Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 561/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Námestie SNP 269/2, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 26. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „súdny exekútor“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že „Rozsudkom Okresného súdu

Trnava zo dňa 25.09.2013, č.k. -753 súd vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania navrhovateľa proti odporkyni

. Okrem iného súd rozhodol, že:

1/ odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom hodnotového vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva sumu 35.513,10 €...

2/ o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

V dôsledku odvolania odporkyne... rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa

24.09.2014, č.k. -784... bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdený s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Na základe citovaného rozsudku... konal o prvostupňových trovách a o trovách

odvolacieho konania opäť Okresný súd Trnava a svojim uznesením zo dňa 16.12.2014, č.k.

-798 rozhodol, že:

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 393,56 €...

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM

v sume 1.095 €...“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že okresný súd rozhodol o trovách konania

podľa (ďalej len „OSP“), s týmto právnym

posúdením však nesúhlasil. Sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd mal postupovať

podľa , „nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku“, a ustanovenia , pretože „odporkyňa svojim zavineným konaním

v priebehu celého sporu vyvolala obrovské trovy konania a právneho zastúpenia“. Preto

najmä z týchto dôvodov (opisujúc v sťažnosti priebeh konania o vyporiadanie BSM) podal

proti tomuto uzneseniu odvolanie a žiadal, aby krajský súd zaviazal odporkyňu na úhradu

všetkých trov konania. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume

13 062,29 €.

4. Krajský súd konštatoval, že „pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd musí

prihliadať k pomeru úspechu účastníkov konania... Konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je špecifickým konaním, pri ktorom nie je jednoznačne možno

určiť úspech alebo neúspech niektorého z účastníkov konania. Obaja účastníci takéhoto

konania majú rovnaký záujem na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, obaja majú

povinnosť riadne, bez zbytočných prieťahov a pravdivo uviesť, čo je predmetom masy

BSM... Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je,

že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa

výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na tom, ako

sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných

vecí, a pod.). Z uvedenej zásady je treba vychádzať aj pri rozhodovaní o náhrade trov

konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.“.

5. Sťažovateľ je toho názoru, uvádzajúc aj judikatúru všeobecných súdov k náhrade

trov konania (napr. „rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17.03.1976, sp. zn ,

R14/1976“), že „vyššie uvedená úvaha odvolacieho súdu nie je správna“. Súčasne uvádza,

že mu krajský súd nedal odpoveď na jeho argumenty uvedené v odvolaní, „len všeobecne

poukázal na rozhodovaciu prax v konaniach o vyporiadanie BSM, ktorá vychádza

z rozhodnutia R 42/1972“, čím považuje napadnuté uznesenie aj za nedostatočne

odôvodnené (v bode VII na s. 6 sťažnosti ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie

krajského súdu tam uvádzané nie je zo 16. decembra 2014, ale z 26. mája 2015, pozn.).

Takisto sa sťažovateľ domnieva, že „takého rozhodnutie nepôsobí výchovne na odporkyňu“

a krajský súd mal „zaviazať k úhrade trov konania a právneho

zastúpenia“.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. -815, porušil

základné právo na súdnu ochranu zaručené v ...

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

... Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.05.2015,

č. k. -815 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy konania

v sume 355,73 €... na účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. Tibora Sanáka...“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

11. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv (bod 8) napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o trovách konania

(v rámci BSM), a nesúhlasí s právnym posúdením veci podľa (bližšie

pozri body 3 až 5).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze

zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov, či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , , ). Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia

zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo záväznou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba

v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do

takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam

zákonného predpisu (, , , ).

13. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu platí, že rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi patrí v zásade do výlučnej kompetencie týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika súvisiaca s konaním a rozhodovaním o náhrade trov konania by

mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, ak by vo veci konajúci všeobecný

súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť

v zásade len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Vo veci sťažovateľa o takýto výnimočný

prípad podľa názoru ústavného súdu nejde, posudzovaná sťažnosť nemá ústavnoprávnu

dimenziu, je klasickým pokračovaním sporu pred všeobecnými súdmi o vyporiadanie BSM

a závery napadnutého uznesenia krajského súdu nie sú arbitrárne alebo zjavne

neodôvodnené. Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd pristúpil

k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.

14. Aplikácia založená na tom, že ,,ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo“, je v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu

odôvodnená dostatočne, hoci s ňou sťažovateľ nesúhlasí. Krajský súd vo svojom

napadnutom uznesení primeraným spôsobom odôvodnil, v ktorých podstatných

okolnostiach videl dôvody zakladajúce uplatnenie (odporkyňa bola

oslobodená v konaní o vyporiadanie BSM od súdnych poplatkov – pozri s. 3 napadnutého

uznesenia), a jasne a zrozumiteľne uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa

pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu (pozri bližšie s. 2 prvostupňového rozhodnutia

č. k. -798 zo 16. decembra 2014, jeho predposledný odsek), ktoré nie sú

v žiadnom prípade v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania

a ani s inými už uvedenými skutočnosťami (pozri bod 4), a preto ich nemožno považovať za

nepreskúmateľné, svojvoľné alebo arbitrárne, teda odporujúce a

ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd, preskúmajúc námietky sťažovateľa (body 3 až 5), nezistil takú

príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by mu umožňovala dospieť po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie k záveru, že napadnutým uznesením došlo

k porušeniu jeho označených práv. Preto jeho sťažnosť odmietol po jej predbežnom

prerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015