Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 430/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Rakom, Masarykova 13, Prešov, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40 a čl. 46

ods. 1 a 2 a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 15. januára 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 8. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a 2, a 2, a a 2

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 15. januára 2014 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 8. júla 2015 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 595 712 6813 0 zo dňa 3. 9. 2013 mi bola

zvýšená suma invalidného dôchodku od 27. 2. 2013 na sumu 215,20 Eur mesačne.

Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %,

čo je dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým,

že odkazovalo na závery lekárskej správy a najmä na závery posudkového lekára, pričom

v ňom bolo uvedené, že za moje rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označená

recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, pričom toto

zdravotné postihnutie je zaradené podľa prílohy č. 4 o sociálnom

poistení do kapitoly V – Duševné choroby a poruchy správania, písm. b) ťažké formy, kde

zákon stanovuje rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 %

do 80 %.

Mám za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mi nebola

určená správne, jej vymedzenie na dolnej hranici nebolo dostatočne odôvodnené.

Jednoznačne z lekárskych správ vyplýva skutočnosť, že došlo k zhoršeniu môjho

zdravotného stavu a to z tej istej diagnózy zo stredného stupňa depresie na ťažký stupeň

depresie. Z lekárskych správ ďalej vyplýva skutočnosť, že je u mňa výrazné oslabená

tolerancia záťaže a situačne podmienené reakcie na záťaže, pre ktoré nie som už spôsobilá

vykonávať naďalej činnosti ktoré som vykonávala. Takýto záver dávajú lekárske správy

odborníkov v oblasti psychológie a psychiatrie na základe, ktorých posudkový posudzoval

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. ...

Okrem iného som bola aj hospitalizovaná a od 17. 1. 2013 do 30. 08. 2013

a od 2. 10. 2013 do 1. 2. 2014 bola práceneschopná, čo sa považuje za dlhodobú

práceneschopnosť. ...

Okrem iného ako vyplýva z lekárskych správ odborných lekárov okrem depresie

ťažkého stupňa trpím artériovou hypertenziou 2 stupňa, podľa niektorých lekárov aj

3 stupňa, čo spôsobuje poškodenie mozgu, cieva a následne zhoršovanie depresívnej

poruchy a naopak, čo ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo som aj

preukázala na základe predloženého Rozsudku NS SR, sp. zn. , ,

že aj sama Sociálna poisťovňa vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadnila túto skutočnosť

a v týchto obchodných prípadoch arteriálnu hypertenziu už II. stupňa považovala za dôvod

pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. ...

Posudkový lekár v odbornom posudku neodôvodnil, prečo rozhodujúcemu zhoršeniu

zdravotného stavu zvýšila len na minimálnu hranicu určenú zákonom a to na 50 %, pričom

oproti predošlému zdravotnému stavu stredného stupňa depresie, kde bola moja miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, sa zhoršil zdravotný stav na ťažký

stupeň depresie, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýšila len

o 5 %. Sama Sociálna poisťovňa vo svojom posudku zhodnotila súčasný zdravotný stav

zhoršený.

Okrem iného vyššie uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne nespĺňa náležitosti

na základe ustanovení správneho poriadku.

Na základe vyššie uvedeného som dňa 8. 10. 2013 v zákonom stanovenej lehote

podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na Krajskom súde

v Prešove, kde som podrobne uviedla v čom vidím nesprávnosť rozhodnutia správneho

orgánu.

Rozsudkom Krajského súdu sp. zn. zo dňa 15. 1. 2014 súd rozhodol tak,

že potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 03. 09. 2013 pod. č. 595 712 6813 0. Jediné

odôvodnenie potvrdenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne spočíva len v tom, že súd považuje

závery posudkových lekárov za logické vychádzajúc z komplexného posúdenia môjho

zdravotného stavu k miere poklesu pracovnej schopnosti na základe odborných vyšetrení

a odborných nálezov, ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii, ktorá je obsahom

dávkového a posudkového spisu.

S takýmto odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Prešove som sa nestotožnila,

podľa môjho názoru je takéto odôvodnenie nedostatočné a vôbec nedáva odpovede na moje

námietky, jeho rozhodnutie nepovažujem za presvedčivé vzhľadom na jediné odôvodnenie

rozsudku, že závery posudkových lekárov sú logické. ...

Súd taktiež nesprávne poukazuje na znenie ust. že

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné zvýšiť najviac o 10 %. Súd

si výklad tohto ustanovenia vysvetlil tak, že keďže mi bola zvýšená miera schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť z 45 % na 50 % a teda o 5 % je to pre súd dostatočné

zvýšenie, keďže podľa súdu „bola možnosť navýšenia o najviac 10 %“. Takýto výklad súdu

je však nesprávny vzhľadom k tomu, že došlo k zhoršeniu mojej diagnózy, pričom pri ťažkom

stupni depresie je minimálne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %

a maximálna 80 % a v rámci tohto rozpätia je možné, aby došlo k navýšeniu o najviac 10 %

pokiaľ závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Teda pri mojej diagnóze – ťažkého stupňa depresie je najväčší možný

pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť až 90 %.

Sociálna poisťovňa pri svojej posudkovej činnosti tak vôbec neposúdila môj skutočný

zdravotný stav, iba určila schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, čo je zákonom

garantovaná hranica minimálnej miery pri mojej diagnóze a tak keď mi bol určený ťažký

stupeň depresie mala som nárok na priznanie minimálne 50 % miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť aj bez posúdenie posudkovým lekárom.

Posudzovanie u posudkového lekára aj prebiehalo tak, že k posúdeniu môjho

zdravotného stavu vôbec lekárom nedošlo, jediné čo spravil posudkový lekár bolo

prepísanie mojej diagnózy do záznamu, pričom na môj zdravotný stav, na moje pocity

a na moju schopnosť vykonávať prácu sa vôbec nepýtala, akurát nemiestne poznamenala,

že „pri mojej diagnóze sa pacienti dokážu naučiť príznaky, oklamať lekárov, ktorí im

diagnostikujú chorobu ktorou vôbec netrpia“. Na základe tohto jej vyjadrenia mi bez

podrobného preskúmania môjho zdravotného stavu určila mieru poklesu na najnižšej

hranici, pričom to nijako neodôvodnila.

Stav psychiatrického pacienta s diagnostikovanou depresiou nevie pochopiť

množstvo lekárov a samozrejme aj okolie pacienta ako som ja. To, že na prvý pohľad

pôsobím ako zdravý človek, vzbudzuje pochybnosť o vôbec nejakej diagnóze. Väčšina okolia

nevidí na prvý pohľad príznaky mojej choroby s ktorými dennodenné bojujem. Pociťujem

stavy úzkosti a strachu pri väčšom počte ľudí, v MHD, v obchodnom centre, ale aj pri

nákupe v potravinách. Akákoľvek len bežná činnosť mi spôsobuje ťažkosti a únavu, čo mi

spôsobí zvýšenie krvného tlaku, dýchavičnosť, čo vo mne vyvolá pocit strachu a prehlbuje

pocit ťažkej depresie. Takéto stavy mi spôsobuje len vykonávanie bežných prác, ktoré musím

neustále prerušovať, aby som si oddýchla, preto moja doterajšia práca v Prvej stavebnej

sporiteľni hoci len na polovičný úväzok v mojom prípade vôbec neprichádza do úvahy.

Preto som bola nútená podať výpoveď zo zdravotných dôvodov a hľadať si iné vhodnejšie

zamestnanie, keďže mi bol priznaný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

len na 50 %. Od 11. 2. 2014 som vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktívne si

aj hľadám zamestnanie pre mňa a pre moju diagnózu vhodné, avšak v dnešnej dobe keď aj

zdravý človek má problém nájsť si zamestnanie sa mi to do dnešného dňa nepodarili. ...

Okrem iného som si dala vypracovať znalecký posudok na posúdenie svojho

zdravotného stavu č. 13/2014 znalcami a , ako

nestranné a objektívne posúdenie môjho zdravotného stavu, ktoré som si dala vypracovať

na vlastné náklady. ...

Záverom znaleckého posudku je konštatovanie znalcov, že v porovnaní s obdobím

pred rokom 2010 je môj zdravotný stav nepriaznivý, postupne zhoršujúci, napriek

adekvátnej liečbe, jeho zhoršenie sa prejavu najmä v zhoršení depresívnej

Symptomatológie, sprevádzanej úzkostnou symptomatológiou a psychosomatizáciou, ľahkou

exhausciou. znížením frustračnej tolerancie a tolerancie na záťaž. Je teda jednoznačné a aj

podľa záverov znaleckého posudku vyplývajúce, že môj zdravotný stav je nepriaznivý

postupne sa zhoršujúci.

Dňa 10. 03. 2014 som podala odvolanie proti Rozsudku Krajského súdu v Prešove.

Dňa 10. 08. 2015 mi bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 08. 7. 2015, ktorým Najvyšší súd potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

Najvyšší súd odôvodil svoje rozhodnutie tak, že medzi závermi posudkových lekárov

a odbornými lekárskymi nálezmi nie sú rozpory, že závery znaleckého posudku nie sú

spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov a je nesporné, že som schopná v kratšej

pracovnej dobe, podľa svojho tempa, vykonávať zárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom

zaradení (aj inom ako doteraz vykonávam) podľa dosiahnutej kvalifikácie, v prostredí bez

väčšej fyzickej a psychickej záťaže.

Odporca potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove aj napriek skutočnosti, že

súd sa mojimi námietkami absolútne nezaoberal a svoje odôvodnenie oprel len

o konštatovanie, že súd považuje závery posudkových lekárov za logické vychádzajúc

z komplexného posúdenia môjho zdravotného stavu k miere poklesu pracovnej schopnosti

na základe odborných vyšetrení a odborných nálezov.

Odporca vo svojom rozhodnutí uvádza, že pre posúdenie nároku na zvýšenie

invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. A práve to tiež považujem za kľúčové

a dôležité na čo mal odporca v konaní prihliadať. Aj napriek tomuto konštatovaniu rozhodol

tak, že potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Môj zdravotný stav je dlhodobo

nepriaznivý o čom svedčí aj skutočnosť, že som od 17. 1. 2013 do 30. 08. 2013 a od 2. 10.

2013 do 1. 2. 2014 bola práceneschopná, práve z dôvodu môjho zlého zdravotného stavu –

ťažkej formy depresie. Na základe mojej práceneschopnosti, ktorú konštatoval lekár –

odborník nie som schopná výkonu zárobkovej činnosti. Touto skutočnosťou sa však odporca

nezaoberal, pričom sa ňou nezaoberal ani Krajský súd Prešove, ani posudkový lekári

Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ odporca považoval závery môjho znaleckého posudku za nedostatočné keď

uvádza znalci pri tom nedospeli k záveru o neschopnosti navrhovateľky vykonávať

akúkoľvek činnosť uviedli len záver o výraznom obmedzení potenciálu k akejkoľvek činnosti

v porovnaní so stavom pred rokom 2010, zo záveru znaleckého posudku nevyplýva, že by

navrhovateľka dlhodobo vôbec nebola schopná vykonávať zárobkovú činnosť... pokiaľ mal

odporca za to, že tento dôkaz je nedostatočný a takýto záver odporcovi chýba, pričom

odporca aj napriek takému to záveru rozhodol, potom bol nedostatočne zistený skutkový

stav veci a rozhodnutie je nezákonné.

Znalecký posudok vyhotovili renomovaní znalci z odvetvia psychiatrii

a .

Samotný znalci v znaleckom posudku konštatovali že môj psychický stav predstavuje

závažné narušenie môjho psychického zdravia, s nutnosťou dlhodobej adekvátnej liečby

a výrazne ma obmedzuje v aktivitách bežného života ale aj v potencionálnej akejkoľvek

činnosti oproti stavu roku 2010.

Záver znaleckého posudku jednoznačne konštatuje, že ide o zhoršenie môjho

zdravotného stavu výrazné, čomu nezodpovedá pokles len 5 % ako posudkoví lekári určili.

Paradoxom je tiež skutočnosť, že ako pacientka s diagnózou ťažkej depresie mi bola

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na základe Komplexného posudku určená miera

funkčnej poruchy 60 % a priznaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nárok

na sprievodcu. ...

Tento nárok samozrejme aj využívam, keďže prítomnosť sprievodcu je pre mňa

nevyhnutná. Sprievod mi zväčša robí manžel alebo syn.

Je preto nepochopiteľné, že pacientovi s diagnózou ťažkej depresie, ktorý pri bežných

úkonoch potrebuje prítomnosť sprievodcu na ktorého má so zákona nárok lebo jeho miera

funkčnej poruchy je stanovená na 60 %, odporúča sociálna poisťovňa chodiť do práce

na minimálne polovičný úväzok lebo posudkový lekár mu stanovil mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť na minimálnej hranici pri ťažkej depresii a to na 50 %. ...

Za porušenie mojich práv považujem najmä aj skutočnosť, že príslušné orgány

rozhodli vo veci bez znalosti skutkového stavu...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 08. 07. 2015

a Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 15. 1. 2014 bolo

porušené základné právo sťažovateľa garantované v čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,

2, a a ods. 2 SR.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave, sp. zn.: zo dňa

08.07.2015 a Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 15. 1. 2014

bolo porušené právo sťažovateľky garantované v čl. a čl. 6 bod. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave, sp. zn.: a Rozsudok

Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 15. 1. 2014 zo dňa 08. 07. 2015 sa

zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a 2, a 2, a a 2 a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom krajského súdu (ktorým bolo na základe

opravného prostriedku sťažovateľky potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia

Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku sťažovateľky na základe zvýšenia miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dovtedajších 45 % na 50 %) a rozsudkom

najvyššieho súdu (ktorým bol na odvolanie sťažovateľky potvrdený rozsudok krajského

súdu).

Sťažovateľka v podstatnej časti svojej argumentácie namieta nesprávne závery

krajského súdu i najvyššieho súdu, pokiaľ tieto odobrili závery v rozhodnutí Sociálnej

poisťovne – ústredia Bratislava o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť z 45 % na 50 %, pretože podľa sťažovateľky jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu

percentuálnu mieru zvýšenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky rozsudkom krajského

súdu

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Ústavný súd preto vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základných

práv rozsudkom krajského súdu konštatuje, že proti tomuto prvostupňovému rozsudku bol

prípustný a sťažovateľkou aj využitý riadny opravný prostriedok, na základe ktorého bol

tento rozsudok preskúmaný príslušným odvolacím súdom v inštančnom postupe

všeobecných súdov.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu základných práv sťažovateľky rozsudkom krajského súdu nie je daná jeho

právomoc na prerokovanie veci podľa , a preto sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky rozsudkom

najvyššieho súdu

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.

Po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by

posudzovaný rozsudok najvyššieho súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom

rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či

nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami

sťažovateľky a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení

invalidného dôchodku navrhovateľky.

V konaní o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku zo 16. júla 2013

posudkoví lekári po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a dostupnej

zdravotnej dokumentácie ako i navrhovateľkou predložených lekárskych správ a nálezov

z odborných vyšetrení konštatovali, že u navrhovateľky, u ktorej bola v roku 2011 stanovená

stredne ťažká forma depresie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45

%, čo je horná hranica rozpätia podľa kapitoly V., položky 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona,

pretrváva depresívna symptomatika, zhoršenie zdravotného stavu si vynútilo hospitalizáciu

a je hodnotený ako ťažká depresívna porucha. Toto postihnutie ustálili za rozhodujúce

zdravotné postihnutie podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, t. j. na dolnej hranici

percentuálneho rozpätia z dôvodu, že u navrhovateľky nie sú prítomné psychotické

príznaky, ktoré sú pre ťažkú formu charakteristické. Vzhľadom na to, že ostatné zdravotné

postihnutia (arteriálna hypertenzia a hypothyreóza) sú dobre substitované, v dobrom

kompenzovanom stave a s nízkou sadzbou pre mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, nebola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona.

Navrhovateľka sa domáhala uznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie z dôvodu, že jej zdravotný stav sa

výrazne zhoršil a zvýšenia za iné zdravotné postihnutia, pretože negatívne ovplyvňujú jej

celkový zdravotný stav.

Výška invalidného dôchodku je , okrem iného, odvodená od miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Na určenie

zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,

dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Jednotlivé percentuálne

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole V. prílohy č. 4

zákona, pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri duševných

poruchách a poruchách správania je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej,

emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného

a sociálneho zaradenia.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali posúdením schopnosti

navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že je schopná vykonávať

prácu podľa dosiahnutej kvalifikácie v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže.

Výkon samostatnej zárobkovej činnosti zodpovedá stredoškolskému vzdelaniu

navrhovateľky, ktorá si ho môže organizovať podľa svojich potrieb; z toho vyplýva, že je

schopná túto činnosť vykonávať podľa svojho tempa. Obmedzenie schopnosti, resp. zákaz

výkonu len niektorých prác pri súčasnom zachovaní schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť vo vhodnom pracovnom zaradení v zmysle zákona nie je samo o sebe dôvodom pre

určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporkyňa síce konštatovala zhoršenie

zdravotného stavu, avšak zvýšila jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

len o 5 %, túto jej námietku aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V roku 2011 bola

za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie určená stredne ťažká forma depresie s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % na hornej hranici rozpätia podľa

kapitoly V., položky 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona. Vzhľadom na zmenu jej zdravotného

stavu bolo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovými lekármi prehodnotené s tým,

že u navrhovateľky ide už o ťažkú depresívnu poruchu podľa kapitoly V., položka 3, písm. b)

prílohy č. 4 zákona s percentuálnym rozpätím 50 % 80 %, pričom riadne odôvodnili

stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Tento záver nie je

v rozpore s predloženými nálezmi z odborných lekárskych vyšetrení, keďže ochorenie

navrhovateľky je bez psychotických príznakov. Posudkoví lekári vzali do úvahy aj ďalšie

zdravotné ťažkosti navrhovateľky (ochorenie vyššieho krvného tlaku a znížená činnosť štítnej

žľazy), ktoré vyhodnotili ako liečbou dobre kompenzované a preto neodôvodňujúce zvýšenie

miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona.

Pokiaľ navrhovateľka namietala znalecký posudok č. 13/2014, ktorý na jej

objednávku vypracovali znalci a dňa 03. 03. 2014,

je potrebné uviesť, že znalci v ňom odpovedali na otázky, položené im navrhovateľkou, ktoré

však nekorešpondujú s kritériami invalidity podľa Pokiaľ ide

o hodnotenie vývoja a prognózy ochorenia znalcami, odvolací súd zdôrazňuje, že pre

určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci preukázaný

zdravotný stav, nie iba možnosť jeho závažného zhoršenia. Znalci pritom nedospeli k záveru

o neschopnosti navrhovateľky vykonávať akúkoľvek činnosť, uviedli len záver o výraznom

obmedzení potenciálu k akejkoľvek činnosti v porovnaní so stavom pred rokom 2010 –

takéto hodnotenie, bez zohľadnenia kritérií invalidity podľa § 71 zákona a najmä prílohy

č. 4 zákona, je nevýpovedný a nespôsobilý spochybniť závery posudkových lekárov.

Zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by navrhovateľka dlhodobo vôbec

nebola schopná vykonávať zárobkovú činnosť, vyžadujúcu psychickú koncentráciu. Znalci

vyslovili len záver, že z psych. hľadiska je dlhší (viachodinový) výkon doteraz vykonávanej

práce problematický. Tento záver nespochybňuje záver posudkových lekárov o 50 % miere

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa vlastného tempa a rozsahu

pracovnej činnosti. Znalci taktiež neposudzovali vplyv hypertenzie a hypotyreózy

na zdravotný stav navrhovateľky a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v intenciách zákona o sociálnom poistení. Záver, že tieto ochorenia sú komorbiditou

pri základnej diagnóze a že ovplyvňujú negatívne celkový zdravotný stav, pričom

hypotyreóza pri neliečení negatívne ovplyvňuje priebeh liečby depresívneho ochorenia,

odvolací súd nepovažoval za posúdenie v zmysle , lebo znalci

nevyhodnotili závažnosť týchto ochorení podľa prílohy č.4 zákona s odkazom na postihnutia

a ich prejavy, uvedené v konkrétnych položkách tejto prílohy. Z toho dôvodu ich záver

o negatívnom vplyve ostatných ochorení je všeobecný, naviac pri hypotyreóze taký záver

vyslovili len v prípade jej neliečenia; z odborných lekárskych nálezov pritom vyplýva, že

hypotyreóza (a rovnako aj hypertenzia) sú liečbou dobre kompenzované.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že medzi závermi posudkových

lekárov a odbornými lekárskymi nálezmi nie sú rozpory. Závery znaleckého posudku nie sú

spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov a je nesporné, že navrhovateľka je

schopná v kratšej pracovnej dobe, podľa svojho tempa, vykonávať zárobkovú činnosť

vo vhodnom pracovnom zaradení (aj inom ako doteraz vykonávanom) podľa dosiahnutej

kvalifikácie, v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári

vyhodnotili mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť úplne,

objektívne a teda, že odporkyňa zistila riadne skutočný stav a rozhodla o zvýšení

invalidného dôchodku v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s potvrdil.“

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v

súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a

námietok.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol jej sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými

nárokmi sťažovateľky uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015