Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 752/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav

na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Januškom, Advokátska kancelária, Trhová 4, Trnava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 31. marca 2015

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť , t. č. Ústav

na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 31. marca

2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. apríla 2015 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Naposledy sa rozhodovalo o dôvodoch trvania mojej väzby uznesením Okresného

súdu Bratislava I, spisová značka , zo dňa 31.03.2015, ktorým sudca pre

prípravné konanie podľa predĺžil trvanie väzby o 3 (tri)

mesiace, do 19.07.2015, s tým že ma ponecháva vo väzbe z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c)

, zároveň súd rozhodol, že sa moja väzba nenahrádza dohľadom

probačného a mediačného úradníka, zároveň zamietol moju žiadosť o prepustenie z väzby

a taktiež zamietol i moju žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Krajský súd v Bratislave, uznesením spisová značka , zo dňa

08.04.2015, moju sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu zamietol.

Porušenie mojich vyššie uvedených práv odôvodňujem tým, že tak prvostupňový, ako

aj druhostupňový súd sa v uvedených rozhodnutiach o dôvodnosti mojej väzby, dôsledne

nezaoberali dôvodnosťou môjho obvinenia aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty

trestného činu podľa k , , t. j.

spáchania skutku v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť

iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. Bolo pritom povinnosťou

oboch súdov dôsledne sa zaoberať otázkou vznesenia obvinenia a preskúmať, či vedeniu

trestného stíhania nebránia zákonné prekážky.

Poukazujem na to, že skutok ktorý sa mi kladie za vinu sa mal stať dňa 29.07.1999.

Obvinenie mi bolo vznesené dňa 17.02.2014, za trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa

k , v znení

neskorších predpisov, účinnom v čase spáchania skutku, spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa . Vzhľadom na vznesené obvinenie

z uvedeného trestného činu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 219 ods. 2

písm. f) , sa v zmysle na predmetné

trestné konanie proti mojej osobe vzťahuje premlčacia doba dvadsať rokov. Na obvinenie

z trestného činu podľa základnej skutkovej podstaty podľa

vzťahuje premlčacia doba desiatich rokov podľa .

V zmysle nebolo plynutie premlčacej doby prerušené.

... Posúdením možného premlčania trestného stíhania so zreteľom na skutočnosť, že

od času spáchania skutku, pre ktorý sa v predmetnej veci vedie trestné stíhanie, po moment

vydania uznesenia o vznesení obvinenia voči mojej osobe, uplynula doba viac ako 14 rokov,

sa však krajský súd v namietanom uznesení, ani v spojení s uznesením okresného súdu,

nijako nevysporiadal.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva podľa v , 2 a ods. 5

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I, spisová značka

, zo dňa 31.03.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave,

spisová značka , zo dňa 08.04.2015 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, spisová značka , zo dňa

08.04.2015 sa vo vzťahu k obvinenému zrušuje a Krajskému súdu

v Bratislave sa prikazuje ihneď prepustiť z väzby na slobodu.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť náhradu trov

konania v sume 296,44 € na adresu jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Janušku, advokáta

so sídlom Trnava, Trhová 4, P.O.BOX 92, do 3 (troch) pracovných dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa , 2 a ods. 5 a práv

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru uznesením okresného súdu a uznesením

krajského súdu.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov

a dohovoru uznesením okresného súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením okresného súdu,

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , obsahom

ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred

ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému uzneseniu okresného súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných

práv týmto rozhodnutím súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému

súdu ako odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. z 8. apríla 2015.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v systéme

všeobecného súdnictva právo podať proti uzneseniu okresného súdu účinný opravný

prostriedok (sťažnosť) na dosiahnutie nápravy ním tvrdeného porušenia označených práv

(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Využitie tejto

zákonnej možnosti účinnej ochrany označených práv vylučuje prijatie sťažnosti ústavným

súdom na ďalšie konanie, ktorý môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovateľ

nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti uzneseniu okresného súdu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu označených článkov a dohovoru uznesením

krajského súdu

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že namietaným uznesením krajský

súd ako odvolací súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu,

ktorým bola sťažovateľovi predĺžená väzba o tri mesiace.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sústredil

na posúdenie otázky, či možno považovať uznesenie krajského súdu za ústavne udržateľné

a akceptovateľné z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatnil. V tejto

súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súlade so svojou

konštantnou judikatúrou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich

konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie

niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

V podanej sťažnosti sťažovateľ vytýka krajskému súdu nedostatočné zaoberanie sa

dôvodnosťou väzby, ako aj tým, že sa nezaoberal posúdením prípadného premlčania

trestného činu obsiahnutého v základnej skutkovej podstate.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol: „Krajský súd v Bratislave zistil, že pri

rozhodnutí o predĺžení väzby u všetkých štyroch obvinených boli dodržané všetky formálno-

procesné podmienky. Rovnako aj z vecného hľadiska boli splnené všetky zákonné

podmienky na predĺženie lehoty trvania väzby podľa , ..

Správne sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že návrh podaný

prokurátorom je dôvodný, po primárnom zistení splnenia všetkých lehôt predpísaných

, ako aj doterajšiu zákonnosť a opodstatnenosť väzby s poukazom, že

predĺžiť lehotu trvania väzby možno vtedy, ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo

z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu

hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania a že

obtiažnosť veci pritom spočíva v zložitosti, komplikovanosti, a tým aj časovej náročnosti

náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného v zmysle

na rozhodnutie...

... Je potrebné uviesť, že dokazovanie činnosti organizovanej skupiny, akú

predpokladajú vznesené obvinenia, je vecne a časovo náročné. Navyše aj vec, ktorá by sa

nejavila ako obtiažna z hľadiska jednotlivého skutku, môže byť obtiažna z hľadiska

viacerých skutkov, ktoré sú prejednávané v jednom konaní, najmä ak ide o násilnú trestnú

činnosť, ktorá mala byť spáchaná v rámci činnosti organizovanej skupiny

(mnohovrstevnatosť veci). Tak, ako vyplýva z podrobne odôvodnených skutkov napadnutého

uznesenia, ich odhaľovanie a zisťovanie páchateľov, počet obvinených a napokon aj

doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci, si naďalej vyžaduje omnoho väčšiu náročnosť na

dokazovanie predmetnej násilnej trestnej činnosti. Cieľom spoločného konania pre dva

skutky a viacej obvinených, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je teda predovšetkým prejednať

v jednom konaní všetky trestné činy toho istého obvineného, resp. trestné činy rozdielnych

obvinených, ktoré spolu súvisia (ide najmä o prípady, ak sa na trestnej činnosti podieľajú

rôznou formou trestnej činnosti - napr. spolupáchateľstvo, účastníctvo, nadväznosť trestnej

činnosti iných osôb na trestnú činnosť hlavného páchateľa pri niektorých formách trestnej

súčinnosti).

Predĺženie lehoty väzby o ďalšie tri mesiace u všetkých štyroch obvinených

nepresahuje najvyššiu možnú lehotu trvania väzby pre osoby obvinené z obzvlášť závažného

zločinu v zmysle , t.j. 25 mesiacov a zodpovedá aj

reálnej potrebe ďalšieho vyšetrovania, ktoré je v záverečnej fáze. Odvolací súd sa preto

stotožnil s dôvodnosťou potreby predĺženia lehoty trvania väzby, práve z dôvodu

opodstatnenej potreby ukončenia vyšetrovania tak, ako na to poukázal sudca pre prípravné

konanie v napadnutom uznesení a aj podľa odvolacieho súdu tento druh a charakter

predmetnej stíhanej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti si vyžaduje takéto

náročnejšie dokazovanie, ktoré je rozsiahle a obtiažne, pre ktoré doposiaľ prípravné

konanie nemohlo byť skončené. Práve preto zákonodarca stanovil vyššie uvedené lehoty

počas trvania väzby tak, ako sú vyššie špecifikované a uvedené. Napokon predmetný spis

v súčasnom štádiu konania obsahuje 45 zväzkov o počte takmer 10 000 strán. Ako vyplýva

z doterajšieho dokazovania vo veci a potreby vykonania ďalších úkonov, tieto si vyžadujú

primeraný časový úsek, ktorý aj podľa názoru senátu krajského súdu je opodstatnene

vymedzený predĺžením lehoty väzby do 19 .07.2015.

Sudca pre prípravné konanie sa zákonným spôsobom vysporiadal v čom sú naďalej

naplnené materiálne dôvody väzby u obvinených tak, ako to podrobne rozviedol

v odôvodnení napadnutého uznesenia. S dôvodnosťou trestného stíhania ako základnou

materiálnou podmienkou väzby sa preto sudca pre prípravné konanie v napadnutom

rozhodnutí dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal a preto v podrobnostiach

odkazuje odvolací súd na tam uvedené závery, bez potreby opakovania rovnakých

skutkových okolností a právnych hodnotení. V podstate prevzal zhodne aj argumenty, pre

ktoré rozhodol, že dôvody väzby u jednotlivých obvinených trvajú v nezmenenom rozsahu

tak, ako bolo konštatované v podanom návrhu prokurátora...

Väzobné dôvody obvinených a podľa § 71 ods. 1

písm. c/ sú naďalej dané tak, ako ich ustálil aj prvostupňový súd a dôvody jeho

rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje aj senát sťažnostného súdu, pričom poukazuje

v podrobnostiach aj na ostatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. z. 0Tp/ 403/2014

zo dňa 08.09.2014 v spojení s uznesením tunajšieho súdu z 18.09.2014, sp.zn.

, bez potreby opakovania rovnakých úvah a záverov.

Sťažnostný súd sa plne stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré neprijal ponúknutú

náhradu väzby u obv. dôveryhodnou osobou, ktoré si osvojuje bez potreby

opakovania rovnakých právnych záverov a úvah a prečo zamietol žiadosť tohto obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu.

Napokon ani jeden z vyššie uvedených všetkých sťažovateľov bližšie svoje sťažnosti

ničím neodôvodnili...

Správne sa preto sudca pre prípravné konanie zaoberal možnosťou, či nemožno

väzbu všetkých štyroch obvinených nahradiť dohľadom probačného a mediačného

úradníka... V danom prípade takéto výnimočné okolnosti ani nadriadený súd nezistil,

vzhľadom na osobu obvinených, ale aj s prihliadnutím na povahu prejednávaných prípadov,

keď všetci štyria obvinení sú dôvodne podozriví z trestného činu vraždy v štádiu prípravy

podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1 , ods. 2 písm. f/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku...“

Pre úplnosť poukazuje ústavný súd aj na návrhy a závery prokurátora, s ktorými sa

krajský súd stotožnil a ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení namietaného uznesenia:

„Prokurátor 03. 03. 2015 podal návrh na predĺženie lehoty väzby u obvinených...,

a... o ďalšie 4 mesiace, t.j. do 19. 08. 2015 s odôvodnením, že materiálne dôvody

väzby u všetkých obvinených trvajú aj naďalej, že nedošlo k žiadnym podstatným zmenám

v prospech obvinených, ktoré by znamenali, že by dôvodnosť trestného stíhania proti nim

bola úplne vyvrátená, alebo že by dôvody väzby obvinených sa buď zmenili, alebo pominuli.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1./ poukázal najmä na výpoveď spolupracujúcej osoby, svedka

, ktorý vo svojej výpovedi označil páchateľov pripravovaného trestného

činu vraždy poškodeného , popísal osoby, ktoré zosnovali, na plánovali

a pripravili vraždu, zabezpečili zbrane, strelivo, motocykel, motorové vozidlá, nepriestrelnú

vestu, parochne, mobilné telefóny so SIM kartami na dorozumievanie páchateľov pri skutku

a iné prostriedky a nástroje na spáchanie skutku, označil ostatných páchateľov, ktorí mali

priamo vykonať skutok a ktorí sa podieľali na spáchaní trestného činu vraždy v štádiu

prípravy, podrobne popísal prípravu páchateľov na spáchanie skutku, ich vzájomnú

koordinovanosť a deľbu úloh od samotného spolčenia páchateľov za účelom zavraždenia

pošk..., pričom jeho výpoveď je v zhode s doposiaľ vykonanými a zabezpečenými dôkazmi

nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise a bola overovaná aj operatívnymi previerkami.

Výpoveď tohto svedka je podľa prokurátora doplnená výpoveďou svedka

, ktoré sú v logickej zhode so skutočnosťami uvádzanými svedkom

a sú potvrdené aj príslušným trestným spisom, nálezom zbraní,

parochní a nepriestrelných viest na mieste dopravnej nehody, teda v zhode s výpoveďami

uvedených svedkov. Poukázal aj na výpoveď svedka , ktorá dopĺňa

výpovede uvedených svedkov k objednávateľom skutku, čo potvrdzujú aj svedkovia

, , .“

Ústavný súd pri hodnotení uznesenia krajského súdu vychádzal z ustáleného

právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa nemožno

posudzovať izolovane (m. m. , , ,

), pretože prvostupňové a druhostupňové konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného

posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj druhostupňového), ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ).

Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia krajského súdu s uznesením okresného

súdu a v nadväznosti na citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné v ďalšom

poukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu. Okresný súd

v označenom uznesení v časti relevantnej pre toto konanie najmä uviedol: „K dôvodom

väzby podľa uviedol, že obvinený bol

v minulosti stíhaný OR PZ Zvolen pod ČVS: OÚV-145/DT-1997 za násilný trestný čin

podľa , , , a pod

ČVS: OÚV-315/10-ZV-2000 za násilný trestný čin podľa § 221 ods. 1, § 235 ods. 1, § 238

ods. 1 , ktorých sa mal dopustiť rovnako so spoločníkom .

Menovaný bol v súčasnosti stíhaný vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia

Policajného zboru, Národnej protizločineckej jednotky expozitúry Stred pod ČVS: PPZ-

948/NKA-PZ-ST-2013 za násilný trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a),

písm. b), písm. c) č . v znení neskorších predpisov, účinného

v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť so spoločníkmi obv.

a obv. . V uvedenej trestnej veci prokurátorka Generálnej prokuratúry

SR, oddelenia dozoru v trestných veciach dňa 21.11.2014 pod sp. zn. XIV Gv 49/13/1000-41

podala obžalobu na obv. a spol. na Okresný súd Žilina.

Obvinený vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že t.č. je

nezamestnaný, jeho príjmom je len výsluhový dôchodok, pričom je druhý krát ženatý a má

jednu dcéru, ktorá je zverená do jeho starostlivosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je u obvineného dôvodná obava, že

bude v prípade pobytu na slobode pokračovať v páchaní trestnej činnosti...

Sudca pre prípravné konanie na základe výsluchov obvinených a po oboznámení sa

so spisovým materiálom dospel k jednoznačnému záveru, že väzba u obvinených trvá

v nezmenenom rozsahu aj naďalej. Sudca sa stotožňuje s odôvodnením väzobných dôvodov

u jednotlivých obvinených ktoré odôvodnil prokurátor. Taktiež z doposiaľ vykonaných

dôkazov dospel sudca k záveru, že skutky pre ktoré sú obvinení stíhaní majú znaky trestného

činu a je dôvodné podozrenie, že ich spáchali jednotlivý obvinení, pričom poukazuje

na návrh prokurátora kde jednotlivé dôkazy prokurátor odôvodnil. Súd v danom štádiu

nerozhoduje o vine obvinených ale iba skúma či vykonané dôkazy skutočne obsahujú také

závažné skutočnosti, ktoré dostatočným a hodnoverným spôsobom podporujú záver

o dôvodnosti trestného stíhania alebo obsahujú skutočnosti, ktoré dôvodnosť trestného

stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo priamo vylučujú.

Keďže ide o rozsiahlu právne náročnú trestnú vec a dôvody väzby u obvinených

trvajú v nezmenenom rozsahu aj naďalej dospel sudca k záveru, že návrh prokurátora na

predĺženie lehoty trvania väzby je čiastočne dôvodný. Lehotu 4 mesiace o ktorú prokurátor

žiadal predĺžiť väzby považuje však za neprimerane dlhú a preto predĺžil väzbu

iba o 3 mesiace, ktorú lehotu považuje za dostatočné na to, aby sa všetci obvinení

s obhajcami oboznámili s vyšetrovacím spisom, vyšetrovateľ rozhodol o prípadných ďalších

návrhoch na vykonanie dokazovania a prokurátor v zákonnej lehote podal obžalobu.“

Pri posudzovaní prípadných negatívnych ústavnoprávnych dôsledkov tak v danom

prípade ide o posúdenie, či rozhodnutia všeobecných súdov nevykazujú známky svojvôle,

o čom by bolo možné v zásade uvažovať v tom prípade, ak by rozhodnutia všeobecných

súdov neobsahovali dostatok dôvodov na ich vydanie, resp. ak by sa všeobecné súdy

dostatočne presvedčivým spôsobom nevysporiadali s relevantnou argumentáciou

sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom označených článkov

a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského

súdu nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle,

a úvahy krajského súdu sa preto z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne

neodôvodnené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 2. apríla 2015 sťažovateľ

namietal uplynutie premlčacej doby vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného

činu vraždy v štádiu prípravy podľa účinného v čase

spáchania skutku. Ústavný súd sa námietkami obsiahnutými v predmetnom odôvodnení

sťažnosti nezaoberal vzhľadom na to, že sťažovateľ nepreukázal, že odôvodnenie sťažnosti

okresnému súdu, resp. krajskému súdu doručil. Krajský súd v namietanom uznesení

uviedol: „Ku dňu rozhodovania sťažnostného súdu ani jeden zo sťažovateľov bližšie svoju

sťažnosť už neodôvodnil.“

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ túto námietku pred

všeobecnými súdmi neuplatnil, iba pred ústavným súdom, čo nebolo možné zohľadniť.

S ohľadom na to zakladalo dôvod na odmietnutie

sťažnosti (nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom).

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme

navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný

súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie.

Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich tvrdení

v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami ().

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je v tejto časti objektívne spôsobilá vyvolať začatie

konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané , a preto ju

z uvedeného dôvodu mohol v tejto časti odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25

ods. 2 ) z dôvodu nesplnenia náležitostí predpísaných zákonom

o ústavnom súde.

Nad rámec ústavný súd poukazuje, že trestné konanie je od jeho začiatku až

po právoplatné skončenie procesom, v ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní

a takisto aj súd v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany

základných práv a slobôd naprávať, resp. korigovať aj ich prípadné pochybenia.

V rámci predmetného trestného konania bude môcť byť posúdenie uplynutia

premlčacej doby vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu vraždy posúdené

príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdom.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015