Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 137/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠÁŠIK & Partners s. r. o., Sokolská 18, Bratislava,

za ktorú koná advokát JUDr. Jaroslav Šášik, pre namietané porušenie jeho základných práv

podľa a 5 a práv podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 12. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „postup

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 12. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: KRP-79/1-VYS-

NR-2015 z 5. augusta 2015 mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) a ods. 2 písm. c)

s poukazom na a , pričom vzatý

do väzby bol na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 6. augusta

2015 podľa .

Sťažovateľ podal 8. novembra 2016 žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej rozhodol

okresný súd uznesením sp. zn. z 28. novembra 2016 tak, že žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, jeho písomný sľub neprijal a ani nevyhovel

návrhu na nahradenie väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.

O sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský

súd uznesením tak, že sťažnosť podľa zamietol

ako nedôvodnú.

Sťažovateľ namieta, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby okresný

súd nekonal urýchlene a nerozhodol o nej bez meškania, pričom ani sťažovateľ, ani jeho

obhajca neboli informovaní, kedy sa bude okresný súd žiadosťou o prepustenie z väzby

zaoberať. Celková dĺžka konania na okresnom súde podľa názoru sťažovateľa presiahla

dobu 30 dní.

V ďalšom sťažovateľ namieta, že zdôvodnenie jeho ďalšieho väzobného stíhania

zo strany okresného súdu v súčasnom štádiu konania je neobhájiteľné a právne

neudržateľné. Ďalšie trvanie tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku okresný súd riadne a zákonným spôsobom nezdôvodnil a nevysporiadal sa

s tvrdeniami sťažovateľa obsiahnutými v jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

Pokiaľ sťažovateľ okresnému súdu vytýkal, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

nerozhodol bez meškania, krajskému súdu naopak vytýka, že o jeho sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu rozhodol príliš rýchlo. Podľa názoru sťažovateľa uvedený postup

krajského súdu svedčí o tom, že rozhodovaniu neprikladal vážnosť, pričom obsah

namietaného uznesenia je totožný s predchádzajúcim rozhodnutím o väzbe. Krajský súd sa

v namietanom uznesení nezaoberal žiadosťou o prepustenie z väzby ani sťažnosťou proti

uzneseniu okresného súdu a nevysporiadal sa s námietkami a výhradami sťažovateľa voči

jeho ďalšiemu neoprávnenému držaniu vo väzbe. Uznesenie krajského súdu je z uvedeného

dôvodu podľa názoru sťažovateľa svojvoľné a arbitrárne.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takto:

„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušil moje základné

právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie na slobodu podľa čl. 17 ods. 2

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a tiež moje základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5

a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 12. decembra 2016, sp. zn.

porušil moje základné právo na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajskému súdu v Nitre zo dňa 12. decembra 2016, sp. zn.

, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnych služieb.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu

na ďalšie konanie.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené rozhodovanie

o väzbe postupom okresného súdu

Vo vzťahu k rozhodovaniu sťažovateľa o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

okresným súdom považuje ústavný súd za relevantné tieto časové súvislosti:

- 11. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu,

- 28. novembra 2016 okresný súd o predmetnej žiadosti sťažovateľa rozhodol tak, že

ju zamietol, pričom pred rozhodnutím sťažovateľa vypočul,

- 6. decembra 2016 bolo sťažovateľovi doručené písomné vyhotovenie uznesenia

okresného súdu,

- 9. decembra 2016 bol súdny spis predložený krajskému súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

základné právo na osobnú slobodu zaručené v a 5 môže byť porušené aj

tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je

obvinený vo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (). Právo na súdnu

ochranu v súvislosti s periodickým skúmaním dôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené

skúmanie dôvodnosti väzby sú teda obsiahnuté v . Nielen ústavný súd,

ale aj štrasburské orgány ochrany práv súčasne zdôrazňujú, že rýchlosť

preskúmavania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné

posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci

(Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24 a Sanchez –

Reisse z roku 1986, A-107, bod 55). Vo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že

požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani

nečinnosť trvajúca týždne (napríklad , , ).

V danom prípade ústavný súd poukazuje na už uvedené časové súvislosti

rozhodovania o väzbe a konštatuje, že postup okresného súdu spĺňa ústavné limity pre

urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa podľa a

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu označených práv postupom okresného

súdu bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Sťažovateľ bol v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného

poriadku oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania o sťažnosti

na krajskom súde, ktorému ako súdu odvolaciemu prináleží alebo zrušiť namietané

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo sám rozhodnúť v súlade

s ustanovením a . Vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať postup a uznesenie okresného súdu označeného ako samostatného

porušovateľa označených práv, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmal krajský súd,

ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu.

3. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa podľa a

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám

hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie

pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( )

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie

však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo

porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo

slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie)

všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do

väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý

je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného

a prípadne aj ďalších dôkazov ().

Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Na základe posúdenia obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu možno

konštatovať, že svoj právny záver o existencii dôvodov tzv. preventívnej väzby oprel

o adekvátnu a preskúmateľnú argumentáciu. Podľa názoru ústavného súdu je toto

odôvodnenie ústavnoprávne akceptovateľné, pretože právne závery krajského súdu

opierajúce sa o aplikáciu relevantnej právnej úpravy korešpondujú skutkovým zisteniam,

a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých

skutkových okolností relevantných pre rozhodovanie o väzobnej otázke.

Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia krajského súdu s uznesením okresného

súdu podrobil ústavný súd aj uznesenie okresného súdu ústavnoprávnemu prieskumu

a konštatuje, že predmetné uznesenie nevybočilo z medzí stanovených označenými

článkami a dohovoru.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa spočívajúcu v rýchlosti konania na krajskom súde,

uvedenú námietku považuje ústavný súd za neopodstatnenú. Krajský súd, ktorý o sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu rozhodol bez meškania, postupoval vo veci s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením, a tento jeho postup nemohol zasiahnuť do označených práv

sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného poukazuje ústavný súd na skutočnosť, že napriek

kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľ nepredložil v konaní pred ústavným

súdom ani žiadosť o prepustenie z väzby a ani sťažnosť podanú proti uzneseniu okresného

súdu napriek tomu, že v konaní pred ústavným súdom uvádzal, že „odvolací súd sa

preukázateľne vôbec nezaoberal novými dôvodmi mojej žiadosti i sťažnosti...“.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme

navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný

súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie.

Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich tvrdení

v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami ().

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd sa už uvedenými námietkami

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017