Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-2-2014.pdf
PDF · 132.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A., zastúpený: JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 2, Trnava, proti odporkyni: T. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, A., zastúpená: JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná 44, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 9C/191/2005-753 zo dňa 25. septembra 2013, proti tretiemu a štvrtému odseku výroku, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že navrhovateľovi prikázal obchodný podiel v obchodnej spoločnosti BARDELLI FERRAMENTA, s.r.o., so sídlom Nádražná 34, 900 28 Ivánka pri Dunaji, IČO: 35 718 111 a v obchodnej spoločnosti MI-TRADE, s.r.o., so sídlom Plynárenská 3, 071 01 Michalovce, IČO: 31 731 414. Odporkyni prikázal členský podiel v Bytovom družstve so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480, viažuceho sa k 3-izbovému bytu č. X na X. podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, na parcele č. 5680/94, na ulici W. X v A.. Tretím odsekom výroku rozhodol, že navrhovateľ a odporkyňa sú povinní zaplatiť veriteľovi z úverovej zmluvy č. 738596914 uzatvorenej dňa 02.12.1996 medzi P. P., a.s. a navrhovateľom a odporkyňou zostatok dlhu, ktorý bol ku dňu 08.07.2004 v sume 5.534,48 Eur s príslušenstvom, každý v jednej polovici. Štvrtým odsekom výroku rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 35.513,10 Eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. § 143, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka, v odvolaním napadnutej časti vecne argumentoval tým, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj obchodný podiel ako iná majetková hodnota, ktorú po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba vyporiadať. V prípade, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadava sa peňažná hodnota obchodného podielu, teda bývalý manžel spoločníka obchodnej spoločnosti má právo na finančné vyporiadanie, ale nie na samotný obchodný podiel a tomu zodpovedajúcu účasť v spoločnosti (manžel sa vyporiadaním nestane spoločníkom spoločnosti). Judikatúra Najvyššieho súdu SR upravuje otázku oceňovania hodnoty obchodného podielu tak, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z obvyklej ceny
v čase vyporiadania (cena obchodného podielu sa teda bude určovať nie ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ku dňu jeho vyporiadania). Ohľadom vyporiadania obchodných podielov navrhovateľa v spoločnostiach NIKER, s.r.o., GIM - Trnavské sladovne, spol. s r.o., MI-TRADE, s.r.o., BARDELLI FERRAMENTA, s.r.o. a Biotechnologická spoločnosť, s.r.o. súd konštatuje, že vychádzajúc z ustálenej judikatúry, obchodný podiel môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti (porovnaj napríklad Ro NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. 22 Cdo/103/2005). Nakoľko spoločnosti NIKER, s.r.o., GIM - Trnavské sladovne, spol. s r.o. a Biotechnologická spoločnosť, s.r.o. boli vymazané z Obchodného registra, nie je možné prikázať obchodný podiel v týchto spoločnostiach žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko tento neexistuje. V existujúcich spoločnostiach BARDELLI FERRAMENTA, s.r.o., so sídlom Nádražná 34, 900 28 Ivánka pri Dunaji, IČO: 35 718 111 a MI-TRADE, s.r.o., so sídlom Plynárenská 3, 071 01 Michalovce, IČO: 31 731 414 súd prikázal obchodný podiel navrhovateľovi ako spoločníkovi týchto spoločností. Čo sa týka hodnoty obchodných podielov vo vyššie uvedených spoločnostiach ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vychádzajúc zo získaných daňových priznaní a účtovných závierok predmetných spoločností, mal súd za preukázané, že uvedené spoločnosti mali v rozhodnom období, tak ako tvrdil aj navrhovateľ, nulový alebo záporný hospodársky výsledok. Nakoľko odporkyňa tvrdila, že vyššie uvedené spoločnosti mali v rozhodnom období majetok, avšak svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom sa ňou tvrdené nepodarilo preukázať ani vypracovaním znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu navrhovateľa v obchodných spoločnostiach, a to z dôvodu nedostatku podkladov na stanovenie všeobecných hodnôt obchodných podielov navrhovateľa v jednotlivých spoločnostiach, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, súd poukazuje na neunesenie dôkazného bremena ohľadom preukázania hodnoty obchodných podielov navrhovateľa v predmetných spoločnostiach odporkyňou. Súd preto uzavrel, že hodnota vo všetkých spoločnostiach bola záporná alebo nulová, lebo iná sa vykonaným dokazovaním nepreukázala, pričom nemožno vychádzať iba z nominálnej hodnoty základného imania spoločnosti zapísanej v obchodnom registri.
Medzi takéto majetkové hodnoty patrí okrem obchodných podielov v uvádzaných obchodných spoločnostiach aj členský podiel v bytovom družstve. Do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba teda zahrnúť aj členský podiel v jeho zostatkovej hodnote. Nakoľko rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/122/2004-31 zo dňa 25.10.2004 bola za nájomníčku a členku bytového družstva určená odporkyňa, súd prikázal členský podiel odporkyni. Pri určení hodnoty členského vkladu vo vzťahu k vyporiadaniu súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, jeho dodatku ako aj z výpovede zástupcu znaleckej organizácie, pričom zohľadnil anuitu, lebo sa viazala na tento členský podiel a súd vyporiadava hodnotu členského podielu a nie hodnotu bytu ako takého. Všeobecnú hodnotu členského podielu tak súd ustálil vo výške 71.600,- Eur.
V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vyporiadajú i záväzky a medzi nimi najmä spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pohľadávky a dlhy manželov sa vyporiadajú primerane podľa ustanovení § 149 a § 150 OZ. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nesmie zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Napriek tomu súd vždy musí prihliadať na situáciu v každom konkrétnom prípade. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom ako dlžníkom a odporkyňou ako spoludlžníkom zo dňa 02.12.1996 vyplýva poskytnutie bezhotovostného úveru účastníkom konania v sume 288.520,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 10% ročne na dohodnutý účel kúpu osobného automobilu s dohodou o jeho splácaní podľa zmluvy. Podľa oznámenia veriteľa obchodnej spoločnosti Credit Clearing Center, a.s. zo dňa 18.08.2010 z pohľadávky, ktorá vznikla z úveru evidoval stav výšky nesplatenej pohľadávky ku dňu 08.07.2004 sumu 5.534,48 Eur, pričom istina pohľadávky sa stále úročí a zo strany povinných nedošlo od uvedeného dátumu k žiadnej úhrade. Úver súd prikázal na polovicu obom účastníkom konania, nakoľko išlo o úver na auto zakúpené asi v roku 1996, do roku 2000 užívané spoločne oboma, od januára 2000 po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom do apríla 2001 užívané len odporkyňou, od apríla 2001, čo bolo preukázané dvoma svedeckými výpoveďami, odovzdané navrhovateľovi následne sa auto stratilo. Súd považoval za spravodlivé úver prikázať obom účastníkom na polovicu, lebo auto počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva do opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom užívali obaja, od opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom, t.j. od januára 2000 odporkyňa a to do apríla 2001 a následne až do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov auto, kedy sa aj auto stratilo ho užíval navrhovateľ. Ustálenú zostatkovú hodnotu motorového vozidla Fiat Punto
55S, 5-dverové, č. k. 04373443, č. m. 7071518, farba - modrá metalíza ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.000,- Eur, na ktorej sa účastníci konania zhodli, súd v rámci širšieho vyporiadania dal na ťarchu navrhovateľa (auto neexistuje, je aj vyradené z evidencie čo vyplýva z evidenčnej karty vozidla predloženej Okresným riaditeľstvom PZ Okresný dopravný inšpektorát dňa 19.09.2013, nemožno ho preto prikázať žiadnemu z účastníkov), lebo u neho sa auto stratilo a on je tak povinný polovicu vyplatiť odporkyni. Celkovo potom v rámci širšieho vyporiadania odporkyňa sa tak stala povinnou navrhovateľovi zaplatiť polovicu z hodnoty členského podielu (35.800,- Eur) spolu s polovicou hodnoty hnuteľných vecí (213,10 Eur) po odrátaní polovice z hodnoty motorového vozidla (500,- Eur), teda spolu zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 35.513,10 Eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa, výslovne len proti tretiemu a štvrtému odseku výroku, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti splácať úver každý v polovici poukázala na to, že vozidlo používal od roku 2001 navrhovateľ pre svoju podnikateľskú činnosť, pokiaľ sa stratilo, bolo to z dôvodov na jeho strane, nemožno preto od odporkyne spravodlivo žiadať splácanie tohto dlhu. Odporkyňa nesúhlasí s ohodnotením členského podielu v bytovom družstve, keď súd vychádzal zo sumy v zmysle tvrdení navrhovateľa a nie zo sumy podľa výpovede odporkyne vo výške 67.400,- Eur, súd túto sumu a úvahy, prečo ju nezohľadnil, v rozhodnutí ani neuviedol. Táto suma zohľadňuje odporkyňou vykonanú rekonštrukciu financovanú výlučne z jej prostriedkov nadobudnutých po zániku BSM, k zhodnoteniu bytu došlo tiež až po zániku BSM, konkrétne rekonštrukčné práce boli preukázané listinnými dokladmi aj výpoveďami účastníkov, išlo o zárubne, prestavbu WC a kúpeľne. Pokiaľ navrhovateľ rozporoval konkrétne rekonštrukčné práce, svoje tvrdenia nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, navrhovateľ potvrdil, že po právoplatnosti rozvodového rozsudku 08.07.2004 v byte nevykonal žiadne práce a ani sa nijako nepodieľal na rekonštrukcii. Súd sa tiež nevysporiadal s otázkou, či má byť členský podiel ohodnotený k dátumu právoplatnosti rozvodového rozsudku 08.07.2004, alebo k dátumu právoplatnosti rozsudku o zrušenie spoločného nájmu bytu 03.04.2006. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje odporkyňa za nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odporkyňa tiež namieta, že súd neohodnotil obchodné podiely navrhovateľa v spoločnostiach BARDELLI FERRAMENTA, s.r.o. a MI-TRADE, s.r.o., pokiaľ navrhovateľ riadne neviedol účtovníctvo a neposkytol súčinnosť znaleckej organizácii, nemôže to byť na úkor odporkyne. Odporkyňa navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom zbierky listín týchto spoločností a požiadať daňové a finančné orgány o zaslanie dokladov preukazujúcich reálnu hodnotu obchodných podielov, s čím sa súd nevysporiadal. Odporkyňa sa písomne vyjadrila aj k písomnému vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu, neuviedla v ňom žiadne nové skutočnosti a argumenty, zotrvala na dôvodoch podaného odvolania.
Navrhovateľ odvolanie nepodal, k podanému odvolaniu odporkyne podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu je v prospech odporkyne, ktorá počas konania robila rôzne obštrukcie, jej odvolanie považuje za nedôvodné, jej výhrady sú len účelové a formálne. Rozhodnutie súdu o uložení povinnosti splácať úver obom účastníkom každému v polovici považuje za správne, súd svoj postup aj logicky vysvetlil. Čo sa týka sumy 35.513,10 Eur na vyplatenie navrhovateľovi, táto je v prospech odporkyne, navrhovateľ sa však neodvolal pre obavu zo zbytočného predlžovania konania. Prvostupňový súd venoval veľkú pozornosť vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve, jeho rozhodnutie je správne. Čo sa týka ohodnotenia obchodných podielov v spoločnostiach BARDELLI FERRAMENTA, s.r.o. a MI-TRADE, s.r.o., bolo dôkazné bremeno na odporkyni, aby svoje tvrdenia o majetkoch v týchto firmách doložila relevantnými dôkazmi. Tieto spoločnosti sú bez majetku, dlhodobo nevykazujú žiadnu činnosť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie odporcu bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolanie obsahuje zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 212 ods. 2 písm. d)
O.s.p. v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne a sú splnené podmienky na jeho potvrdenie.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý výlučne v časti tretieho a štvrtého odseku výroku, ktorým súd rozhodol, že navrhovateľ a odporkyňa sú povinní zaplatiť veriteľovi z úverovej zmluvy č. 738596914 uzatvorenej dňa 02.12.1996 medzi P. P., a.s. a navrhovateľom a odporkyňou zostatok dlhu, ktorý bol ku dňu 08.07.2004 v sume 5.534,48 Eur s príslušenstvom, každý v jednej polovici, a tiež rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 35.513,10 Eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stala len táto napadnutá časť rozsudku.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetu konania, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, keď prvostupňový súd na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a zároveň ich i správne vyložil, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM účastníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§ 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).
Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno.
Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).
Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu (rozsudok NS ČR z 03.10.2006, sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode manželstva, resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Ak nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil (uznesenie NS ČR 22Cdo 1151/2007).
Ak by nešlo o spoločný dlh účastníkov, nemožno ho podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať tak, že by bol prikázaný niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však neznamená, že by sa pri vyporiadaní BSM na dlh vôbec neprihliadalo. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (rozsudok NS ČR 22Cdo 270/2005).
Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva - úrokov. Súd musí pritom vyporiadať nielen splatnú časť dlhu (včítane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti.
S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu pritom nie je možné vylúčiť možnosť, aby súd prikázal celý zostatok spoločného dlhu účastníkom (včítane jeho príslušenstva) k úhrade každému z nich rovným dielom (rozsudok NS ČR z 03.10.2006, 22Cdo 14/2006). Logicky sa však môže jednať len o úroky dlhu, ktoré je možné s poukazom na príslušnú zmluvu vyčísliť do budúcnosti, a nie o úroky z omeškania, ktoré nie je možné predvídať, keďže zaviazaný účastník môže dlh uhradiť aj ihneď po rozhodnutí súdu, ktorým bude k tomu zaviazaný, čím úroky z omeškania k dlhu neprirastú.
Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku, ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.
Posúdiac rozhodnutie prvostupňového súdu podľa citovaných zákonných ustanovení, ich vyššie uvedeného výkladu a kritérií rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne riadil a na základne podrobne vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým i právnym záverom.
Čo sa týka odvolacej námietky odporkyne, ktorá považuje napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, a z tohto dôvodu odnímajúce jej právo konať pred súdom, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie rozsudku musí byť dostatočne zrozumiteľné, tzn. tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle cit. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku jednoznačne zrejmé ako súd dospel k čiastke, ktorú je povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva druhému účastníkovi. Výpočet tejto sumy má byť natoľko prehľadný, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť o jeho správnosti. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku takýto výpočet neobsahuje, rozsudok je nepreskúmateľný.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne riadil. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku totiž je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu podstatné a relevantné skutočnosti, keď súd dal dostatočné odpovede na všetky relevantné otázky.
Pokiaľ odporkyňa namietala vo vzťahu k uloženiu povinnosti splácať úver každý v polovici, poukazujúc na to, že vozidlo používal od roku 2001 navrhovateľ pre svoju podnikateľskú činnosť, pokiaľ sa stratilo, bolo to z dôvodov na jeho strane, nemožno preto od odporkyne spravodlivo žiadať splácanie tohto dlhu, súd prvého stupňa logickým spôsobom vysvetlil, prečo sa s takouto argumentáciou odporkyne nestotožnil. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom ako dlžníkom a odporkyňou ako spoludlžníkom zo dňa 02.12.1996 vyplýva poskytnutie bezhotovostného úveru účastníkom konania v sume 288.520,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 10% ročne na dohodnutý účel kúpu osobného automobilu s dohodou o jeho splácaní podľa zmluvy. Podľa oznámenia veriteľa obchodnej spoločnosti Credit Clearing Center, a.s. zo dňa 18.08.2010 z pohľadávky, ktorá vznikla z úveru evidoval stav výšky nesplatenej pohľadávky ku dňu 08.07.2004 sumu 5.534,48 Eur, pričom istina pohľadávky sa stále úročí a zo strany povinných nedošlo od uvedeného dátumu k žiadnej úhrade. Úver súd prvého stupňa správne prikázal na polovicu obom účastníkom konania, nakoľko išlo o úver na auto zakúpené asi v roku 1996, do roku 2000 užívané spoločne oboma, od januára 2000 po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom do apríla 2001 užívané len odporkyňou, od apríla 2001, čo bolo preukázané dvoma svedeckými výpoveďami, odovzdané navrhovateľovi následne sa auto stratilo. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa považoval za spravodlivé úver prikázať obom účastníkom na polovicu, lebo auto počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva do opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom užívali obaja, od opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom, t.j. od januára 2000 odporkyňa a to do apríla 2001 a následne až do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov auto, kedy sa stratilo, toto užíval navrhovateľ. Nie je pravda, že takýmto rozhodnutím ide na ťarchu odporkyne, že sa vozidlo stratilo, nakoľko toto nemá žiaden priamy vplyv na zostatok úveru použitého na kúpu vozidla. Skutočnosť, že navrhovateľ zavinil stratu vozidla, resp. že vozidlo bolo naposledy v jeho dispozičnej sfére, súd správne zohľadnil v tom, že oboma účastníkmi odsúhlasená hodnota vozidla vo výške 1.000,- Eur, išla v rámci širšieho vyporiadania na ťarchu navrhovateľa, t.j. akokeby vozidlo zostalo jemu. Bez akejkoľvek právnej relevancie je tiež to, že navrhovateľ vozidlo používal na podnikateľské účely. Rozhodujúce totiž bolo, tak ako je uvedené vyššie, že vozidlo počas BSM užívali v prevažnej miere obaja manželia, preto je aj spravodlivé zostatok dlhu z úveru poskytnutého na jeho nadobudnutie prikázať obom účastníkom každému v jednej polovici.
Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, súd prvého stupňa vykonal podrobné dokazovanie, vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému mali možnosť účastníci konania sa vyjadriť, súd vypočul znalca na pojednávaní, vo veci bol vypracovaný aj doplnok k znaleckému posudku, súd prvého stupňa po vyhodnotení dokazovania správne ustálil všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve vo výške 71.600,- Eur, podľa stavu bytu v čase zániku BSM, pričom tiež správne zohľadnil anuitu, ktorá sa viazala na tento členský podiel a súd vyporiadava hodnotu členského podielu a nie hodnotu bytu ako takého. Znalec sa v znaleckom posudku, v jeho doplnku ako aj vo výpovedi na pojednávaní dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami oboch účastníkov, v stanovení všeobecnej hodnoty zohľadnil aj otázku zhodnotenia bytu v dôsledku rekonštrukcie po zániku BSM, pričom dospel ku konečnému záveru v stanovení všeobecnej hodnoty členského podielu v bytovom družstve vo výške 71.600,- Eur, tento záver si osvojil aj prvostupňový súd a ani odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto záveru odchýliť. Odporkyňa síce predložila faktúru a rozpis prác na rekonštrukcii bytu, ktorú uskutočnila až po zániku BSM, bolo však potrebné prihliadnuť na to, že byt bol čiastočne rekonštruovaný už počas trvania BSM, a preto pri stanovení všeobecnej hodnoty členského podielu bolo potrebné toto zohľadniť, tak ako sa to aj v znaleckom posudku odzrkadlilo.
Zo znaleckého posudku č. 1/2013 a jeho doplnenia č. 1 vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., so sídlom Česká 15, Bratislava 831 03, IČO: 35 843 209, vyplynulo, že ku dňu vyporiadania je všeobecná hodnota členského podielu v Bytovom družstve so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, viažuceho sa k bytu č. X na X poschodí na ul. W. v A., vychádzajúc z jeho stavu ku dňu 08.07.2004, pri zohľadnení doplnenia jeho popisu zhodnými tvrdeniami účastníkov na pojednávaní dňa 25.03.2013 vo vzťahu k bytovému jadru, pri odstránení rozporu týkajúceho sa popisu podlahy v obývacej izbe, pri zohľadnení výmeny vnútorných dverí za drevené z masívu do pôvodných zárubní, podľa ich popisu v podaní navrhovateľa zo dňa 09.04.2013, pri zohľadnení tvrdení odporkyne, že dvere boli pôvodné, vymenené až v roku 2005, vo výške 72.800,- Eur. Poverený zástupca znaleckej organizácie Ing. D. Y. uviedol, že hodnota členského podielu v družstve po zohľadnení anuity je 71.600,- Eur. Určená hodnota odzrkadľuje hodnotu členského podielu vo vzťahu k popisu bytu, ku ktorému sa podiel vzťahuje, upresneného účastníkmi konania pri zohľadnení stavu bytového jadra, úpravy podlahy v obývacej izbe, ktorá bola z linolea a samozrejme odzrkadľovala aj navrhovateľom tvrdenú výmenu, resp. úpravu dverí v tomto byte. To čo má vplyv na hodnotu je to, či ide o byt zrekonštruovaný, v akom rozsahu a v akej úrovni. V danom prípade išlo o byt v čiastočnej rekonštrukcii, na hodnote nemení nič to, či dvere boli úplne vymenené alebo zrekonštruované, vplyv by malo len to, v akom rozsahu bola rekonštrukcia vykonaná a to či potenciálny kupujúci by ešte musel investovať do ukončenia rekonštrukcie alebo by bolo možné byt vo vyššom štandarde užívať ďalej bez akýchkoľvek zásahov.
Ustálenie všeobecnej hodnoty členského podielu v bytovom družstve jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2013, v ktorom je na str. 17 - 18 (č.l. 682 - 683) konštatovaný záver o všeobecnej hodnote členského podielu v bytovom družstve vo výške 72.800,- Eur, po odpočítaní anuity vo výške 1.200,- Eur v celkovej výške 71.600,- Eur, a to pri technickom vybavení bytu k dátumu rozvodu. Zmeny vybavenia bytu uvedené v uznesení č.k. 9C/191/2005-657 oproti vybaveniu „podľa výpovede navrhovateľa“ v znaleckom posudku č. 1/2013 nemajú vplyv na zmenu hodnoty členského podielu na realitnom trhu, jednoduchý matematický výpočet rozdielu cien použitých stavebných materiálov pri rekonštrukcii bytu nie je totožný so zmenou hodnoty bytu.
Čo sa týka hodnoty obchodných podielov v obchodných spoločnostiach, v ktorých mal obchodný podiel navrhovateľ, aj v tejto časti súd prvého stupňa vykonal podrobné a vyčerpávajúce dokazovanie.
Z účtovných závierok a daňových priznaní za účtovné roky 2002 a 2003 spoločnosti GIM - Trnavské sladovne, spol. s r.o., IČO: 30 998 069 súd zistil, že hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za predmetné obdobie bol záporný. Z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.09.2009, č.k. 7K 184/00-751, právoplatným dňa 03.11.2009, súd zrušil konkurz na majetok úpadcu: GIM - Trnavské Sladovne, spol. s r.o., so sídlom Sladovnícka 15, 917 00 Trnava, IČO: 30 998 069 pre nedostatok predpokladov pre konkurz a následne bola spoločnosť podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka dňa 30.11.2010 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Trnava.
Z účtovných závierok a daňových priznaní za účtovné roky 2002 a 2003 spoločnosti NIKER, s.r.o., IČO: 36 540 919 súd zistil, že hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za predmetné obdobie bol záporný. Z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR 55/2009-73 zo dňa 06.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2011, bola zrušená obchodná spoločnosť NIKER, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 12464/N sa obchodná spoločnosť NIKER, s.r.o. so sídlom Bratislavská 21/1, 949 01 Nitra, IČO: 36 540 919 vymazala dňom 29.11.2011.
Z účtovných závierok a daňových priznaní za účtovné roky 2002 a 2003 spoločnosti Biotechnologická spoločnosť, s.r.o., IČO: 31 406 475 súd zistil, že hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za predmetné obdobie bol záporný. Z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2011, č.k. 34CbR/171/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2011 súd zrušil obchodnú spoločnosť Biotechnologická spoločnosť, s.r.o., so sídlom Palárikova 31, Bratislava, IČO: 31 406 475, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro., vo vložke č. 9930/B bez likvidácie. Obchodná spoločnosť Biotechnologická spoločnosť, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňom 09.11.2011.
Z daňových priznaní za účtovné roky 2002 a 2003 spoločnosti MI-TRADE, s.r.o., IČO: 31 731 414, so sídlom Plynárenská 3, Michalovce 071 01, súd zistil, že hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za predmetné obdobie bol nulový.
Dopytom na Daňový úrad Senec súd zistil, že spoločnosť BARDELLI FERRAMENTA s.r.o., IČO: 35 718 111, so sídlom Nádražná 34, Ivánka pri Dunaji 900 28 nepodala za roky 2002 a 2003 daňové priznanie. Z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že spoločnosť za predmetné roky nezaložila do zbierky listín účtovné závierky.
Z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ bol v období od 05.02.1997 do 05.06.1999 spoločníkom v spoločnosti SLOVBAMAX, s.r.o., IČO: 36 218 308.
Z takto vykonaného dokazovania, keď súd prvého stupňa vykonal dopyt aj na príslušný daňový úrad a zisťoval obsah zbierky listín, aj podľa odvolacieho súdu vyplýva jednoznačný a spoľahlivý záver o tom, že hodnota obchodných podielov v uvedených spoločnostiach bola v čase zániku BSM účastníkov nulová. Pokiaľ odporkyňa tvrdila opak, t.j. snažila sa preukázať, že predmetné spoločnosti vlastnili nejaký majetok, v tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré neuniesla, tak ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedené, keď ani jednu z odvolacích námietok odporkyne nebolo možné považovať za dôvodnú, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 151 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.