Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)I. ÚS 234/2013
PDF · 108.46 KB
No categories available
I. ÚS 234/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s. r. o., v konaní vedenom pod sp. zn. VK 145/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Š. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. decembra 2012 doručená sťažnosť Ing. Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s. r. o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), v konaní vedenom
pod sp. zn. VK 145/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 12. decembra 2008
a 20. novembra 2011 opakovane na rozhodcovskom súde návrh na začatie rozhodcovského
konania o zaplatenie sumy 16 596,96 € titulom zmluvnej pokuty za včas neuhradené
faktúry, o ktorom doteraz rozhodnuté nebolo, a to aj napriek viacerým žiadostiam
a sťažnostiam.
Poslednú sťažnosť na odstránenie prieťahov zaslal sťažovateľ rozhodcovskému súdu
16. novembra 2012, na ktorú nereagoval ani meritórne nerozhodol.
3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval, že rozhodcovské súdy čiastočne
vykonávajú funkcie všeobecného (občianskoprávneho alebo obchodného) súdu. V konaní
pred rozhodcovskými súdmi je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti
a tiež ústavnosti. Keďže tieto princípy rozhodcovský súd nerešpektuje, sťažovateľ žiadal
vyniesť nález, v ktorom bude konštatované, že rozhodcovský súd v konaní vo veci
sp. zn. VK 145/2011 porušuje práva garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
zakazuje sa mu pokračovať v tomto porušovaní a ukladá sa mu povinnosť zaplatiť
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva
v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou
konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred
všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy
konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov
do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou
na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú
v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej
zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho
nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon
neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy
upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Občiansky súdny poriadok
(III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
6. Podľa názoru ústavného súdu nevyplýva aplikovateľnosť čl. 46 ods. 1 ústavy
na postup rozhodcovského súdu a všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského
konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil svoju pozornosť na charakter a podstatu
rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského
súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Na základe zmluvy
súkromnoprávneho charakteru alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne
rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú
prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý
je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter
bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci (m. m. I. ÚS 143/2013).
7. Ústavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé
možných negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi
vzniknutých sporov prostredníctvom súkromnoprávnej osoby – rozhodcovského súdu
pred súdnym orgánom Slovenskej republiky, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu
v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už bolo uvedené, z § 40
zákona o rozhodcovskom konaní.
8. Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda verejnoprávny
rozmer až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu – rozsudku,
keď právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje
vlastnosť vykonateľnosti a zároveň je aj exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto
konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má charakter súkromnoprávneho vzťahu
9. V posudzovanom prípade sťažovateľ napáda postup rozhodcovského súdu, ktorý
v jeho veci nekoná bez prieťahov, teda jeho právna vec sa nachádza v štádiu pred vydaním
meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že viaceré aspekty
rozhodcovského konania sú upravené priamo v zákone o rozhodcovskom konaní, z ktorého
súčasne vyplýva jeho konsenzuálny základ. Podľa § 26 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami
dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách,
rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový
stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia stály rozhodcovský
súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.
Vzhľadom na uvedený zmluvný základ vedenia rozhodcovského konania, a teda jeho rýdzo
súkromnoprávny charakter, je vylúčená možnosť ústavného súdu zasiahnuť do vedenia
rozhodcovského konania, a poskytnúť tak ochranu sťažovateľom označeným právam.
10. Za takejto situácie nemožno považovať za náležité ani odvolávanie
sa sťažovateľa na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011, keď
uvedeným rozhodnutím bol riešený prípad s iným skutkovým a právnym základom,
a to najmä s prihliadnutím na štádium konania, v ktorom sa právna vec sťažovateľa
v súčasnosti nachádza.
11. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej
právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2013