Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 783/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s., Čapajevova 47, Prešov, právne zastúpenej Palša

a partneri, advokátska kancelária, spol. s r. o., prostredníctvom ktorej koná advokát

JUDr. Patrik Palša, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj základného práva na ochranu majetku podľa

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Slovenského futbalového zväzu Bratislava

sp. zn. 19/12 RS z 3. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s. (ďalej aj

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu majetku

podľa a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozhodcovským rozsudkom Slovenského futbalového zväzu Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd SFZ“) sp. zn. 19/12 RS z 3. júna 2013, ktorý rozhodol, že sťažovateľka

je povinná zaplatiť svojmu bývalému hráčovi dlžnú sumu.

2. Sťažovateľka bola žalovaná pred rozhodcovským súdom SFZ futbalovým hráčom

, ktorý pre športový klub vykonával od augusta 2008 do novembra

2011 profesionálnu hráčsku činnosť – výkon profesionálneho hráča futbalu, a to ako

samostatne zárobkovo činná osoba za podmienok stanovených v zmluve. Spory z týchto

zmlúv rozhoduje rozhodcovský súd SFZ zriadený podľa

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“).

3. Podľa sťažovateľky hráč porušoval pravidlá stanovené v zmluve, a preto mu bola

udelená sankcia vo výške 4 000 eur, ktorá mu bola zrazená zo základných mesačných

odmien. Sťažovateľka neskôr zmluvu vypovedala, a tak sa jej platnosť skončila

30. novembra 2011.

4. so sankciou nesúhlasil a obrátil sa na rozhodcovský súd SFZ, ktorý

mu vyhovel a zaviazal sťažovateľku na zaplatenie 6 622,32 eur. Sťažovateľka sa so žalobou

podľa zákona o rozhodcovskom konaní obrátila na Okresný súd Bratislava II a podala

ústavnú sťažnosť, vychádzajúc z nálezu sp. zn. .

5. Sťažovateľka v prvom rade namieta procesné vady pred rozhodcovským súdom

SFZ. O veci mal rozhodovať senát, ktorý bol zvolený bez súčinnosti sťažovateľky. Týmto

jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom a porušená rovnosť konaní. Sťažovateľka sa

ďalej domnieva, že rozhodcovská doložka bola neplatná vzhľadom na jej nesprávne znenie.

Rozhodcovský rozsudok bol taktiež nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, čo je tiež

spôsob odňatia možnosti konať pred súdom. Sťažovateľka napokon namieta aj

hmotnoprávne nedostatky napadnutého rozhodnutia. Napokon aj rozhodnutie o trovách

malo byť v rozpore s príslušnou vyhláškou.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nasledujúcim nálezom, a zároveň žiadala pozastaviť vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku:

„Základné právo obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a.s. na inú právnu ochranu

podľa , základné právo vlastniť majetok podľa

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie

svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenského

futbalového zväzu, Bratislava, sp. zn. 19/12 RS z 03. júna 2013 p o r u š e n é b o l i .

Rozhodcovský rozsudok Slovenského futbalového zväzu, Bratislava, sp. zn.: 19/12 RS

zo dňa 03. júna 2013 z r u š u j e .

Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu, Bratislava, je p o v i n n ý uhradiť

obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s. trovy konania v sume 548,52 EUR (slovom

päťstoštyridsaťosem EUR a päťdesiatdva centov), na účet jej právneho zástupcu PALŠA A

PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., Prešov, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedným

zo základných dôvodov odmietnutia sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie. Ustanovenie po novele zákonom

č. znie: „Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti

ktorému sťažnosť smeruje.“ Touto novelou sa explicitne stanovila norma, ktorá už bola

predtým prítomná v právnom poriadku, pretože vyplývala z podstaty ochrany ľudských

slobôd a z podstaty ústavnej sťažnosti (). Aj z uvedeného vyplýva, že ústavný

súd môže v ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty orgánov verejnej moci. Nedostatok

právomoci preskúmavať iné než mocenské akty je tu procesnou reflexiou (vertikality)

zmyslu ústavnej sťažnosti a ústavného súdu vôbec, a tým je ochrana ľudských slobôd pred

verejnou mocou.

9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdu

predovšetkým posúdenie toho, či môže preskúmať namietané porušenie základných práv

rozhodcovským súdom SFZ zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

10. Sťažovatelia, jednotlivci, už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupu

a rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Najskôr ústavný súd argumentoval, že až exekučne vykonateľným rozsudkom končí

rozhodcovské konanie, a tým, že zatiaľ nemožno takéto rozhodnutie (o zastavení)

preskúmať ani všeobecným súdom, nemôže tam ingerovať ani ústavný súd

(). Podobne postupoval ústavný súd voči námietkam prieťahov

(, ). Neskôr vec proti meritórnemu rozsudku prijal s tým, že

sťažovateľ nemal iné právne prostriedky (), aby napokon prijal vec proti

nemeritórnemu rozhodnutiu s tým, že sťažovateľ nemal iné právne prostriedky

(). V posledných dvoch uvedených veciach konštatoval

porušenie práva a rozhodnutia zrušil. Každopádne, ústavný súd v zásade nespochybnil

privátnu, nie-mocenskú povahu rozhodcovských súdov.

11. Ústavný súd už v konaní sp. zn. naznačil, že má vážne

pochybnosti o tom, či možno preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, a to

bezvýnimočne. Z tohto dôvodu uznesením z 11. novembra 2015 práve v konaní

o predmetnej veci 1. FC Tatran predložil návrh („Schvaľuje a predkladá plénu návrh

stanoviska k zjednoteniu právneho názoru II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky

a odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky

vysloveného v náleze z 31. mája 2011 a v náleze z 19.

februára 2014.“) na zjednotenie plénu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením

sp. zn. PLz. z 18. novembra 2015 prijalo stanovisko: „Ústavný súd Slovenskej

republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam

rozhodcovských súdov.“ Na základe je senát v ďalšom konaní

viazaný uznesením pléna ústavného súdu. Plénum ústavného súdu v uznesení sp. zn.

PLz. uviedlo, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach proti

postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov je vylúčená z povahy veci, keďže

rozhodcovské súdy nie sú orgánmi verejnej moci. Účinným (hmotným) právnym

prostriedkom proti rozhodcovským rozsudkom je vždy žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Možno spresniť, že adjektívom

„hmotným“ ústavný súd výlučne len ilustruje v kontraste s obvyklým „procesným“,

inštančným chápaním prostriedkov nápravy, „žalobný“ charakter opravného prostriedku.

12. Pretože sťažovateľka označila za odporcu rozhodcovský súd SFZ, ktorý nie je

orgánom verejnej moci, ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie, a preto musí

sťažnosť odmietnuť.

13. Predmetná vec je ešte špecifická tým, že ide o (právne) prostredie športu, ktoré sa

vyznačuje silnejšou autonómnosťou, čím si vyslúžilo označenie lex sportiva (porov. Čorba,

J. Obchodnoprávne a súťažnoprávne aspekty športu. Košice: UPJŠ, 2012, s. 16 a nasl.;

dostupné na http://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_33.pdf). Ustanovenie § 12

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní priam stimuluje túto formu rozhodovania sporov

v prostredí športového práva (Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na

území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný

športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor alebo komora

zriadená zákonom.). o organizácii a podpore športu rozlišuje

rozhodovanie sporov v priebehu hry (§ 24) a rozhodovanie sporov mimo konkrétnej hry

[§ 25: (1) Spory, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel športovej súťaže mimo konkrétnej

hry, rozhodujú národné športové zväzy svojimi orgánmi podľa pravidiel športových súťaží

a podľa vlastných stanov. Ide o spory medzi a) organizátorom športového podujatia, ktoré

je súčasťou športovej súťaže vyhlásenej podľa § 8 ods. 3, a športovým klubom zúčastneným

v tejto športovej súťaži, alebo športovcom, ak vystupuje samostatne vo vlastnom mene, b)

športovými klubmi, ktoré sú členmi národného športového zväzu, ak sa netýkajú

obchodnoprávnych vzťahov alebo ich majetku, c) športovým klubom, ktorý je členom

národného športového zväzu, a športovcom alebo športovým odborníkom, ktorý je

v členskom alebo v zmluvnom vzťahu k športovému klubu, ak sa netýkajú plnenia v oblasti

pracovnoprávnych alebo občianskoprávnych zmluvných nárokov, ktoré sú príslušné

rozhodovať súdy. (2) Predmetom rozhodovania podľa odseku 1 je porušenie pravidiel

športovej súťaže alebo porušenie členských povinností športového klubu.; porov. Čorba, J.

cit. dielo s. 171 a nasl.]. Na škále od silnejších dôvodov na ingerenciu do arbitráže k slabším

stojí síce športové právo skôr napravo od spotrebiteľskej a pracovnoprávnej arbitráže

(najmenší dôvod je nepochybne v komerčnej arbitráži), zo zákonných citácií však vyplýva,

že prostredie športu sa priamo so zákonnou podporou vyhýba verejnému súdnictvu,

a všetkým insiderom je to známe.

18. Pre úplný obraz veci ústavný súd zistil, že o predmetnej veci stále prebieha

konanie na Okresnom súde Bratislava II (porov. bod 4).

19. Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj uznesenie o postúpení veci

plénu a samotné uznesenie, t. j. stanovisko sp. zn. PLz. .

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015