Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 123/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,

Advokátska kancelária, Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 508,99 €

(slovom päťstoosem eur a deväťdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Aleny Zadákovej, Advokátska kancelária,

Kováčska 32, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

zo 7. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „žalovaná“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sudcom spravodajcom bol pôvodne v danej veci sudca Ján Luby a vec bola prijatá

na ďalšie konanie IV. senátom ústavného súdu. V zmysle ustanovení dodatku č. 1 k rozvrhu

práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2014 do 28. februára 2015 (ďalej len

„dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené bývalým sudcom ústavného súdu

Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie)

ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného

2

rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného senátu ústavného súdu, prípadne

odložením podania podľa , s účinnosťou od 14. júla 2014

pridelené ostatným sudcom ústavného súdu. Predmetná sťažnosť bola pridelená sudcovi

ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi, ktorý je v súlade s rozvrhom práce členom II. senátu,

a preto túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol II. senát ústavného súdu.

3. Sťažovateľka vo vzťahu k prijatej časti sťažnosti uvádza najmä tieto skutočnosti:

«V právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod č. k.

žalobcu: , Košice, proti mne ako žalovanej sa žalobca domáha voči

mne zľavy z kúpnej ceny, náhrady škody a ušlého zisku v sume 44 479,85 eur s 13 % úrokom

z omeškania od 30. 10. 2004 až do zaplatenia, sumy 5 974,91 eur s 13 % úrokom

z omeškania od 15. 2. 2005 až do zaplatenia a sumy 995,82 eur od 15. 2. 2005 za každý

skončený mesiac a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku

Právnym titulom na vymáhanie vyššie uvedených nárokov je, podľa tvrdenia žalobcu,

skutočnosť, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29. 10. 2004 som mu ako predávajúca

predala byt na so skrytými vadami.

Poznamenávam, že žalobca ako kupujúci odo mňa odkúpil predmetný byt po tom,

ako sa oboznámil so stavom bytu a podľa jeho vlastného prehlásenia v písomnom

vyhotovení kúpnej zmluvy odkúpil predmetné nehnuteľnosti tak ako stoja a ležia.

Žalobcom vymáhaná suma ku dnešnému dňu vysoko prevyšuje cenu, za ktorú som mu

byt odpredala, keďže kúpna cena bola 102 901, eur a žalobcom uplatnená suma

k dnešnému dňu je 155 053,48 eur s príslušenstvom...

Podľa môjho názoru sa v danom prípade nejedná o fakticky zložitú vec nakoľko

z dôkazu kúpnej zmluvy zo dňa 29. 10. 2004 vyplýva v danom spore najpodstatnejšia vec

a to, že žalobca /ktorý je advokátom/ vyhlásil, že sa oboznámil so stavom bytu a tento

odkupuje tak, ako stojí a leží, t. j. so všetkými nedostatkami a vadami, ktoré mal. Žalobca

ako osoba znalá práva, musel si byť vedomý toho, že kúpou veci „ako stojí a leží“ úplne

akceptuje pri jej nadobúdaní aktuálny kvantitatívny a kvalitatívny stav, a preto platí rímska

zásada Caveat emptor (nech si dá pozor ten, kto kupuje). Podľa ust. platí, že ak sa

vec prenecháva ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jeho vady, ibaže vec nemá

vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ vymienil.

Žiadna z vád, ktorú žalobca v žalobe uvádza, nie je skrytou vadou, a nakoľko sa

jedná o nedostatky, ľahko zistiteľné bežnou ohliadkou, v žiadnom prípade sa nejedná

o vady, ktoré by byt robili neupotrebiteľným, resp. ktoré by bránili v jeho užívaní.

Do dnešného dňa žalobca žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepreukázal vady uvádzané

v žalobe, a najmä, že si ich uplatnil v zákonom stanovenej lehote.

V záujme hospodárnosti konania mohol konajúci súd vyššie uvedené vyriešiť ako

predbežnú otázku. Konajúci súd sa naopak, pustil do rozsiahleho dokazovania formou

znaleckých posudkov, ktoré neprimerane zvyšujú náklady konania a dovolím si tvrdiť, že sú

pre základ nároku nepoužiteľné.

Vo veci konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie:

1. Uznesením zo dňa 27. 5. 2008 na posúdenie statiky stavebných prác v byte

a zodpovedanie iných otázok pribral do konania súdneho znalca ,

ktorý však nemal odbornosť na zodpovedanie otázky pod 2, 3, 4.

2. Uznesením zo dňa 29. 3. 2010 na posúdenie odborných otázok pribral ÚSI ŽU,

Žilina z odboru Stavebníctvo, pričom toto uznesenie bolo zrušené v celom rozsahu

a s odôvodnením, že znalcovi položené otázky neboli dostatočne špecifikované, resp.

nespadajú do znaleckej činnosti, a teda súdny znalec ich nemôže vyhodnocovať.

3. Uznesením zo dňa 11. 4. 2012 na posúdenie odborných otázok, ktoré doteraz

zodpovedané neboli.

V tejto súvislosti tiež poukazujem na tú skutočnosť, že Okresný súd Uznesením zo dňa

11. 4. 2012 pod č. k. nariadil znalecké dokazovanie znalcom – Ústav

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z odboru stavebníctvo a zároveň konajúci

súd uložil výlučne mne ako žalovanej povinnosť zložiť zálohu na trovy znaleckého

dokazovania v sume 300 €.

Voči tomuto uzneseniu som podala odvolanie dňa 3. 5. 2012 a to najmä

s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu je predovšetkým v záujme žalobcu, nakoľko tento

má jednak osvedčiť, či sa na predanom byte vyskytli skryté vady a ak, aké sú náklady na ich

odstránenie a zároveň som voči zneniu jednotlivých otázok uviedla svoje námietky.

4

Krajský súd vyššie citované uznesenie ako vecne správne potvrdil rozhodnutím

zo dňa 7. júna 2012 bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, prečo mnou uvedené

odvolacie dôvody a námietky voči otázkam súdnoznaleckej organizácii nie sú dôvodné

a obmedzil sa len na citáciu zákonných ustanovení .

Považujem preto za nespravodlivé, aby som sa výlučne len ja podieľala na trovách

znaleckého dokazovania a to dôkazov, ktoré spolu so žalobou mal predložiť žalobca.

Z pohľadu dispozičnej zásady sporového civilného konania považujem taktiež

za neprípustné, aby vady žaloby spočívajúce v nedostatočnom vyjadrení žalobou

uplatneného nároku, t. j. o aké skryté vady sa jednalo, nahrádzal svojou iniciatívou súd.

Podľa môjho názoru som takýmto postojom súdu stavaná do nerovného postavenia

z pohľadu účastníka súdneho konania, ktorý by mal zrejme sám hľadať v žalobe žalobcom

uplatnených nárokov vlastnú zodpovednosť, prípadne prijať procesnú iniciatívu súdu pri

dokazovaní tak, aby sa za každú cenu predsa len nejaká vada na predanej veci našla. Je

otázne, ako sa v tomto konaní bude uplatňovať zásada hospodárnosti konania premietnutá

do opomenutia základných procesných povinností žalobcu spojených s podaním žaloby a jej

obsahovými náležitosťami a listinnými dôkazmi.»

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že:

«Aj napriek týmto skutočnostiam, kedy žalobcom uplatnený návrh je podľa môjho

názoru nedôvodný, konajúci súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného

opatrenia uznesením zo dňa 30. 7. 2010, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach

Uznesením zo dňa 370.

Vydaným predbežným opatrením mi konajúci súd zakázal akýmkoľvek spôsobom

disponovať s mojím jediným majetkom a to domom na

a to dokonca prenajímať jeho časť, a to až do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku,

ktorým sa návrhu vo veci samej vyhovelo.

Konajúci prvostupňový súd tak vyhovel žalobcovi na môj úkor, že vlastne mi zakázal

disponovať s nehnuteľnosťou až do času, kedy vyhovie samotnej žalobe na zaplatenie škody

a ušlého zisku, akoby vôbec nerátal s tým, že žalobu môže aj zamietnuť, resp. aj v prípade

zamietnutia žaloby budem mať zákaz nakladania s vecou doživotne.

Krajský súd uznesením zo dňa 29. 10. 2010 potvrdil predbežné opatrenie s tým, že

zmenil lehotu pre zánik tohto opatrenia.

Nakoľko však považujem zákaz nakladať s vecou minimálne v časti práva

na prenájom /v dome bývajú aj moji rodičia a mala som podnájomcu/ za neprimeraný zásah

do práva na pokojné užívanie majetku, podaním zo dňa 16. 6. 2011 som konajúcemu súdu

podala návrh na zrušenie predbežného opatrenia a to aspoň v jeho časti.

V tomto podaní som súdu dôkazom – uzatvorenou nájomnou zmluvou preukázala, že

som mala možnosť a tri mesiace som aj časť nehnuteľnosti prenajímala za 400, eur

mesačne.

Od podania návrhu dňa 21. 6. 2011 súd o tomto návrhu nerozhodol, hoci o návrhu

na zrušenie predbežného opatrenia by mali platiť primerané zákonné lehoty uvedené v ust.

.

Súdom vydané predbežné opatrenie preto považujem za neprimeraný zásah do môjho

práva na pokojné užívanie majetku a nakoľko som mala preukázateľnú možnosť prenajať

predmetnú nehnuteľnosť za 400 € mesačne, avšak vzhľadom na rozsah predbežného

opatrenia som od prenajímania časti domu musela ustúpiť, vznikla mi tým škoda titulom

ušlého zisku od 10/2010 až doteraz v sume 14 400, eur.

Aj „vďaka“ tomuto predbežnému opatreniu a povinnosti zložiť sumu 300, eur

na znalecké dokazovanie som sa dostala do finančnej tiesne, a preto som podala dňa

6. 9. 2013 návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko predpokladám, že toto

konanie ma ešte bude zaťažovať finančne.

Konajúci súd ani o tomto mojom návrhu ku dnešnému dňu nerozhodol...

(...) V prejednávanej veci(...) konajúci súd bez zbytočného odkladu rozhoduje

o návrhoch žalobcu a o niektorých mojich návrhoch ani v primeranej lehote, trovami

konania na dokazovanie zaťažuje iba mňa a v neposlednom rade pohľadávku žalobcu

v sume asi 155 000, eur zabezpečil obmedzením môjho dispozičného práva nakladať

s nehnuteľnosťou v cene asi 400 000, eur.»

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti vo vzťahu k prijatej časti sťažnosti

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

6

„1. (...)

2. Základné právo sťažovateľky [na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov]

zaručené v , ako aj právo [na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote] zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

3. (...)

4. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €, ktoré je jej

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu... do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 1. októbra 2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 19. októbra 2015.

4.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľka je v konaní vedenom pod sp. zn.

žalovanou. Konanie, predmetom ktorého je návrh na zľavu z kúpnej ceny, návrh na náhradu

škody a ušlého zisku sa začalo 27.10.2006.

Vec bola zapísaná do oddelenia 12C a pridelená na rozhodnutie sudcovi

Mgr. Gregušovi.

Žalobný návrh má 10 strán a k tomu žalobca doložil listinné dôkazy v rozsahu 136

strán. Predmetný spor je po skutkovej stránke zložitejší a svojou povahou náročnejší na

dokazovanie. Rovnako zložitejším sa javí aj po právnej stránke, vzhľadom na formulovaný

žalobný petit, ktorý obsahuje nárok na zľavu z kúpnej ceny, náhradu škody a náhradu

ušlého zisku.

Žalobca spolu s podanou žalobou si nesplnil poplatkovú povinnosť, urobil tak až na

výzvu súdu dňa 23.5.2007. Pred zaplatením súdneho poplatku žalobca listom zo dňa

21.12.2006 oznámil súdu, že rokuje so žalovanou o uzavretí mimosúdnej dohody. (...)

Na základe(...) procesného postupu súdu som dospel k záveru, že súd vo veci koná

plynule a bez prieťahov.

Dĺžku konania ovplyvnili výlučne samotní účastníci konania, ktorí sa viackrát

nedostavili na nariadené pojednávanie a žiadali ho odročiť a tiež podávaním rôznych

procesných návrhov, o ktorých museli súdy (všetkých stupňov) rozhodovať.

Sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.

Súhlasím, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti bez nariadenia verejného

pojednávania.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...) K výzve konajúceho Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádzam, že netrvám

na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie a teda súhlasím, aby ústavný

súd rozhodol o sťažnosti bez nariadenia verejného pojednávania.

K vyjadreniu Okresného súdu Košice I. uvádzam:

Trvám na tom, že prvostupňový súd v konaní, ktoré namietam v sťažnosti a ktoré

doteraz nebolo právoplatne skončené, nekoná plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Konanie začalo 27.10.2006 a ku dnešnému dňu nie je ukončené ani dokazovanie na

súde prvého stupňa. Za porušenie môjho práva na spravodlivý proces vedený bez

zbytočných prieťahov je nutné posudzovať nielen celkovú neprimerane dlhú dobu

prejednávania veci /dnes už 9 ročný spor/, ale aj k dobe, po ktorú dochádzalo k prieťahom

v zmysle nečinnosti súdu.

Konajúci súd odročoval pojednávania bez úkonov a napr. dokazovanie formou

vypracovania znaleckého posudku nariadil až uznesením zo dňa 11.4.2012 a hoci podľa

8

uznesenia mal byť znalecký posudok vypracovaný do 90 dní, urgencia a uloženie pokuty pre

nepredloženie znaleckého posudku bola až zo dňa 25.6.2015.

Aj z prehľadu úkonov, ktoré zaslal prvostupňový súd je zrejmé, že súd aj medzi

pojednávaniami a úkonmi nekonal dlhšiu dobu, napr. bol nečinný po podaní návrhu dňa

27.10.2006 až do vyrubenia poplatkovej povinnosti, kedy žalobca poplatok uhradil až dňa

23.5.2007, pričom prvé pojednávanie bolo nariadené až 23.10.2007, t. j. po roku od

podania návrhu.

Niektoré pojednávania boli odročované na neurčito, napr. dňa 11.3.2008 bez toho,

aby súd vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov a ďalšie pojednávanie bolo až

29.5.2009.

Rovnako bolo pojednávanie odročené na neurčito dňa 26.1.2010 a nariadené až

11.4.2012.

Prvostupňový súd ku dnešnému dňu nerozhodol o mojom návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia, ktoré nariadil uznesením zo dňa 30.7.2000 a ktorý som súdu podala

dňa 21.6.2011.

Rovnako ku dnešnému dňu nerozhodol o mojom návrhu zo dňa 6.9.2013 na

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

V ostatnom poukazujem na svoje písomné podanie zo dňa 6.11.2013 a trvám na tom,

že postupom Okresného súdu Košice I boli porušené moje práva zaručené v(...) čl. 48

ods. 2(...) .“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. :

Dňa 27. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh

(ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľke „o zľavu z kúpnej ceny, náhradu škody

a ušlého zisku“.

Dňa 10. apríla 2007 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 6. jún 2007 okresný súd uznesením vyzval žalobcu oznámiť, či súhlasí

s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 14. júna 2007 súd odoslal účastníkom konania výzvy a poučenia podľa § 114

.

Dňa 25. júla 2007 sťažovateľka doručila súdu svoje písomné vyjadrenie k žalobe.

Dňa 7. septembra 2007 okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania na

23. október 2007, ktoré bolo pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a predvolaného svedka

odročené na 18. január 2008.

Dňa 17. januára 2008 právny zástupca sťažovateľky doručil súdu žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na

18. januára 2008 tak bolo bez prerokovania veci odročené na 11. marec 2008.

Dňa 11. marca 2008 na pojednávaní bol vypočutý predvolaný svedok a pojednávanie

bolo odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 27. mája 2008 okresný súd uznesením č. k. nariadil znalecké

dokazovanie z odboru stavebníctva , pričom lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku určil na 60 dní od doručenia súdneho spisu.

Dňa 30. júna 2008 ustanovený súdny znalec podaním z 29. júna 2008 požiadal

o zaplatenie preddavku na znalečné a súčasne upozornil súd, že nie je oprávnený podať

znalecký posudok na položené otázky 2, 3 a 4.

Dňa 10. júla 2008 okresný súd uznesením zmenil tretí odsek uznesenia okresného

súdu z 27. mája 2008.

10

Dňa 11. novembra 2008 okresný súd prípisom urgoval predloženie znaleckého

posudku, pričom ustanovený znalec podaním z 25. novembra 2008 požiadal o predĺženie

lehoty na jeho vypracovanie.

Dňa 5. decembra 2008 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký

posudok č. 21/2008.

Dňa 6. apríla 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. máj 2009.

Dňa 22. mája 2009 sťažovateľka doručila súdu žiadosť o odročenie pojednávania

z dôvodu účasti na služobnej ceste mimo územia Slovenskej republiky. Pojednávanie

nariadené na 29. máj 2009 bolo bez prerokovania veci odročené na 17. júl 2009.

Pojednávanie nariadené na 17. júl 2009 bolo na žiadosť žalobcu preročené na 29. september

2009.

Dňa 28. septembra 2009 bolo súdu doručené oznámenie , že

prevzala zastupovanie žalovanej a z dôvodu nedostatku času na prípravu požiadala

o odročenie pojednávania nariadeného na 29. september 2009. Pojednávanie nariadené na

29. september 2009 bolo bez prerokovania veci odročené na 24. november 2009.

Pojednávanie nariadené na 24. november 2009 bolo bez prerokovania veci z dôvodu

ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľky odročené na 26. január 2010.

Dňa 26. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na účely nariadenia znaleckého

dokazovania na neurčito.

Dňa 29. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. nariadil znalecké

dokazovanie súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z odboru

stavebníctva, pričom lehotu na predloženie znaleckého posudku určil na 60 dní po doručení

súdneho spisu.

Dňa 19. apríla 2010 ustanovený znalecký ústav podaním doručeným okresnému súdu

26. apríla 2010 oznámil, že z kapacitných dôvodov nemôže znalecký posudok vypracovať

a že väčšina položených otázok nespadá do znaleckej činnosti ústavu.

Dňa 7. júla 2010 okresný súd uznesením zrušil uznesenie okresného súdu z 29. marca

2010.

Dňa 15. júla 2010 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. z 30. júla 2010 súd nariadil predbežné opatrenie a zakázal

sťažovateľke nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Proti tomuto uzneseniu podala

sťažovateľka odvolanie.

Dňa 8. októbra 2010 bol spis s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového

súdu, okrem výroku o určení trvania predbežného opatrenia.

Dňa 9. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. novembra 2010 okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania na

11. január 2011.

Dňa 22. decembra 2010 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľky proti

uzneseniu krajského súdu z 29. októbra 2010.

Dňa 11. januára 2011 boli na pojednávaní vypočutí predvolaní svedkovia, pričom

okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely predloženia súdneho spisu

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

o dovolaní sťažovateľky.

Dňa 4. apríla 2011 po zaplatení súdneho poplatku za dovolanie a doplnení zápisnice

z 11. januára 2011 bol najvyššiemu súdu predložený súdny spis na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa 14. apríla 2011 najvyšší súd uznesením sp. zn. konanie

o dovolaní zastavil, pretože ho sťažovateľka vzala späť.

Dňa 20. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 11. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. nariadil znalecké

dokazovanie súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, aby v lehote 90

dní od doručenia súdneho spisu predložil požadovaný znalecký posudok. Súd uznesením

uložil sťažovateľke zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Proti tomuto uzneseniu,

čo do výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu podala odvolanie žalovaná.

Dňa 16. mája 2012 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu, aby rozhodol

o opravnom prostriedku sťažovateľky.

Dňa 7. júna 2012 krajský súd uznesenie okresného súdu z 11. apríla 2012 potvrdil.

Dňa 12. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. augusta 2012 sťažovateľka zložila zálohu na znalecké dokazovanie.

12

Dňa 5. septembra 2012 sťažovateľka podala návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 14. februára 2013 okresný súd písomne urgoval predloženie znaleckého

posudku.

Dňa 10. mája 2013 Ústav súdneho inžinierstva Žilina písomne oznámil súdu, že

reálna lehota na vypracovanie znaleckého posudku je 24 mesiacov od predloženia súdneho

spisu.

Dňa 17. júla 2015 znalecký ústav po dvoch urgenciách a uložení poriadkovej pokuty

doručil znalecký posudok č. 191/2015.

Dňa 9. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. rozhodol

o odmene za podaný znalecký posudok.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní „o zľavu z kúpnej ceny, náhradu škody a ušlého zisku“ vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na to, že predmet tohto konania pred

ústavným súdom bol vymedzený jeho uznesením č. k. zo 7. marca

2014, teda predmetom tohto konania je sťažnosť len v prijatej časti podľa § 25 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, preto ústavný súd na námietky a argumentáciu sťažovateľky, ktoré sa

týkajú „neprijatej“ časti jej sťažnosti, neprihliadol (napr. vo vzťahu k ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.

ÚS 55/98, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

14

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní je po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, táto skutková zložitosť

v okolnostiach danej veci vyplýva z potreby vykonania znaleckého dokazovania. Napriek

tomu zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub

zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného

zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu

napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka najmä tým, že sa nezúčastnila (aj keď

sa viackrát ospravedlnila) na pojednávaniach nariadených na 23. október 2007, 18. január

2008, 29. máj 2009, 29. september 2009 a 24. november 2009, ktoré musel okresný súd

odročiť. Na uvedené správanie sťažovateľky ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania na súde prvého stupňa už

takmer 9 rokov bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe neprimerané. Okresný súd

bol však v danej veci jeden rok aj nečinný (od 20. apríla 2011 do 11. apríla 2012) a najmä

bol v tejto veci opakovane neefektívne činný.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Okrem uvedenej nečinnosti možno dospieť k záveru, že okresný súd bol v danej veci

aj neefektívne činný, najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

Prvýkrát okresný súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením z 27. mája 2008

a keďže znalec podaním z 29. júna 2008 okrem iného upozornil, že nie je oprávnený podať

znalecký posudok na položené otázky 2, 3 a 4, okresný súd musel uznesením z 10. júla 2008

na uvedené reagovať, čo neprispelo k plynulému priebehu znaleckého dokazovania.

Neefektívnosť postupu okresného súdu pri znaleckom dokazovaní sa predovšetkým

prejavila v súvislosti s uznesením z 29. marca 2010, ktorým bolo nariadené znalecké

dokazovanie „znalcom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline“. Úlohou

tohto znalca z odboru stavebníctva bolo podať písomne znalecký posudok v troch

vyhotoveniach v lehote 60 dní po doručení súdneho spisu. Ustanovený znalec podaním

doručeným okresnému súdu 26. apríla 2010 oznámil, že z kapacitných dôvodov nemôže

znalecký posudok vypracovať, a ďalej konštatoval, že väčšina položených otázok nespadá

do jeho znaleckej činnosti. Na základe uvedeného okresný súd uznesením zrušil svoje

uznesenie z 29. marca 2010, aby po uplynutí viac ako jedného roka uznesením z 11. apríla

2012 na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil opätovne toho istého znalca (Ústav

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline).

Ústavný súd uvedený postup okresného súdu hodnotí ako neefektívny, majúci za

následok spomalenie priebehu napadnutého konania, inak povedané, okresný súd

nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a najmä vopred

nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku, čím v konaní vznikli zbytočné

prieťahy.

V súvislosti a uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru,

podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať postup v súdnom

konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53

), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd

v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní napokon konštatuje, že na

ťarchu okresného súdu je taktiež potrebné pripísať skutočnosť, že nijakým spôsobom

16

nereagoval na oznámenie ustanoveného znalca z 10. mája 2013, keď oznámil, že reálna

lehota na vypracovanie znaleckého posudku je 24 mesiacov od predloženia súdneho spisu,

pričom lehota na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku vyplývajúca z uznesenia

okresného súdu z 11. apríla 2012 bola stanovená na 90 dní od doručenia spisu (súdny spis

bol znalcovi okresným súdom odoslaný 2. augusta 2012).

Na ťarchu okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu potrebné pripísať tiež

skutočnosť, že na návrh sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov z 5. septembra

2012 okresný súd procesne dosiaľ vôbec nereagoval a nerozhodol ani o návrhu sťažovateľky

z 21. júna 2011 na zrušenie predbežného opatrenia.

Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne 2,5 roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej

činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo iba v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale najmä v dôsledku postupu súdu. pritom v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov

(napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €

najmä s odôvodnením, že „(...) pri určení finančného zadosťučinenia je nutné prihliadať

k celkovej dobe, po ktorú konanie trvá“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s

prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, vzhľadom aj na

doterajšiu neobvyklú dĺžku napadnutého konania na súde prvého stupňa bez meritórneho

rozhodnutia považuje za primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na

správanie sťažovateľky v posudzovanom konaní (pozri bod III/2 tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. októbra 2013, podanie sťažnosti

zo 6. novembra 2013) a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu 19. októbra 2015.

Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný

paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

18

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 424,16 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 84,83 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove

sumu 508,99 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015