Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 234/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej

komore, s. r. o., v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2012 doručená sťažnosť Ing. Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej

arbitrážnej komore, s. r. o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 12. decembra 2008

a 20. novembra 2011 opakovane na rozhodcovskom súde návrh na začatie rozhodcovského

konania o zaplatenie sumy 16 596,96 € titulom zmluvnej pokuty za včas neuhradené

faktúry, o ktorom doteraz rozhodnuté nebolo, a to aj napriek viacerým žiadostiam

a sťažnostiam.

Poslednú sťažnosť na odstránenie prieťahov zaslal sťažovateľ rozhodcovskému súdu

16. novembra 2012, na ktorú nereagoval ani meritórne nerozhodol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval, že rozhodcovské súdy čiastočne

vykonávajú funkcie všeobecného (občianskoprávneho alebo obchodného) súdu. V konaní

pred rozhodcovskými súdmi je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti

a tiež ústavnosti. Keďže tieto princípy rozhodcovský súd nerešpektuje, sťažovateľ žiadal

vyniesť nález, v ktorom bude konštatované, že rozhodcovský súd v konaní vo veci

sp. zn. porušuje práva garantované a ,

zakazuje sa mu pokračovať v tomto porušovaní a ukladá sa mu povinnosť zaplatiť

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Ústavný súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva

v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou

konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred

všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy

konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov

do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona

č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou

na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú

v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej

zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho

nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon

neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy

upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je

(, ).

6. Podľa názoru ústavného súdu nevyplýva aplikovateľnosť

na postup rozhodcovského súdu a všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského

konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil svoju pozornosť na charakter a podstatu

rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského

súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Na základe zmluvy

súkromnoprávneho charakteru alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne

rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky

sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú

prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý

je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter

bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci (m. m. ).

7. Ústavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé

možných negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi

vzniknutých sporov prostredníctvom súkromnoprávnej osoby – rozhodcovského súdu

pred súdnym orgánom Slovenskej republiky, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu

v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už bolo uvedené, z § 40

zákona o rozhodcovskom konaní.

8. Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda verejnoprávny

rozmer až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu – rozsudku,

keď právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje

vlastnosť vykonateľnosti a zároveň je aj exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto

konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má charakter súkromnoprávneho vzťahu

().

9. V posudzovanom prípade sťažovateľ napáda postup rozhodcovského súdu, ktorý

v jeho veci nekoná bez prieťahov, teda jeho právna vec sa nachádza v štádiu pred vydaním

meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že viaceré aspekty

rozhodcovského konania sú upravené priamo v zákone o rozhodcovskom konaní, z ktorého

súčasne vyplýva jeho konsenzuálny základ. Podľa § 26 ods. 2 zákona o rozhodcovskom

konaní rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami

dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách,

rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový

stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia stály rozhodcovský

súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.

Vzhľadom na uvedený zmluvný základ vedenia rozhodcovského konania, a teda jeho rýdzo

súkromnoprávny charakter, je vylúčená možnosť ústavného súdu zasiahnuť do vedenia

rozhodcovského konania, a poskytnúť tak ochranu sťažovateľom označeným právam.

10. Za takejto situácie nemožno považovať za náležité ani odvolávanie

sa sťažovateľa na nález ústavného súdu sp. zn. z 31. mája 2011, keď

uvedeným rozhodnutím bol riešený prípad s iným skutkovým a právnym základom,

a to najmä s prihliadnutím na štádium konania, v ktorom sa právna vec sťažovateľa

v súčasnosti nachádza.

11. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa v spojení s

().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013