Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 626/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, správcu úpadcu obchodnej spoločnosti Aqua Mineral,

s. r. o., Ružová dolina 6, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Dušanom Bartekom,

Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K

52/2013 790 z 24. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , správcu úpadcu obchodnej spoločnosti Aqua Mineral, s.

r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), správcu úpadcu obchodnej spoločnosti Aqua Mineral, s. r. o., Ružová

dolina 6, Bratislava (ďalej len „úpadca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“) a podľa

čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 24. novembra 2014 (ďalej aj

„namietané rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol uznesením okresného

súdu č. k. 242 z 24. apríla 2014 ustanovený za správcu konkurznej podstaty

úpadcu.

Sťažovateľ 18. augusta 2014 doručil okresnému súdu návrh na priznanie paušálnej

odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 7 966,54 €, a to v zmysle § 43

ods. 1 prvej vety o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) v spojení s § 12 ods. 2

písm. c) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), keďže majetok úpadcu presahoval sumu 99 581,76 €.

Okresný súd uznesením č. k. z 24. novembra 2014 rozhodol

o priznaní paušálnej odmeny sťažovateľovi za výkon funkcie správcu do konania prvej

schôdze veriteľov v sume 2 488,28 €. Nepriznanie paušálnej odmeny v sume požadovanej

sťažovateľom okresný súd odôvodnil porušením jednej zo základných povinností správcu

v zmysle , ktorou je vyhotovenie súpisu majetku v lehote 60 dní

od vyhlásenia konkurzu a jeho bezodkladné zverejnenie v Obchodnom vestníku.

S poukazom na uvedené okresný súd znížil odmenu správcu podľa § 12 ods. 3 vyhlášky

o 200 €. Keďže súd pri určení výšky paušálnej odmeny vychádza z hodnoty majetku

uvedeného v súpise majetku podstát zapísaného do súpisu majetku podstát bez poznámky

v čase konania prvej schôdze, pričom v čase konania prvej schôdze veriteľov nebol súpis

majetku úpadcu vyhotovený a zverejnený v Obchodnom vestníku, okresný súd uzavrel, že

majetok úpadcu bol v čase konania prvej schôdze veriteľov nulový a v takom prípade má

správca nárok na paušálnu odmenu v sume 2 323,57 € v zmysle § 12 ods. 2 písm. a)

vyhlášky.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:

„Okresný súd Bratislava I v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,

že súpis majetku úpadcu nebol Sťažovateľom vyhotovený do 60 dní od vyhlásenia konkurzu,

t. j. do 30.06.2014 a bezodkladne zverejnený v Obchodnom vestníku. K uvedenému záveru

súd údajne dospel po preskúmaní spisového materiálu, ako aj lustráciou v Obchodnom

vestníku.

Sťažovateľ priznáva, že došlo k porušeniu jeho povinnosti bezodkladne zverejniť súpis

majetku úpadcu v Obchodnom vestníku; za porušenie tejto povinnosti mu súd napadnutým

rozhodnutím s poukazom na § 12 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 665/2005 znížil paušálnu

odmenu o 200, €, voči čomu Sťažovateľ nenamieta. Na tomto mieste Sťažovateľ zároveň

poukazuje na skutočnosť, že zverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku nemá žiadne právne

účinky; tieto nastávajú voči správcovi a tretím osobám zápisom majetku do súpisu...

V súvislosti s údajným porušením Sťažovateľovej povinnosti vyhotoviť súpis majetku

úpadcu je potrebné poukázať na to, že súd skúmal spisový materiál, ktorý mal k dispozícii

a nie spisový materiál Sťažovateľa; za účelom preukázania vyhotovenia súpisu majetku

úpadcu nevyzval Sťažovateľa na predloženie príslušných dokumentov a nevykonal ani

žiadne iné úkony dokazovania...

Pochybnosť o skutkovom stave pritom bola zjavne daná, nakoľko v zápisnici

z konania prvej schôdze veriteľov preukázateľne doručenej súdu je uvedené, že správca

informoval prítomných veriteľov so súpisom majetku, a to konkrétne so súpisom majetku

všeobecnej podstaty. Je zrejmé, že pri pochybnosti súdu, či Sťažovateľ splnil svoju povinnosť

vyhotoviť súpis majetku úpadcu, bolo potrebné vyzvať Sťažovateľa na predloženie tohto

dokumentu, resp. nariadiť jeho vypočutie. Súd namiesto vykonania nevyhnutného

dokazovania bez ďalšieho uzavrel, že Sťažovateľ si túto povinnosť nesplnil a pre účely

určenia odmeny za výkon funkcie správcu považoval majetok úpadcu v čase konania prvej

schôdze veriteľov za nulový. ...

Súd zároveň pochybil pri hodnotení skutkového stavu, keď... uzavrel, že správca

vyhotovil súpis majetku Úpadcu a tento zverejnil v OV až dňa 24.09.2014

pod č. OV 182/2014. Uvedené konštatovanie súd zopakoval aj... vo vzťahu k zníženiu

paušálnej odmeny, keď uviedol, že na tomto znížení nič nemení ani vyhotovenie

a zverejnenie súpisu majetku úpadcu skoro 2 mesiace po konaní prvej schôdze veiteľov

úpadcu. Sťažovateľ na tomto mieste poukazuje na to, že uvedený súpis majetku nie je

súpisom majetku všeobecnej podstaty, ale súpisom oddelenej podstaty nehnuteľného

majetku, ktorý v čase konania prvej schôdze veriteľov úpadcu nebol zapísaný pre

neposkytnutie súčinnosti zabezpečeného veriteľa... Súpis oddelenej podstaty pritom nemá

žiaden vplyv na určenie paušálnej odmeny správcu tak, ako si ju Sťažovateľ uplatnil.

Sťažovateľ uvádza a zhrňuje, že súpis majetku všeobecnej podstaty úpadcu dňa 29.6.2014

riadne vyhotovil, avšak nezverejnil v Obchodnom vestníku; následne vyhotovil súpis

oddelenej podstaty – nehnuteľného majetku, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku

dňa 24.9.2014...“

Podľa názoru sťažovateľa „skutkové závery Okresného súdu Bratislava I sú... zjavne

arbitrárne, svojvoľné a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné;

zároveň odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je založené na dostatočných a právne

relevantných dôvodoch a aplikovaná právna norma nebola zo strany súdu ústavne

konformným spôsobom interpretovaná. Uvedeným postupom došlo zo strany Okresného

súdu Bratislava I k porušeniu Sťažovateľovho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

... Sťažovateľ bol ustanovený do funkcie správcu a nakoľko túto funkciu aj riadne

vykonával a splnil podmienky stanovené príslušnými právnymi predpismi, vznikol mu nárok

na odmenu za výkon funkcie vo výške 6.638,78 € a to podľa § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky

MS SR č.

Napriek tomu, že Sťažovateľovi vznikol nárok na odmenu v uvedenej výške, okresný

súd mu túto odmenu nepriznal a svojvoľne ju znížil na sumu 2.323,57 € a to bez akéhokoľvek

zákonného podkladu...

Sťažovateľovi patrila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny v rozhodnom čase

a nakoľko došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

napadnutým rozhodnutím okresného súdu, došlo zároveň aj k zásahu

do jeho práva vlastniť majetok podľa a podľa Dodatkového

protokolu.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo , správcu, na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd v spojení s právom na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo vlastniť majetok

podľa , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru na ochranu

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

z 24. novembra 2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. z 24. novembra 2014

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť , správcovi,

trovy konania v sume 477,43 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Dušana

Barteka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl.

20 ods. 1 a a podľa a listiny, ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

č. k. z 24. novembra 2014, ktorým okresný súd nepriznal sťažovateľovi

ako správcovi úpadcu paušálnu odmenu v ním požadovanej sume.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ namieta nesprávne skutkové závery okresného súdu, ktoré sú podľa neho

arbitrárne, svojvoľné a ústavne neudržateľné, pričom odôvodnenie namietaného rozhodnutia

nie je založené na dostatočných a právne relevantných dôvodoch. Podľa sťažovateľa okresný

súd pri určení paušálnej odmeny postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi

a jeho interpretácia aplikovaných právnych noriem nezodpovedá požiadavke ich ústavne

konformného výkladu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( a listiny), ako i práva na spravodlivý

proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj

konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, ústavný súd zdôrazňuje, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a

zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(napr. , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie okresného súdu.

Okresný súd v odôvodnení namietaného rozhodnutia vo vzťahu k námietkam

sťažovateľa predovšetkým uviedol:

«Podľa , veta prvá, správca má za výkon funkcie do konania prvej

schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní

prvej schôdze veriteľov.

Podľa vyhl. MS SR č. za výkon funkcie do konania prvej

schôdze veriteľov v iných veciach patrí správcovi paušálna odmena v sume:

a) 2 323,57 eura, ak hodnota majetku uvedená v súpise majetku podstát (ďalej len

„súpisová hodnota majetku“) zapísaného do súpisu majetku podstát (ďalej len „súpis“) bez

poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33 193,92 eura,

b) 4 647,15 eura, ak súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu bez poznámky

v čase konania prvej schôdze veriteľov presahuje 33 193,92 eura, ale nepresahuje

99 581,76 eura,

c) 6 638,78 eura v ostatných prípadoch.

Podľa vyhl. MS SR č. ak správca počas konkurzu

do konania prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho paušálna odmena sa

podľa závažnosti porušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí. ...

Podľa súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia

konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu

na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný

bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. ...

Jednou z povinností predpokladaných , ktorých splnenie zakladá správcovi

nárok na paušálnu odmenu, je vyhotovenie súpisu majetku, ktorý je správca podľa § 76

ods. 2 povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu, a takto vyhotovený

bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku SR (ďalej len „OV“).

Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj lustráciou OV bolo súdom zistené, že

súpis majetku Úpadcu nebol Správcom vyhotovený do 60 dní od vyhlásenia konkurzu, t. j.

do 30.06.2014, a bezodkladne zverejnený v OV. Správca vyhotovil súpis majetku Úpadcu

a tento zverejnil v OV až dňa 24.09.2014 pod č. OV 182/2014.

Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že Správca tak porušil jednu zo základných

povinností, ktorej splnenie zakladá správcovi nárok na paušálnu odmenu, a to vyhotoviť

súpis majetku v zmysle ust. , teda do 60 dní od vyhlásenia konkurzu, a takto

vyhotovený ho bezodkladne zverejniť v OV. S poukazom na uvedené súd znižuje paušálnu

odmenu správcu s odkazom na ust. vyhl. MS SR č. o 200, €.

Navyše práve súpis majetku je majoritným ukazovateľom pre určenie výšky paušálnej

odmeny do konania prvej schôdze veriteľov. Je nevyhnutné, aby bol súpis vyhotovený

do 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne bezodkladne zverejnený v OV, nakoľko súd pri

úpadcovi – právnickej osobe určí výšku paušálnej odmeny s odkazom na ust. § 12 ods. 2

vyhl. MS SR č. , teda v závislosti od hodnoty majetku uvedeného v súpise

majetku podstát zapísaného do súpisu majetku podstát bez poznámky v čase konania prvej

schôdze.

Vychádzajúc z návrhu Správcu na priznanie paušálnej odmeny Správca navrhol

súdu, aby tento priznal Správcovi paušálnu odmenu podľa v spojení s ust.

12 ods. 2 písm. c) a vyhl. MS SR č. vo výške 7 966,54 € (6 638,78 € +

20 % DPH), vzhľadom na to, že hodnota majetku Úpadcu podliehajúceho konkurzu

presahuje 99 581,76 €.

Keďže súd pri určení výšky paušálnej odmeny vychádza z hodnoty majetku

uvedeného v súpise majetku podstát zapísaného do súpisu majetku podstát bez poznámky

v čase konania prvej schôdze, pričom v čase konania prvej schôdze veriteľov nebol súpis

majetku Úpadcu vyhotovený a zverejnený v OV, má súd má za to, že majetok Úpadcu bol

v čase konania prvej schôdze veriteľov nulový a v takom prípade má Správca nárok

na paušálnu odmenu v sume 2 323,57 €.

Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že Správca zverejnil súpis majetku Úpadcu

v OV dodatočne, nakoľko tento bol zverejnený v OV až dňa 24.09.2014 pod č. OV 182/2014,

teda skoro 2 mesiace po konaní prvej schôdze veriteľov Úpadcu, ktorá sa konala dňa

01.08.2014.

Nielen vyhotovenie a zverejnenie súpisu majetku, ale aj povinnosť viesť prehľadnú

evidenciu o pohľadávkach proti podstate a zároveň predkladať súdu výpis z tejto evidencie

vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli

zaplatené, je vychádzajúc z ust. jednou z povinností predpokladaných

, ktorých splnenie zakladá správcovi nárok na paušálnu odmenu.

Keďže vychádzajúc zo spisového materiálu súd nedisponuje výpisom z evidencie

pohľadávok proti podstate, ktorý bol Správca povinný predložiť do 15 dní od uplynutia

kalendárneho štvrťroka, súd v zmysle vyhl. MS SR č. znižuje

primerane paušálnu odmenu Správcu o 50, €. ...

Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia, súd priznal Správcovi

v zmysle ustanovenia v spojení s ust. vyhl. MS SR

č. paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze

veriteľov vo výške 2 323,57 €, ktorú znížil s odkazom na ust. § 12 ods. 3 vyhl. MS SR

č. vzhľadom na nesplnenie si zákonných povinností o 250, €, t. j. na sumu

2 073,57 €. Nakoľko je Správca platiteľom DPH... súd zvýšil paušálnu odmenu Správcu...

s poukazom na ust. vyhl. MS SR č. o 20 % DPH, t. j. o sumu 414,71 €.

Vzhľadom k uvedenému súd priznal Správcovi paušálnu odmenu do konania prvej schôdze

veriteľov vo výške 2 488,28 €.»

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia namietaného rozhodnutia

okresného súdu dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá

spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by

okresným súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri

ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného

uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v .

Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia namietaného rozhodnutia, ústavný súd

na rozdiel od sťažovateľa nepovažuje namietané uznesenie okresného súdu za svojvoľné,

ústavne neudržateľné alebo nesúladné s aplikovanou právnou úpravou. Naopak, okresný súd

sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie

sťažovateľom uplatneného nároku na priznanie odmeny správcu za výkon funkcie

do konania prvej schôdze veriteľov a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný

prípad relevantným spôsobom odôvodnil.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd postupoval v súlade s aplikovanými

právnymi predpismi (ZKR a vyhláškou), keď v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 vyhlášky

sankcionoval sťažovateľa znížením paušálnej odmeny z dôvodu zisteného porušenia

povinnosti v zmysle , teda vyhotoviť súpis majetku úpadcu v lehote 60 dní

od vyhlásenia konkurzu a tento bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Nesplnenie

povinnosti bezodkladne zverejniť súpis majetku všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku

sťažovateľ sám priznal a tento skutkový záver okresného súdu ani nerozporoval.

Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že okresný súd pri určení výšky paušálnej

odmeny nesprávne aplikoval ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, keď vzhľadom na

nesplnenie povinnosti sťažovateľa v čase konania prvej schôdze veriteľov vyhotoviť súpis

majetku úpadcu a tento bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku považoval majetok

úpadcu pre účel určenia odmeny správcu za nulový. Sťažovateľ sa bránil tvrdením, že aj

napriek nezverejneniu súpisu majetku v Obchodnom vestníku tento súpis bol riadne

vyhotovený 29. júna 2014, o čom svedčí aj zápisnica o konaní prvej schôdze veriteľov

z 1. augusta 2014, ktorá bola konkurznému súdu riadne doručená 4. augusta 2014 a z ktorej

vyplýva, že na schôdzi boli veritelia úpadcu správcom informovaní o súpise majetku

všeobecnej podstaty.

V zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 vyhlášky základom pre určenie odmeny za výkon

funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov je hodnota majetku uvedená v súpise

majetku podstát zapísaného do súpisu bez poznámky v čase konania prvej schôdze

veriteľov.

Keďže okresný súd zo spisového materiálu, ako aj lustráciou v Obchodnom vestníku

zistil, že v čase konania prvej schôdze veriteľov nebol súpis majetku úpadcu vyhotovený

a zverejnený v Obchodnom vestníku, pri rozhodovaní o výške odmeny sťažovateľa

aplikoval ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky. Skutočnosť, že v zápisnici o konaní

prvej schôdze boli veritelia správcom informovaní o súpise majetku všeobecnej podstaty,

nemá podľa názoru ústavného súdu pre určenie odmeny právnu relevanciu, pretože, ako už

bolo uvedené, pri určení odmeny sa vychádza z hodnoty majetku uvedenej v súpise, a nie

z hodnoty majetku uvedenej v zápisnici o konaní prvej schôdze veriteľov. Napokon, ako to

vyplýva so samotnej zápisnice predloženej ústavnému súdu v prílohe sťažnosti, súpis

majetku všeobecnej podstaty, z ktorého by mohol okresný súd pri určení odmeny

sťažovateľa vychádzať a ktorý sťažovateľ údajne vyhotovil 29. júna 2014, nie je ani prílohou

zápisnice o konaní prvej schôdze veriteľov z 1. augusta 2014. Na základe uvedeného

ústavný súd konštatuje, že okresným súdom uskutočnený výklad ustanovení ZKV

a vyhlášky pri určení paušálnej odmeny sťažovateľa nepopiera účel či zmysel aplikovaných

právnych noriem, a preto nie je v rozpore s požiadavkou ich ústavne konformného výkladu.

Ústavný súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,

ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je

v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež

poukazuje na to, že judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United

Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), ako aj doterajšia judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)

pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo

účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil

konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu ().

Keďže namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto

situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. Skutočnosť, že

sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným

rozhodnutím okresného súdu a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa ods.

1 dodatkového protokolu

Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa

a podľa listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa

čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorých odôvodňuje nepriznaním paušálnej

odmeny v sume, na ktorú mu vznikol nárok podľa príslušných právnych predpisov, čím

okresný súd zasiahol do legitímneho očakávania sťažovateľa na nadobudnutie odmeny,

a tým do jeho práva na majetok. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

nebolo porušené základné právo sťažovateľa podľa a listiny

ani právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu namietanej arbitrárnosti napadnutého

uznesenia, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených práv. Na tomto

základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015