

súdu. Uznesenie o ustanovení znalcov viackrát zmenil a vopred neprerokoval so znalcami

podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či môžu znalecký

posudok vôbec spracovať. Znalecké dokazovanie tak bolo neefektívne a trvalo viac ako rok

(od 15. marca 2011 až do 8. februára 2012), a takisto aj kontrolné dokazovanie je stále ešte

na začiatku.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

15. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že argumenty vyjadrené vo vyjadreniach okresného

súdu a jeho sudcu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd

akceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú

judikatúru (napr. , ...), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v

konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné

prieťahy v súdnom konaní.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenie práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, z ktorého

sťažovateľka odvodzuje porušenie označených práv, je iba celková dĺžka konania okresného

súdu v napadnutom konaní. V systematike sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť

a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného práva podľa

ods. 1 , a pokiaľ ide o spravodlivý súdny proces, sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti

jasne deklarovala, že namieta v rámci čl. 6 ods. 1 dohovoru iba právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a nie právo na spravodlivé súdne konanie, keďže

namietané konanie nie je ešte právoplatne skončené. Ústavný súd už v rámci svojej

doterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa by nepochybne došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietol

konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS

35/98, ). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže síce založiť

porušenie základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle prvej vety , ale neznamená spravidla

aj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného

v (). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu , pokiaľ jeho porušenie

nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu

(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke, stav namietaného konania

v čase rozhodovania ústavného súdu a pod.) by bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti (napr. ).

18. Vychádzajúc z hodnotení jednotlivých kritérií namietaného konania

a predovšetkým skutočnosti, že nebola zistená dlhodobá nečinnosť okresného súdu, ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pre účely efektívnej ochrany

sťažovateľky vysloviť aj porušenie jej základného práva podľa , a preto v

tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku toho nálezu).

19. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon namietala aj porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že v uvedenom konaní, ktoré trvalo od 14. júna 2013, keď

krajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

do 6. mája 2014, keď jeho zrušujúce uznesenie z 19. marca 2014 bolo spolu so spisom

doručené súdu prvého stupňa, nemožno hovoriť o zbytočných prieťahoch v konaní. Krajský

súd 27. januára 2014 určil termín pojednávania na 4. marec 2014, ktoré však zrušil

na základe žiadosti samotných účastníkov, a na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol

o odvolaní sťažovateľky 19. marca 2014 tak, že uznesením sp. zn. zrušil

rozsudok okresného súdu podľa a a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dňa 21. mája 2014 už bolo uznesenie krajského súdu doručené právnemu

zástupcovi sťažovateľky. Konanie na krajskom súde teda netrvalo ani jeden rok, čo je

z ústavného hľadiska akceptovateľné.

20. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom

krajského súdu v označenom konaní základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

21. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).

III.

22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov

uvedených vo svojej sťažnosti takto: „konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva

nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej, zdravotnej a v neposlednom

rade i psychickej. Samotný predmet konania, týkajúci sa zdravia pacientky si vyžaduje veľmi

citlivý prístup konajúceho súdu, ktorý v sebe podľa sťažovateľky zahŕňa aj rýchle

a bezprieťahové konanie. Sťažovateľka bez meritórneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť stav

právnej istoty, po právnej stránke stále nevie či jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá

lege artis alebo non lege artis a sama tak nevie uzavrieť túto nepríjemnú kapitolu svojho

života. To, že postup odporcu sťažovateľke spôsobil trvalé poškodenie zdravia, samo o sebe

vyvoláva výrazný zásah do osobnostného práva sťažovateľky.

Sťažovateľka tým, že je neustále konfrontovaná realitou svojho zlého zdravotného

stavu, v spojení s neustálym odročovaním pojednávaní, navrhovaním dôkazov, ktoré súd

odmieta bez príčiny akceptovať, účasťou na pojednávaní, prežíva výrazný zásah do svojho

osobného života, zdravia, či vzťahov s inými ľuďmi. Sťažovateľka však najvýraznejší zásah

pociťuje do svojho psychického prežívania. Takmer 8 rokov nekončiaceho súdneho

pojednávania v tak citlivej veci ju psychicky neprestajne veľmi vyčerpávajú. A ako bolo

spomenuté vyššie, sťažovateľka stratila vieru v to, že dosiahne spravodlivosť a tak stráca

vieru v konanie štátnych orgánov.“

23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľky, teda aj na správanie sťažovateľky a súčasný stav konania (pozri body 13

a nasl.) považuje za primerané v sume 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

24. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv čiastočne úspešná, vznikli trovy

konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a §

13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a

prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny

úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje

sumu 148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, a

nie sumu, ktorú požadovala sťažovateľka, t. j. 1 583,64 €, navyše bez bližšej špecifikácie.

Advokát tiež v sťažnosti neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú

náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ) tak, ako to je

uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015