Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 131/2015
PDF · 582.05 KB
No categories available
I. ÚS 131/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, konajúca
prostredníctvom konateľa JUDr. Ivana Humeníka, PhD., vo veci namietaného porušenia
jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 Co 371/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007
p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co
371/2013 p o r u š e n é n e b o l o .
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o.,
Mäsiarska 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 131/2015 18 z 18. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdny
proces, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co 371/2013.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. augusta 2007 podala na okresnom
súde návrh „o náhradu škody na zdraví“. Okresný súd rozhodol v jej veci rozsudkom
z 18. marca 2013 tak, že jej návrh zamietol. O jej odvolaní následne rozhodol krajský súd
19. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
21. mája 2014 z dôvodov uvedených v § 221 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“).
3. Sťažovateľka 8. októbra 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.
Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania
na 27. apríl 2015.
4. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresného
súdu a krajského súdu v namietaných konaniach, prikáže okresnému súdu konať v
predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000
€, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný okresný súd zaplatiť na účet jej
právneho zástupcu v sume 1 583,64 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3269/15 z 27. apríla 2015 uviedla:
«... Okresnému súdu Bratislava I bol návrh na začatie konania sp. zn. 10C/127/2007
doručený dňa 27. 08. 2007...
Vo vzťahu k priebehu konania poukazujem na chronológiu úkonov v súdnom konaní,
uvedených vo vyjadrení sudkyne.
Celkovú dĺžku konania ovplyvnili okrem nadmerného zaťaženia sudkyne, aj účastníci
konania, a to navrhovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd
zisťovať jeho sídlo. Uplatnila procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento
procesný návrh mal vady, ktoré súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila súdu všetky
listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie
tejto povinnosti muselo byť jedno pojednávanie odročené (07. 06. 2010). Nerešpektovala
pokyny súdu (nevyjadrila sa na výzvu súdu zo dňa 24. 09. 2010, 13. 02. 2012) v určenej
lehote a 2x uplatnila procesnoprávny návrh na zmenu návrhu, o čom okresný súd musel
rozhodnúť.
Vo veci sa vykonávalo znalecké dokazovanie, pričom z dôvodov na strane
ustanovených znalcov, musel súd 6x meniť osobu znalca. Jedno pojednávanie muselo byť
odročené z dôvodu na strane ustanoveného znalca.
V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 18. 03. 2013, proti ktorému sa
právny zástupca navrhovateľky odvolal. Odvolací súd vrátil spisový materiál tunajšiemu
súdu dňa 06. 05. 2014 spolu so zrušujúcim uznesením na ďalšie konanie. Následne bol
vo veci opäť viac krát stanovený termín pojednávania, pojednávanie sa konalo dňa
12. 01. 2015. Tohto času bude vo veci nariadený kontrolný znalecký posudok.
K časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka požadujú priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 5.000, Eur a trovy konania, žiadam Ústavný súd... zvážiť primeranosť výšky tejto
sumy vzhľadom na postup súdu v tomto konaní, objektívny nepriaznivý stav súdneho
oddelenia 10C ako aj skutočnosť, že k predĺženiu konania prispela aj navrhovateľka a iné
okolnosti, ktoré tunajší súd nezavinil...“
Prílohou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko JUDr. Dany Káčerovej,
zákonnej sudkyne, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„ vec napadla na súd dňa 27. 8. 2007. Navrhovateľka sa návrhom domáhala voči
žalovanému odporcovi náhrady škody spôsobenej porušením povinností pri poskytovaní
stomatologickej zdravotnej starostlivosti
dňa 10. 10. 2007 bola navrhovateľka tajomníkom súdu vyzvaná na zaplatenie
súdneho poplatku.
VSÚ bol daný pokyn na vrátenie súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie
o náhradu škody na zdraví. SP bol navrhovateľke vrátený uznesením č. k. 10C 127/07 57
(z 10. júna 2009, pozn.)
súd dňa 23. 11. 2007 vydal vo veci uznesenie č. k. 10C 127/2007 37, ktorým
odporcu vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Uznesenie súdu nebolo odporcovi doručené
na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu, nakoľko zásielka adresovaná odporcovi sa
súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy.
dňa 9. 1. 2008 navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým rozšírila petit
pôvodného žalobného návrhu o ďalší nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila aj o bolestné,
ktorého výšku v predmetnom podaní nevyčíslila
súdom bola zisťovaná adresa sídla žalovaného odporcu
sídlo odporcu bolo súdu oznámené Slovenskou komorou zubných lekárov dňa
2. 5. 2008
vyšší súdny úradník dňa 3. 11. 2008 vo veci vydal uznesenie č. k. 10C 127/2007 46
na odstránenie vád podania, doručeného navrhovateľkou dňa 9. 1. 2008, ktorým si uplatnila
nárok na vyplatenie bolestného
navrhovateľka dňa 11. 12. 2008 doručila podanie, ktorým vady podania
doručeného súdu dňa 9. 1. 2008 odstránila
v zmysle úpravy vyššieho súdneho úradníka zo dňa 13. 1. 2009 bol návrh
navrhovateľky spolu s doplnením žalobného návrhu doručený odporcovi. Odporca si
zásielku súdu prevzal dňa 26. 1. 2009
vec mi bola ako zákonnej sudkyni predložená s tým, že som dňa 10. 3. 2009 vyzvala
právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie znaleckého posudku, na základe ktorého si
navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu bolestného, ktorý nebol súdu navrhovateľkou
doručený spolu s podaním, ktorým odstraňovala vady podania
navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 4. 2009 požiadala súd
o poskytnutie lehoty za účelom doručenia znaleckého posudku o bolestnom
odporca súdu dňa 23. 6. 2009 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu...
navrhovateľka dňa 26. 3. 2010 doručila súdu podanie, ktorým opätovne upravila
petit žalobného návrhu
na pojednávanie určené na deň 29. 3. 2010 sa dostavila navrhovateľka, právny
zástupca navrhovateľky sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju
neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil odporca,
nakoľko doručenie predvolania nemal riadne vykázané, nakoľko súdu sa zásielka opäť
vrátila s poznámkou adresát neznámy, dostavila sa právna zástupkyňa odporcu. Na tomto
pojednávaní súd pripustil, uznesením vyhlásenom na pojednávaní, zmenu petitu návrhu
doručeného súdu dňa 27. 8. 2007 v zmysle písomného podania doručeného navrhovateľkou
prostredníctvom PZ.N dňa 26. 3. 2010. Súd pojednávanie odročil na termín 7. 6. 2010
právna zástupkyňa odporcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 4. 2010,
bola oznámená adresa sídla odporcu
pojednávanie konané dňa 7. 6. 2010 bolo odročené na neurčito za účelom
doručenia výzvy ošetrujúcemu lekárovi navrhovateľky s tým, aby súdu
doručil písomný posudok o bolestnom, ktorý mal byť následne súdom doručený účastníkom
konania. Vo veci následne malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvia stomatológia
súdu dňa 14. 7. 2010 písomne oznámil, že písomný znalecký
posudok, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila náhradu škody titulom bolestného
nie je schopný vypracovať z dôvodov uvedených v písomnej odpovedi.
právnemu zástupcovi navrhovateľky písomné podanie bolo
doručené dňa 25. 8. 2010.
navrhovateľka bola opakovane prípisom zo dňa 24. 9. 2010 súdom vyzvaná, aby sa
k písomnému podaniu písomne vyjadrila. Prípis bol navrhovateľke
doručený dňa 5. 10. 2010
nová právna zástupkyňa navrhovateľky súdu až dňa 16. 12. 2010 doručila písomné
stanovisko k odpovedi
právna zástupkyňa odporcu písomné vyjadrenie k písomnému podaniu
doručila súdu dňa 17. 12. 2010
súd písomné podania účastníkov konania v zmysle prípisu zo dňa 27. 1. 2011
doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k ich obsahom vyjadrili, a aby
naformulovali otázky za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
právna zástupkyňa navrhovateľky súdu dňa 7. 12. 2011 doručila písomné
vyjadrenie v zmysle vyššie uvedenej výzvy súdu, právna zástupkyňa odporcu písomné
vyjadrenie doručila súdu dňa 8. 3. 2011
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia
súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 127 zo dňa 5. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
opäť súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený
znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
súd uznesením č. k. 10 C 127/2007 131 zo dňa 26. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať z dôvodu pracovnej
zaťaženosti
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 135 zo dňa 16. 8. 2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený
znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 138 zo dňa 6.9.2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený
znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 149 zo dňa 8. 11. 2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený
znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 152 zo dňa 1. 12. 2011 zmenil výrok uznesenia
č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd
poveril vykonaním znaleckého úkonu
súdom ustanovený znalec súdu dňa 8. 2. 2012 doručil písomný znalecký posudok
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 175 zo dňa 13. 2. 2012 priznal znalcovi odmenu
a zároveň spolu s uznesením súd písomný znalecký posudok doručil právnym zástupcom
účastníkov konania s tým, aby sa k jeho obsahu písomne vyjadrili
právna zástupkyňa odporcu súdu dňa 9. 3. 2012 doručila písomné vyjadrenie
k obsahu znaleckého posudku. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa k obsahu znaleckého
posudku v lehote súdom určenej nevyjadrila
súd dňa 16. 3. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 30. 4. 2012
právna zástupkyňa navrhovateľky písomné vyjadrenie k znaleckému posudku
doručila súdu elektronicky dňa 26. 3. 2012, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu
dňa 11. 4. 2012
pojednávanie určené na deň 30. 4. 2012 bolo odročené na deň 10. 10. 2012
z dôvodu ospravedlnenia znalca, ktorého bolo potrebné v konaní vypočuť predovšetkým
vzhľadom na písomné podania navrhovateľky
právna zástupkyňa odporcu doručila súdu dňa 31. 5. 2012 písomné vyjadrenie
k písomnému vyjadreniu navrhovateľky
pojednávanie určené na deň 10. 10. 2012 bolo odročené na deň 25. 2. 2013.
Pojednávanie bolo odročené za účelom doručenia rozhodnutia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Komory zubných lekárov
právny zástupca navrhovateľky súdu dňa 22. 1. 2013 doručil súdu návrh
na pripustenie zmeny žalobného návrhu
súd uznesením č. k. 10C 127/2007 348 zo dňa 29. 1. 2013 pripustil zmenu petitu
návrhu
súd pojednávanie určené na deň 25. 2. 2013 odročil na termín 18. 3. 2013,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol.
Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcu a poštou bol následne doručovaný
právnemu zástupcovi navrhovateľky
dňa 8. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľky doručil odvolanie voči rozsudku
odvolanie navrhovateľky bolo poštou dňa 16. 5. 2013 doručené právnej zástupkyni
odporcu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila
právna zástupkyňa odporcu dňa 30. 5. 2013 doručila súdu písomné vyjadrenie
k odvolaniu navrhovateľky
vec bola dňa 14. 6. 2013 predložená Krajskému súdu... na rozhodnutie o odvolaní
rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený odvolacím súdom uznesením
č. k. 14 Co 371/2013 414 zo dňa 19. 3. 2014. Zrušujúce uznesenie bolo spolu so spisom
doručené súdu prvého stupňa dňa 6. 5. 2014. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené
právnym zástupcom účastníkov konania v zmysle úpravy tajomníka súdu zo dňa 15. 5. 2014.
vo veci som ako zákonná sudkyňa určila termín pojednávania dňa 15. 7. 2014
na deň 23. 2. 2015. Skorší termín pojednávania nebolo možné vo veci určiť, vzhľadom
na počet nerozhodnutých vecí v oddelení 10 C, v ktorom je aktuálne 273 vecí
nerozhodnutých a termíny pojednávaní v tomto čase boli už obsadené inými vecami,
v ktorých som určila termín pojednávaní už skôr. Súd v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu vo veci predvolal aj svedka.
dňa 24. 7. 2014 súd oznámil navrhovateľke, na jej žiadosť, termín pojednávania
elektronicky
súd určený termín na deň 23. 2. 2015 na žiadosť navrhovateľky preložil na skorší
termín a to na deň 6. 10. 2014, o 9.00 hod, nakoľko vec 10C 269/1991 (ktorá bola pôvodne
vytýčená na deň 6. 10. 2014 a na žiadosť navrhovateľa bola preložená na november 2014)
na termín 6. 10. 2014 sa nemohol dostaviť súdom predvolaný svedok, súd pojednávanie
odročil na deň 29. 4. 2015.
súd termín pojednávania zmenil na deň 12. 1. 2015, vzhľadom na skutočnosť, že sa
v inej súdom prejednávanej veci účastníci konania ospravedlnili. Na pojednávaní súd
vypočul svedka, ktorého súd bol povinný vypočuť v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č. k. 14 Co 371/2013 414 zo dňa 19. 3. 2014. Súd pojednávanie odročil
na neurčito, z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré súd bol
povinný vo veci nariadiť v zmysle uznesenia KS v Bratislave č. k. 14Co 371/2013 414
zo dňa 19. 3. 2014. Po doručení znaleckého posudku súdu ustanoveným znalcom súd vo
veci nariadi termín pojednávania.
Mám za to, že vzhľadom na celkový počet vecí v oddelení 10 C od roku 2007 až
doposiaľ, vo veci sa snažím konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Upozorňovala som
vedenie súdu ústne ako aj písomne na neprimeraný počet pridelených vecí do oddelenia
10 C a táto skutočnosť z každomesačných výkazov o stave oddelenia je zrejmá správe
súdu.“
Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom
považoval ústavný súd za preukázané zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku
24. augusta 2015. Navyše ústavný súd zistil, že 15. júla 2014 po vrátení veci z krajského
súdu (6. mája 2014) okresný súd určil termín pojednávania až na 23. február 2015, o čom
upovedomil aj účastníkov konania (22. júla 2014 prevzal upovedomenie právny zástupca
sťažovateľky). Dňa 16. júla 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby
mu oznámil adresu svedkyne, ktorú mal podľa záverov krajského súdu vypočuť. Právny
zástupca podal vyjadrenie okresnému súdu 13. augusta 2014. Dňa 5. septembra 2014
okresný súd určil termín pojednávania a predvolal svedkyňu na výsluch na 6. október 2014
(č. l. 432).
Dňa 16. septembra 2014 doručil právny zástupca sťažovateľky vyjadrenie k osobe
znalca, v ktorom spochybnili jeho nestrannosť, a 22. septembra 2014 predvolaná svedkyňa
požiadala o zmenu termínu výsluchu z dôvodu pobytu v zahraničí. Dňa 24. septembra 2014
požiadala právna zástupkyňa odporcu o zrušenie termínu pojednávania
pre práceneschopnosť. Dňa 6. októbra 2014 okresný súd pojednávanie odročil
na 29. apríl 2015, ktoré bolo preložené 17. decembra 2014 na 12. január 2015, keď
sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolanú svedkyňu
a účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Dňa 3. februára 2015 okresnému súdu
doručila právna zástupkyňa odporcu ďalšie listinné dôkazy, ktoré s jej vyjadrením okresný
súd doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľky 16. februára 2015 (č. l. 471
spisu), ktorý naň reagoval podaním z 5. marca 2015. Dňa 6. marca 2015 okresný súd
vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doručili písomné otázky, ktoré by mali byť
zodpovedané v rámci kontrolného znaleckého dokazovania (tieto boli doručené okresnému
súdu 1. apríla 2015). K týmto otázkam právna zástupkyňa odporcu zaujala stanovisko
v podaní doručenom okresnému súdu 9. apríla 2015. Dňa 13. apríla 2015 okresný súd
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ( ) a 27. apríla 2015
právny zástupca sťažovateľky vzniesol námietky voči položeným otázkam na znalca a podal
odvolanie proti zloženiu preddavku na trovy spojené s kontrolným znaleckým posudkom.
Dňa 12. júna 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu právneho
zástupcu sťažovateľky. Na základe žiadosti ústavného súdu z 3. augusta 2015 bol spis
predložený na previerku ústavnému súdu 24. augusta 2015 (č. l. 502).
6. K sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. 3192/15 z 1. júna 2015
doručeným ústavnému súdu 5. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/127/2007 bola predložená na Krajský
súd v Bratislave dňa 14. 06. 2013...
Z vyjadrenia... predsedníčky senátu 14 Co, zo dňa 15. 05. 2015 vyplýva, že v právnej
veci navrhovateľky ..., proti odporcovi
stomatológovi... o náhradu škody, Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa
18. 03. 2013, sp. zn. 10C/127/2007 368 tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Proti
uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie
o odvolaní Krajskému súdu... 14.06.2013.
Dňa 27. 01. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 04. 03. 2014. Avšak
po podrobnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom v rámci prípravy
na pojednávanie a po prejednaní veci v senáte 14Co, dospel odvolací senát k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z uvedeného dôvodu bol termín nariadeného pojednávania zrušený...
Dňa 19. 03. 2014 tunajší súd uznesením sp. zn. 10 C 127/2007 414 zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa.
Záverom predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2015 uvádza, že
vzhľadom na vysoký nápad vecí v súdnom oddelení 14Co v tom čase (k 31. 12. 2013 543
vecí, z ktorých pomerne vysoký počet bol z rokov 2011 a 2012) je toho názoru, že tunajší
vo veci konal bez prieťahov.
Vzhľadom na uvedené procesné úkony zo strany tunajšieho súdu v predmetnej veci
smerujúce k včasnému rozhodnutiu vo veci a so zreteľom na meritórne rozhodnutie zo dňa
19. 03. 2014, č. k. 14Co/371/2013 414, je zrejmé, že tunajší súd, aj vzhľadom na množstvo
vecí pridelených senátu 14Co na rozhodnutie a spôsob ich vybavenia podľa poradia
zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sa predkladajú na Krajský
súd..., okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, postupoval
v posudzovanej veci bez prieťahov, majúc na zreteli ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“
7. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu
reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015, v ktorom uviedol:
«... Okresný súd konštatoval a ako dôvod vzniku prieťahov v konaní uviedol
nadmernú zaťaženosť súdneho oddelenia 10C, ktorá zákonnej sudkyni neumožnila
bezprieťahový postup vo veci.
Avšak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ÚS. 48/96, II. ÚS. 18/98,
II. ÚS 52/99): „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“
Okresný súd Bratislava I. ďalej poznamenal, že celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj
sťažovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho
sídlo. Súd zistil odporcovo sídlo už 02. 05. 2008, no napriek tomu bol termín pojednávania
vytýčený na 29. 03. 2010, na ktorý sa však odporca nedostavil, na čo ho jeho právna
zástupkyňa ospravedlnila tým, že mu nebola doručená zásielka.
Sťažovateľka však uviedla súdu adresu ambulancie, v ktorej jej bol
vykonaný zdravotnícky zákrok, a to na . Samotný
odporca uvádza počas celej komunikácie so súdom túto adresu ako svoje sídlo poskytovania
zdravotnej starostlivosti a doteraz neuviedol žiadnu inú adresu.
Okresný súd Bratislava I. tiež uvádza: „Sťažovateľka nepredložila súdu všetky listiny,
súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto
povinnosti muselo byť pojednávanie zo 07.06.2010 odročené.“
Táto požiadavka zo strany súdu na sťažovateľku však nebola možná, keďže
ustanovený znalec odmietol vypracovať znalecký posudok nielen na žiadosť sťažovateľky, ale
aj na žiadosť súdu. Napriek tvrdeniu súdu o odročení pojednávania zo dňa 07. 06. 2010,
pojednávanie odročené nebolo a bolo riadne uskutočnené. V spise však chýbali základné
dokumenty ako protokoly ÚDZS aj KZL a zdravotná dokumentácia, ktorú
nepredložil dodnes. Chýbajúce protokoly súd zabezpečil na opakované výzvy
až 12. 02. 2013, teda takmer po 6 rokoch.
Napriek tomu, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. nesúhlasila
so zapožičaním súdneho spisu sp. zn.: 10C/127/2007, z dôvodu zachovania objektivity
trváme na tom, aby mal Ústavný súd k dispozícií celý súdny spis, čo môže zabezpečiť
aj sťažovateľka zaslaním kópie celého súdneho spisu.
Sťažovateľka by tiež rada uviedla na správnu mieru časť Uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 131/2015 18 zo dňa 18. 3. 2015, ktoré na strane 2 uvádza nasledovné:
„Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania
na 27. apríl 2015.“ Sťažovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že pojednávanie s takýmto
termínom nebolo nikdy vytýčené, na takéto pojednávanie nebola zo strany konajúceho sú
ani predvolaná a ani jej nebolo iným spôsobom oznámené.
Ako ďalším moment spôsobujúci prieťahy konania zo strany Okresného súdu možno
poukázať aj tú skutočnosť, že Okresný súd vytýčil dňa 16. 3. 2012 pojednávanie na deň
30. 4. 2012, pričom už v čase vytyčovania pojednávania disponoval informáciou o tom, že
znalec bude na liečení a konania sa nebude môcť zúčastniť.
Sťažovateľka si záverom, napriek všetkému uvedenému, dovoľuje poukázať na jedinú
skutočnosť. Tou je celková dĺžka konania. To totiž k dnešnému dňu trvá už viac než
8 rokov.»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117
ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania
a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1
OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude
konať nové pojednávanie.
13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
rozhodovanie okresného súdu o náhrade škody na zdraví. Z obsahu súdneho spisu
okresného súdu (obsahoval vyše 500 strán) vyplýva, že ide o skutkovo zložitejšiu vec,
pretože muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znalecké
dokazovanie, ale na druhej strane vec nie je podľa názoru ústavného súdu právne zložitá,
keďže všeobecný súd má posúdiť a rozhodnúť o tom, či sú splnené všetky zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka v dôsledku nesprávne prevedených stomatologických úkonov.
Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov, ústavný súd však
konštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže odôvodňovať takmer osemročné
trvanie tohto konania bez právoplatného rozhodnutia.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanom
konaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania prispela aj sama
sťažovateľka. Je pravdou, že sťažovateľka v predmetnom konaní využívala svoje procesné
práva, ako to vyplýva z chronológie procesných úkonov (rozšírenie návrhu, zmeny petitu,
podávanie opravných prostriedkov), avšak rozhodovanie o jej návrhoch či opravných
prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu. V konaní uplatnila
procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento návrh mal nedostatky, ktoré
okresný súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila okresnému súdu všetky listiny, preto
bola vyzvaná na doloženie znaleckého posudku o bolestnom, a pre neplnenie tejto
povinnosti muselo byť jedno pojednávanie aj odročené (7. júna 2010). Nerešpektovala tiež
pokyny okresného súdu (nevyjadrila sa na jeho výzvy z 24. septembra 2010, 13. februára
2012 v určenej lehote), ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov a vyjadrenia
okresného súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že zodpovednosť za procesnú perfektnosť
podaného návrhu na začatie konania znáša predovšetkým sťažovateľka (právne zastúpená
viacerými advokátmi), ktorá nevyčíslila výšku požadovaného bolestného a neustále
navrhovala zmeny petitov žaloby, o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konanie
predlžovalo. K celkovej dĺžke konania teda prispelo významnou mierou aj správanie
sťažovateľky, a na túto skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol.
Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup
súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu
účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných
skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom
napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha
si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,
čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o
rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03). Ústavný súd poukazuje
predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (takmer 8 rokov) je neprimerané a trvá
dlho, hoci je vec skutkovo zložitejšia. Z uskutočnených procesných úkonov okresného súdu
vyplýva, že v jeho postupe sa nevyskytovali dlhšie obdobia úplnej procesnej pasivity a ani
sťažovateľka žiadne obdobia nečinnosti v sťažnosti neuviedla. Za kratšie obdobia
nesústredenej práce a bezdôvodnej nečinnosti treba považovať obdobie od nápadu žaloby
(augusta 2007) do nesústredenej výzvy adresovanej sťažovateľke na zaplatenie súdneho
poplatku za podaný návrh (október 2007), pretože okresný súd vzápätí jej súdny poplatok
po zaplatení (svojou úpravou) už o mesiac v novembri 2007 mal vrátiť, ale úpravu realizoval
až v júni 2009. Okresný súd tiež určil viac termínov pojednávaní (9), na niektorých vykonal
aj dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie, ale
na doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože
aj keď vo veci samej rozhodol, jeho rozhodnutie z 18. marca 2013 bolo zrušené krajským
súdom 19. marca 2014, či už pre procesné, alebo vecné dôvody (bližšie pozri aj bod 2
nálezu). I okolnosti znaleckého dokazovania naznačujú nesústredený postup konajúceho
súdu. Uznesenie o ustanovení znalcov viackrát zmenil a vopred neprerokoval so znalcami
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či môžu znalecký
posudok vôbec spracovať. Znalecké dokazovanie tak bolo neefektívne a trvalo viac ako rok
(od 15. marca 2011 až do 8. februára 2012), a takisto aj kontrolné dokazovanie je stále ešte
na začiatku.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,
15. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že argumenty vyjadrené vo vyjadreniach okresného
súdu a jeho sudcu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd
akceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú
judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06...), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v
konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné
prieťahy v súdnom konaní.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, z ktorého
sťažovateľka odvodzuje porušenie označených práv, je iba celková dĺžka konania okresného
súdu v napadnutom konaní. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť
a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, a pokiaľ ide o spravodlivý súdny proces, sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti
jasne deklarovala, že namieta v rámci čl. 6 ods. 1 dohovoru iba právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a nie právo na spravodlivé súdne konanie, keďže
namietané konanie nie je ešte právoplatne skončené. Ústavný súd už v rámci svojej
doterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by nepochybne došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá
možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietol
konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS
35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže síce založiť
porušenie základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidla
aj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného
v čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ jeho porušenie
nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu
(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke, stav namietaného konania
v čase rozhodovania ústavného súdu a pod.) by bolo možné uvažovať o odmietnutí
spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
18. Vychádzajúc z hodnotení jednotlivých kritérií namietaného konania
a predovšetkým skutočnosti, že nebola zistená dlhodobá nečinnosť okresného súdu, ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pre účely efektívnej ochrany
sťažovateľky vysloviť aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto v
tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku toho nálezu).
19. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon namietala aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 371/2013.
Ústavný súd zistil, že v uvedenom konaní, ktoré trvalo od 14. júna 2013, keď
krajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,
do 6. mája 2014, keď jeho zrušujúce uznesenie z 19. marca 2014 bolo spolu so spisom
doručené súdu prvého stupňa, nemožno hovoriť o zbytočných prieťahoch v konaní. Krajský
súd 27. januára 2014 určil termín pojednávania na 4. marec 2014, ktoré však zrušil
na základe žiadosti samotných účastníkov, a na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol
o odvolaní sťažovateľky 19. marca 2014 tak, že uznesením sp. zn. 14 Co 371/2013 zrušil
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dňa 21. mája 2014 už bolo uznesenie krajského súdu doručené právnemu
zástupcovi sťažovateľky. Konanie na krajskom súde teda netrvalo ani jeden rok, čo je
z ústavného hľadiska akceptovateľné.
20. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom
krajského súdu v označenom konaní základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
21. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).
III.
22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov
uvedených vo svojej sťažnosti takto: „konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva
nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej, zdravotnej a v neposlednom
rade i psychickej. Samotný predmet konania, týkajúci sa zdravia pacientky si vyžaduje veľmi
citlivý prístup konajúceho súdu, ktorý v sebe podľa sťažovateľky zahŕňa aj rýchle
a bezprieťahové konanie. Sťažovateľka bez meritórneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť stav
právnej istoty, po právnej stránke stále nevie či jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá
lege artis alebo non lege artis a sama tak nevie uzavrieť túto nepríjemnú kapitolu svojho
života. To, že postup odporcu sťažovateľke spôsobil trvalé poškodenie zdravia, samo o sebe
vyvoláva výrazný zásah do osobnostného práva sťažovateľky.
Sťažovateľka tým, že je neustále konfrontovaná realitou svojho zlého zdravotného
stavu, v spojení s neustálym odročovaním pojednávaní, navrhovaním dôkazov, ktoré súd
odmieta bez príčiny akceptovať, účasťou na pojednávaní, prežíva výrazný zásah do svojho
osobného života, zdravia, či vzťahov s inými ľuďmi. Sťažovateľka však najvýraznejší zásah
pociťuje do svojho psychického prežívania. Takmer 8 rokov nekončiaceho súdneho
pojednávania v tak citlivej veci ju psychicky neprestajne veľmi vyčerpávajú. A ako bolo
spomenuté vyššie, sťažovateľka stratila vieru v to, že dosiahne spravodlivosť a tak stráca
vieru v konanie štátnych orgánov.“
23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej
aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré
podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv
sťažovateľky, teda aj na správanie sťažovateľky a súčasný stav konania (pozri body 13
a nasl.) považuje za primerané v sume 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.
24. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd
pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.
Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv čiastočne úspešná, vznikli trovy
konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a §
13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a
prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny
úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje
sumu 148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom
(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, a
nie sumu, ktorú požadovala sťažovateľka, t. j. 1 583,64 €, navyše bez bližšej špecifikácie.
Advokát tiež v sťažnosti neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú
náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je
uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015