Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 604/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a práva na prerokovanie

jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn )

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sži

9/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“) a práva

na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré žiada vysloviť

porušenie označeného základného práva a práva. Sťažnosť doručená ústavnému súdu

obsahovala iba dve strany totožného textu zahŕňajúceho petit rozhodnutia a dôvody,

na základe ktorých sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 €.

V petite sťažnosti navrhol sťažovateľ, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označeného základného práva a práva označeným postupom všeobecných súdov uvedených

v záhlaví tohto rozhodnutia, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. K sťažnosti sťažovateľ priložil listinné dôkazy ako

aj plnú moc udelenú advokátke.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti

trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je absencia akékoľvek odôvodnenia

sťažnosti, teda sťažnosť neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne

relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého

z označených základných práv alebo slobôd podľa , resp. práv podľa listiny alebo

dohovoru postupom označených všeobecných súdov, ktoré ako porušovateľov sťažovateľka

v petite svojej sťažnosti označila. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval,

že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami [

ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody,

vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale

musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť,

z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd procesným

postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci

(orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie

takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje, pričom samotný subjektívny názor

sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť

k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto

záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú

náležitosť ustanovenú v .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľa jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že z obsahu listín tvoriacich prílohy

sťažnosti zistil, že aj pokiaľ by bola sťažnosť ústavnému súdu doručená v kvalifikovanej

podobe, bolo by potrebné ju odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Namietané konanie

na krajskom súde totiž skončilo vyhlásením rozsudku č. k. -42 už 11. júla 2013

a konanie na najvyššom súde vyhlásením rozsudku sp. zn. dňa 30. apríla 2015.

Rozsudkom najvyššieho súdu bol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdený, konanie ako celok bolo teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (26. mája

2015) právoplatne skončené, o čom sťažovateľ nepochybne mal vedomosť, keďže

predmetný rozsudok najvyššieho súdu z 30. apríla 2015 cituje v tej časti sťažnosti, ktorou

odôvodňuje svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015