Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)I. ÚS 35/99
PDF · 88.9 KB
No categories available
I. ÚS 35/99
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
20. mája 1999 predbežne prerokoval podnet a jeho
manželky , obaja , vo veci
porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní o žalobe z 1. októbra 1997 podanej
na tomto súde a takto
rozhodol:
Podnet a jeho manželky
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)
bolo 16. januára 1999 doručené podanie a jeho
manželky , obaja bytom v (ďalej len
„navrhovatelia“), ktoré označili ako podnet podaný „v zmysle ods. 3/, čl. 130 platnej
Ústavy Slovenskej republiky v kontexte s jej článkom 11“. Uviedli v ňom, že
k porušeniu ich „garantovaných práv“, a to „ústavného práva na prerokovanie veci
pred všeobecnými súdmi bez zbytočných prieťahov a v našej prítomnosti“ a „práv
zakotvených v Európskom Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v znení jeho protokolov 3, 5 a 8“, a to „právo na spravodlivé súdne konanie včítane
primeranej lehoty“ a „právo na spokojné užívanie svojho majetku“. K porušeniu
týchto práv malo dôjsť postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní o veci
vedenej pod sp. zn. 8 C 3/93 a v odvolacom konaní o tejto veci na Krajskom súde v
Prešove vedenej pod sp. zn. 4 Co 11/97. Podľa navrhovateľov Okresný súd v
Bardejove naviac tým, že od podania ich žaloby z 1. októbra 1997 neurobil „žiadny
čo i len prvý úkon...“, „bolo porušené a je ohrozené ich právo na prejednanie veci
súdom v primeranej lehote podľa ods. 1), čl. 6 Európskeho Dohovoru...“.
S ohľadom na to, že podnet obsahoval námietky porušenia základných práv
v dvoch samostatných veciach, ústavný súd ich vyčlenil na dve samostatné konania.
Pokiaľ išlo o navrhovateľmi namietanú „absolútnu nečinnosť“ Okresného súdu
v Bardejove, a tým zbytočné prieťahy v konaní o žalobe z 1. októbra 1997 podanej na
tomto súde, navrhovatelia uviedli, že „od tejto doby prešiel už viac ako 1 rok a
4 mesiace a v tejto veci sa vôbec nekoná ! Nemáme ani vedomie, aby toto naše
podanie malo aspoň evidenčné číslo“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže začať konanie aj na podnet
právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Z konania o
podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky
pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo
slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50
ústavy) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu
ochranu iný orgán Slovenskej republiky. Pri predbežnom prerokovaní každého
podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje predpísané náležitosti upravené zákonom
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len „zákon č. 38/1993
Z.z.“). Ak ústavný súd zistí, že podnet má také vady, pre ktoré by mohol byť
odmietnutý (§ 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.), upozorní na ne navrhovateľa a určí
mu lehotu na ich odstránenie.
V súvislosti s tým, že podnet navrhovateľov mal niektoré vady podania,
ústavný súd vyzval navrhovateľov na ich odstránenie listom z 27. apríla 1999.
V liste poukázal najmä na to, že konanie o podnete na ústavnom súde začína až jeho
prijatím na neverejnom zasadnutí senátu po predbežnom prerokovaní podľa § 18 ods.
3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. Ústavný súd môže, ale nemusí podnet na konanie
prijať (čl. 130 ods. 3 ústavy), a preto je v záujme navrhovateľov potrebné, aby v čase
doručenia ústavnému súdu obsahoval všetky náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1
citovaného zákona, prípadne § 50 v spojení s § 31a citovaného zákona. Vec, v ktorej
navrhovatelia namietali zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom v
Bardejove, nebola v podnete bližšie označená, hoci práve v ich záujme je zistiť túto
skutočnosť, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný
súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje
opodstatnenie. Ústavný súd poučil navrhovateľov, že podľa § 44 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku majú právo ako účastníci konania (prípadne ich zástupcovia)
nazerať do súdneho spisu na súde, robiť si z neho výpisy a odpisy (s výnimkou
zápisnice o hlasovaní). Ústavný súd poukázal aj na to, že spisový materiál
všeobecných súdov viažuci sa k namietanému porušeniu navrhovateľmi označeného
ich základného práva si môže ústavný súd vyžiadať až po prijatí podnetu. Inými
slovami, ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov
ich tvrdení v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami.
Podnet tiež neobsahoval dôkaz o tom, že navrhovatelia ako účastníci konania,
ktoré začalo doručením ich žaloby z 1. októbra 1997 Okresnému súdu v Bardejove,
sa domáhali svojho základného práva na prerokovanie tejto veci bez zbytočných
prieťahov už spôsobom, ktorý mohol viesť k jeho ochrane v konaní pred označeným
všeobecným súdom a ktorý spočíva v podaní sťažnosti podľa zákona č. 80/1992 Zb.
o štátnej správe súdov. Domáhanie sa ochrany namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní o podnete pred
ústavným súdom si v zásade vyžaduje vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov,
ktorými sa navrhovateľ ako účastník konania pred všeobecným súdom mohol
domôcť jeho ochrany už v konaní pred týmto súdom.
S ohľadom na uvedené ústavný súd odmietol podnet navrhovateľov podľa §
25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z., pretože nespĺňal zákonom predpísané náležitosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 1999
JUDr. Tibor Šafárik
predseda senátu