Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti

, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym,

Advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4

C 10/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Bardejov p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť

eur a osemdesiatšesť centov), na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Mariána

Gelenekyho, Advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 20. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

a (ďalej len „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ; ďalej aj „napadnuté konanie

okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 20. augusta 1996 žalobcovia

a podali proti sťažovateľom žalobu o náhradu škody s príslušenstvom

z titulu poškodenia rodinného domu. Sťažovatelia ďalej podrobne opisujú priebeh konania

pred okresným súdom, z ktorého vyplýva, že okresný súd už rozsudkom z 23. apríla 1997

žalobu žalobcov zamietol, ale Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutím

sp. zn. z 24. novembra 1997 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Následne aj druhým rozsudkom

okresného súdu zo 7. novembra 2001 bola žaloba žalobcov zamietnutá, ale krajský súd

opätovne uznesením č. k. z 15. apríla 2002 zrušil rozsudok okresného súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v priebehu konania nariadil aj znalecké

dokazovanie, ktoré však bolo zdĺhavé, a tiež s časovým odstupom nariaďoval aj

pojednávania. Na pojednávaní 16. novembra 2010 žalobcovia doručili okresnému súdu

čiastočné späťvzatie žaloby, a to vo výške 3 319,39 €, v tejto časti súd konanie aj zastavil

a vec v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom mal rozhodovať

aj o trovách konania. Predmetná vec bola zapísaná v registri pod sp. zn. .

3. Posledné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 14. októbra 2013, bolo odročené

na neurčito s tým, že okresný súd do konania priberie ďalšieho znalca na vypracovanie

znaleckého posudku. Znalecké dokazovanie však okresný súd nariadil až 18. júla 2014.

Vzhľadom na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v stanovenej lehote, sťažovatelia

podali 29. januára 2015 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z odpovede okresného súdu sa sťažovatelia dozvedeli, že žalobkyňa v 2. rade svojím

podaním doručeným okresnému súdu 2. septembra 2014 vzniesla námietku zaujatosti voči

znalkyni. Uznesením z 26. februára 2015 okresný súd vyslovil, že znalkyňa

nie je vylúčená z vykonania znaleckého úkonu. Dosiaľ predmetné znalecké

dokazovanie nebolo vykonané a znalecký posudok im nebol doručený.

4. Okresný súd bol v konaní viackrát nečinný niekoľko mesiacov, a keďže vec

od roku 1996 až dosiaľ nie je právoplatne skončená, sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené

ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

5. Žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € pre každého

sťažovatelia odôvodňujú tým, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú t. j.

od roku 1996... spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen nim,

ale aj celej rodine, ktorí sú z tohto konania psychickí deprimovaní. Ich ujma spočíva

najmä v tom, že sa dlhodobé nachádzajú v stave právnej neistoty a aj keď samotný nárok

od samotného počiatku považujeme za neopodstatnený a nedôvodný, pričom Okresný súd...

predmetnú žalobu už dvakrát zamietol, avšak v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu...

došlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí a pri priznaní čo i len čiastočnej náhrady škody

žalobcom na ktorí podľa rozhodnutia odvolacieho súdu majú mať nárok, s prihliadnutím

na uplatňované úroky z omeškania a trovy konania, tieto už vysoko môžu prevýšiť samotný

nárok vyplývajúci z predmetu konania. Tento neistý právny stav naďalej trvá a na druhej

strane sme tohto názoru, že práve žalobcovia svojim obštrukciami spôsobuje umelo

predlžovanie súdneho sporu, zrejme sledujúc tento zámer.“.

6. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu, aby vo veci vydal

tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa v I. rade upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a porušené bolo...

2. Základné právo sťažovateľky v II. rade upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konám vedenom pod sp. zn.

a porušené bolo...

3. Okresnému súdu v Bardejove sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov...

4. Sťažovateľovi v I. rade priznáva finančné zadosťučinenie 15.000, Eur...

5. Sťažovateľke v II. rade priznáva finančné zadosťučinenie 15.000, Eur...

6. Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva trovy konania/právneho zastúpenia k rukám

ich právneho zástupcu vo výške 625,80 Eur...“

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 20. októbra 2015 písomne vyjadril

okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky podaniami sp. zn.

z 5. októbra 2015 a 20. októbra 2015, v ktorých predsedníčka okrem podrobnej chronológie

procesných úkonov okresného súdu a účastníkov napadnutého konania uviedla:

„Čo sa týka sťažovateľmi namietanej nečinnosti tunajšieho súdu, k tomu udávam,

že akceptujem tvrdenia sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým procesným úkonom

vykonaných Okresným súdom Bardejov v predmetnej veci a že v nimi uvádzaných časových

úsekoch došlo ku konaniu súdu po dlhšom časovom období a teda, že došlo k určitým

prieťahom zo strany súdu. Je však potrebné uviesť, že určité zdržanie pri vybavovaní tejto

veci bolo zapríčinené predovšetkým opakovanými personálnymi zmenami a enormným

pracovným zaťažením konajúcich zákonných sudcov. Poukazujem aj na to, že Okresný súd

Bardejov bol dlhodobo ovplyvňovaný veľkou fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005)

a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období posledných 7 rokov z výkonu

odišlo 9 sudcov (starobný dôchodok, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho stupňa,

nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu

len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali

medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí, pričom sa im

neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno opomenúť aj to, že v danom prípade ide

o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva

iba nariadením pojednávania a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou,

napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním spisového materiálu a pod. Keďže vec bola

často prideľovaná novým sudcom, je nutné prihliadať aj na potrebu nového zákonného

sudcu naštudovať vec po skutkovej a právnej stránke, čo je nesporné aj vzhľadom

na množstvo vecí v súdnych oddeleniach, časovo náročné. Okrem toho celková dĺžka

konania bola ovplyvnená aj správaním účastníkov konania, keď na základe ich návrhov boli

pojednávania bez prejednania veci samej opakovane odročované, keď bez ich prítomnosti

nemohla byť vec v nariadených pojednávaniach meritórne prejednaná a prípadne

aj rozhodnutá.“

8. Sťažovatelia sa v stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu

k vyjadreniu okresného súdu vyjadrili podaním z 27. októbra 2015, v ktorom uviedli:

„Na podanom návrhu v celom rozsahu trváme. Zo samotného vyjadrenia

predsedníčky Okresného súdu v Bardejove vyplýva tá skutočnosť, že na strane súdu boli

časté personálne zmeny, v dôsledku čoho došlo k častej zmene sudcov, ktorí predmetnú vec

prejednávali. Táto skutočnosť však nemôže ísť na ťarchu navrhovateľov. Zo strany

navrhovateľov aj z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bardejov vyplýva, že iba

v dvoch prípadoch za celé obdobie došlo k odročeniu pojednávania na žiadosť žalovaných

v predmetnej veci, čo je vzhľadom na dĺžku konania pochopiteľné a ospravedlniteľné.

Teda konanie ani nezapríčinili prieťahy

v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. resp. sp. zn.

.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne sp. zn.

) zistil tieto podstatné úkony okresného súdu a účastníkov konania:

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom už na prvom pojednávaní

z 23. apríla 1997 tak, že žalobu žalobcov zamietol. Krajský súd rozsudok okresného súdu

zrušil rozhodnutím č. k. z 24. novembra 1997 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie 20. februára 1998.

Dňa 28. apríla 1999 bol do konania na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa

predmetu sporu pribratý znalec ( ), ktorý požiadal o zrušenie jeho pribratia

do konania podaním z 18. mája 1999, pretože nemal odbornú špecializáciu na oceňovanie

nehnuteľností.

Pojednávania určené v roku 2000:

31. mája – zrušené na základe žiadosti sťažovateľov a ich právneho zástupcu

(kolízia s iným pojednávaním na krajskom súde),

11. júla  odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych

zástupcov,

13. septembra – odročené na základe žiadosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu

z dôvodu kolízie s iným pojednávaním.

Dňa 5. októbra 2000 sa uskutočnilo relevantné pojednávanie po zrušení rozsudku

okresného súdu z roku 1997, ktoré bolo po výsluchu účastníkov konania odročené

na neurčito na účel vypočutia navrhovaných svedkov.

Pojednávania určené v roku 2001:

21. marca  odročené z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkov,

31. mája, 25. júla, 13. septembra – odročené vždy z dôvodu neprítomnosti

účastníkov konania a ich zástupcov.

Dňa 7. novembra 2001 okresný súd po vykonanom dokazovaní výsluchom

účastníkov konania a svedkov rozhodol vo veci samej druhým rozsudkom tak, že žalobu

opäť zamietol, ale odvolací súd opätovne uznesením č. k. z 15. apríla 2002

zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie 22. mája 2002.

V roku 2002 okresný súd 3. októbra 2002 do konania pribral znalca z odboru

stavebníctva, odvetvia stavebných prác a oceňovania stavebných prác

na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mu znalec predložil 16. októbra 2003.

Dňa 27. mája 2004 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov

konania odročené na neurčito na účel vypočutia znalca k doplneniu jeho znaleckého

posudku. Pojednávanie určené na 29. október 2004 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

právnej zástupkyne žalobcov, pričom žalobca v 1. rade trval na jej prítomnosti

na pojednávaní.

Pojednávanie 15. februára 2005 bolo po vypočutí znalca odročené na neurčito

na účely vykonania kontrolného dokazovania a 11. októbra 2005 z dôvodu neprítomnosti

žalobcov a predvolaného svedka.

Pojednávanie 26. júna 2007 bolo odročené pre žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľov z dôvodu čerpania jeho dovolenky na 2. október 2007 (účastníci neprevzali

zásielky), neskôr po zmene zákonnej sudkyne na 17. október 2007 a po ospravedlnení

sťažovateľov až na 31. október 2007. Toto pojednávanie a nasledujúce 19. novembra 2007

bolo pre neprítomnosť účastníkov konania, ich zástupcov (bez ich ospravedlnenia),

ako aj svedka odročené na 17. december 2007. Na uvedené pojednávanie sa účastníci tiež

nedostavili, žalobca v 1. rade neúčasť zo zdravotných dôvodov písomne ospravedlnil,

preto bolo pojednávanie odročené na 17. január 2008.

Toto pojednávanie bolo odročené na 7. február 2008 z dôvodu ohláseného náhleho

ochorenia žalobcu v 1. rade, pričom z dôvodu hospodárnosti konania žalovaní svoju neúčasť

písomne ospravedlnili. Po vypočutí znalca a účastníkov konania, ktorí trvali na kontrolnom

znaleckom dokazovaní, bolo pojednávanie odročené na neurčito, pričom účastníkom

konania bola uložená povinnosť v určenej lehote súdu oznámiť mená a adresy pobytu

svedkov, ktorých navrhli vo veci vypočuť. Dňa 8. apríla 2008 sťažovatelia podali námietku

premlčania uplatneného nároku a 2. júna 2008 sa k nej žalobcovia vyjadrili. Pojednávanie

21. augusta 2008 okresný súd odročil na 1. október 2008 z dôvodu ospravedlnenia sa

účastníkov a žiadosti sťažovateľov o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky

ich právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 26. október 2008 a potom

na 19. november 2008 aj z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkov. Dňa 13. novembra

2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie s iným rokovaním na Úrade vlády Slovenskej republiky.

Pojednávanie 19. novembra 2008 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne.

V roku 2009 pojednávanie určené na 21. júl 2009 bolo z dôvodu neprítomnosti

účastníkov konania a ich zástupcov odročené na 14. december 2009, ktoré bolo tiež

odročené na základe žiadosti žalobcu v 1. rade, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, a následne aj právneho zástupcu sťažovateľov,

ktorý z dôvodu hospodárnosti konania tiež navrhol toto pojednávanie odročiť.

Právny zástupca sťažovateľov žiadal tiež odročiť v roku 2010 pojednávania určené na

30. apríl a 20. júl (pre kolíziu s iným pojednávaním) a 16. novembra 2010 bolo

pojednávanie za prítomnosti žalobcu v 1. rade, právnej zástupkyne žalobcov a právneho

zástupcu sťažovateľov po vypočutí žalobcu v 1. rade a po oznámení návrhov na vykonanie

dokazovania odročené na 24. január 2011. Uznesením č. k.

z 13. decembra 2010 okresný súd konanie v zmysle

(ďalej len „OSP“) v časti nároku žalobcov na zaplatenie sumy 3 319,39 € s prísl. z titulu

ušlého zisku zastavil (právoplatné 21. januára 2011) a v prevyšujúcej časti vec o náhradu

škody vylúčil na samostatné konanie (právoplatné 5. januára 2011).

V roku 2011 pojednávanie 16. marca 2011 bez účasti účastníkov a ich právnych

zástupcov (sťažovatelia a ich právny zástupca sa neospravedlnili) okresný súd odročil

na 10. jún 2011, ktoré bolo zrušené, a nový termín pojednávania bol nariadený na 6. október

2011. Aj toto pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia sa žalobcu v 1. rade zo zdravotných

dôvodov bolo odročené na 8. december 2011, ktoré však okresný súd po výsluchu žalobcu

v 1. rade a právnych zástupcov účastníkov odročil na 1. február 2012 na účely výsluchu

účastníkmi navrhnutých svedkov a vyžiadania si súvisiaceho spisu od Obvodného úradu

v Bardejove. Pojednávanie 1. februára 2012 okresný súd po výsluchu účastníkov konania

a ich právnych zástupcov, ako aj svedka odročil na neurčito na účely vykonania výsluchu

ďalších navrhovaných svedkov dožiadanými okresnými súdmi v Košiciach.

Dňa 18. marca 2013 žalobca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

so žiadosťou o jeho odročenie, právny zástupca a sťažovatelia sa neospravedlnili (prevzali

predvolania), a preto ho okresný súd odročil na 29. apríl 2013, toto pojednávanie bolo

po výsluchu účastníkov a svedka odročené na 24. jún 2013 na účely predvolania ďalšieho

svedka a vyžiadania si potrebného listinného dôkazu zo Štátneho archívu v Bardejove.

Pojednávanie bolo odročené z dôvodu čerpania dovolenky zákonným sudcom a nový termín

pojednávania bol nariadený na 16. júl 2013. Po výsluchu svedkov bolo uvedené

pojednávanie odročené na 14. október 2013 na zabezpečenie súvisiacich listinných dôkazov.

Po vykonanom dokazovaní bolo uvedené pojednávanie odročené na neurčito na účely

pribratia znalca do konania na vypracovanie znaleckého posudku.

Uznesením z 18. júla 2014 bola do konania ustanovená znalkyňa z odboru

stavebníctva odvetvia pozemné stavby, odhad nehnuteľností, odhad stavebných prác

(pozri bod 3), ktorej bol spis predložený až 19. mája 2015, pretože medzitým žalobkyňa

v 2. rade vzniesla voči osobe znalkyni námietku zaujatosti 2. septembra 2014, o ktorej bolo

rozhodnuté 26. februára 2015 tak, že ustanovená znalkyňa nie je vylúčená z vykonávania

znaleckého úkonu. Znalkyňa znalecký posudok doručila okresnému súdu až

8. septembra 2015 a uznesením z 5. októbra 2015 okresný súd rozhodol o znalečnom.

III.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1... Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

12. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca

je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu

vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo

samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s Európskym súdom pre ľudské práva ústavný súd prihliada

pritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej čiastky 3 319 €

s príslušenstvom z titulu náhrady škody, pretože v časti nároku žalobcov z titulu

uplatňovania ušlého zisku bolo konanie právoplatne zastavené už v roku 2011. Vzhľadom

na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj kontrolného znaleckého dokazovania

v tomto prípade možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie,

ako to uviedol aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, pretože bolo potrebné

vypočuť aj viacerých svedkov. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať

do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke

pritom ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

15.2 Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom

pri posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Ústavný súd sa čiastočne zhoduje s vyjadrením odporcu, že sťažovatelia

a ich právny zástupca sa mali pričiniť na zbytočných prieťahoch (pozri jeho vyjadrenie

v bode 7). Sťažovatelia, resp. ich právny zástupca, sa viackrát nezúčastnili na určených

pojednávaniach (nie iba dvakrát ako uvádzajú, pozn.), ospravedlniac (v prevažnej väčšine

prípadov), ale i neospravedlniac svoju neúčasť (pozri bod 10), čo možno v celkovom

kontexte prebiehajúceho súdneho sporu považovať aj za právne významnú okolnosť, t. j. za

takú, v dôsledku ktorej došlo k podstatnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania

(toto sa vedie viac ako 19 rokov, pozn.). Právny zástupca sťažovateľov sa tiež nezúčastnil

výsluchu svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca v 1. rade dožiadaným súdom (25. mája

2012, 26. mája 2012 a 6. novembra 2012), aj keď mu boli upovedomenia o výsluchu

svedkov riadne a včas v predstihu doručené (č. l. 70, č. l. 86, č. l. 102, č. l. 113, č. l. 131 v

spise sp. zn. ), hoci to je iba jeho právo, ktoré nevyužil, a nie jeho povinnosť (§

122 ods. 2 ), a ani na začiatku konania bez ospravedlnenia na pojednávaní na

odvolacom súde 24. novembra 1997 (č. l. 46 pôvodného spisu vedeného pod sp. zn.

). Sťažovateľka sa navyše (bez ohľadu na to, že je právne zastúpená) doteraz

nezúčastnila ani jediného pojednávania (žije v mieste sídla okresného súdu) a vo veci

nebola ani vypočutá, hoci bola na tieto pojednávania aj predvolávaná. Tieto skutočnosti

ústavný súd zobral tiež do úvahy a zohľadnil ich pri priznaní konkrétnej sumy finančného

zadosťučinenia.

15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v súlade

so svojou predchádzajúcou štandardnou judikatúrou predovšetkým konštatuje,

že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že predmetné konanie nebolo

právoplatne skončené, hoci prebieha na okresnom súde od 20. augusta 1996. Podľa názoru

ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno

už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v (obdobne napr. , ,

). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval prípadné konkrétne

úseky jeho nečinnosti a ani obdobia, keď sa spis nachádzal na krajskom súde, ale poukázal

iba na relevantné dôvody neefektívnosti postupu okresného súdu, ktoré vyplývajú napr.

aj z posledného uznesenia krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2002 (ktorým

opakovane zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie), keď uviedol

„že nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesením zo

dňa 24. 11. 1997, č. k. a nezisťoval výšku škody, ktorá vznikla žalobcom

v zmysle dohody zo dňa 27. 1. 1996 (z porušenia zmluvy) a vo veci nenariadil znalecké

dokazovanie...“ (č. l. 161 v spise). Konanie sa ďalej vyznačovalo aj značnou

nehospodárnosťou, pretože okresný spolu nariadil až 44 termínov pojednávaní, ale tie

prevažne odročoval (aj na neurčito) najmä pre neprítomnosť účastníkov a ich právnych

zástupcov (pozri bod 10). Obdobne pribral do konania viac znalcov a vykonal niekoľko

výsluchov účastníkov, svedkov (aj dožiadanými súdmi) a podobne, ale dosiaľ vo veci samej

ešte nevydal také prvostupňové rozhodnutie, ktorým by bolo celé konanie o predmete sporu

(náhrade škody) právoplatne skončené, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

Vec mal okresný súd sledovať už dávno ako reštančnú s osobitným režimom a pozornosťou.

Okresný súd bol nedôsledný aj v tom, že v priebehu konania nevyužil poriadkové opatrenia

podľa v prípade, keď účastníci konania (aj sťažovatelia a ich právny

zástupca, resp. protistrana v spore) neospravedlnili svoju neúčasť (pozri bod 10 a roky 2007

a 2011), čím sa konanie zbytočne predlžovalo, teda si nezvolil taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa obrátili

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. V tejto súvislosti ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že nebolo

možné konať v tejto veci bez prieťahov v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia

súdu a častej zmeny sudcov, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

(napr. , , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil.

18. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , a ).

19. S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania

vedeného pred okresným súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu

k základnému právu sťažovateľov zaručenému . Ústavný súd preto

dospel k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľov bolo porušené (bod 1 výroku tohto

rozhodnutia).

20. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, ako to požadovali v bode 6,

pretože vec nie je ešte právoplatne skončená (bod 2 výroku).

IV.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

22. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia každý v sume

15 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti (pozri bod 5).

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá

je z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, keďže nemožno od sťažovateľov

spravodlivo žiadať, aby čakali na právoplatný výsledok konania takú neprimerane dlhú

dobu, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a okolnosti danej veci vyhodnotené v bode

15.1 až 15.3, a zohľadnenie toho, čo je ešte v hre (náhrada škody vyčíslená v znaleckom

posudku doručenom okresnému súdu v septembri 2015), ústavný súd považuje priznanie

sumy 3 000 € každému z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

25. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

26. Ústavný súd napokon podľa rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, Advokátska kancelária,

Garbiarska 20, Stará Ľubovňa. Sťažovatelia si uplatnili úhradu trov konania spolu v sume

625,80 €, ktorá pozostávala aj z uplatnenej dane z pridanej hodnoty, pretože advokát mal

byť jej platcom, ale potvrdenie o tom ústavnému súdu k sťažnosti nepripojil. Ústavný súd zo

spisu sp. zn. zistil, že právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH od 11.

mája 2004.

27. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri dvoch

úkonoch právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti v roku 2015)

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2014, ktorá bola 839,83 €. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 patrí advokátovi

odmena 139,83 € (po znížení o 50 % to spolu za dvoch sťažovateľov činí 279,66 €) a k tomu

režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,39 €, teda

spolu 33,56 €, čo celkovo predstavuje sumu 313,22 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Keďže

právny zástupca sťažovateľa je aj platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo

výške 20 % (62,64 €) podľa uvedenej vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia boli

priznané teda v celkovej sume 375,86 €.

28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

29. Pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto nálezu treba

rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie

ústavného súdu.

V Košiciach 18. novembra 2015