Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 21/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, Krmanova 1,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 19. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 19. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. V úvode sťažnosti sťažovateľ v právnom postavení obvineného s poukazom na

skutkový stav veci poukazuje na začatie trestného stíhania voči jeho osobe vo veci zločinu

prevádzačstva podľa dikcie ustanovenia § 355 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov a následné vznesenie

obvinenia. Ako ďalej uvádza, do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie

okresného súdu č. k. -21 z 25. júla 2014 s odvolaním sa na dôvody väzby

podľa ustanovenia a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom podľa názoru

sťažovateľa dôvody väzby už toho času neboli dané a inštitút väzby bol v jeho prípade už od

počiatku použitý v rozpore s jeho zákonným účelom. Sťažovateľ považuje obmedzovanie

jeho osobnej slobody za protiústavné a následné pokračovanie v tomto obmedzovaní za

neprípustné.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej konštatuje, že „... dňa 29.01.2015 Okresný

súd Prešov uznesením rozhodol o predĺžení lehoty jeho väzby do 23.06.2015. Vzhľadom na

to, že ďalšie trvanie väzby je odvolávajúc sa na vyššie uvádzané body neprípustné

a v rozpore s ústavnými právami obvineného, bola v súlade s poučením súdu zo strany

sťažovateľa proti rozhodnutiu ihneď po jeho vyhlásení podaná sťažnosť. ...

Obžaloba na sťažovateľa zo dňa 21.05.2015 č. k. -141 bola jeho

obhajcovi doručená dňa 28.05.2015...

Uznesením č. k. -1738 zo dňa 26.05.2015, t. j. po podaní obžaloby, súd

rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. ...

Odvolávajúc sa na vývoj dokazovania v predmetnej trestnej veci, ktorým boli

vyvrátené väzobné dôvody podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c), čím bola

zároveň potvrdená nedôvodnosť vzatia sťažovateľa do väzby, na to, že nebol vykonaný

žiadny dôkaz potvrdzujúci opodstatnenosť väzby a tiež na to, že vo veci sa od podania

obžaloby už v tom čase 5 mesiacov ani nekonalo (aktuálne je to už 6 mesiacov), t. j. orgány

činné v trestnom konaní sú absolútne pasívne a sťažovateľovi je stále odopierané jeho

2

ústavné právo na osobnú slobodu, bola prostredníctvom obhajcu sťažovateľa podaná

žiadosť o jeho prepustenie z väzby na slobodu. ...

Aj napriek zákonnej dikcii, ktorá káže konať vo väzobných veciach prednostne

a urýchlene bolo o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu rozhodnuté až po uplynutí

troch týždňov od jej podania, súd uznesením sp. zn. zo dňa 19.11.2015 žiadosť

sťažovateľa zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia bez ďalšieho konštatuje, že

väzobné dôvody naďalej trvajú, ani v najmenšej miere sa nezaoberal a nevysporiadal

s dôvodnými argumentmi o ich vyvrátení prezentovanými v žiadosti o prepustenie a faktom,

že sťažovateľ je držaný aj napriek tomu vo väzbe a v jeho trestnej veci sa nekoná.“.

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti s ohľadom na uvedené, argumentujúc rozhodovacou

praxou tak ústavného súdu, ako i Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, zdôrazňuje, že trvanie jeho väzby považuje za neopodstatnené,

a domnieva sa, že je v rozpore s príslušnými, ním ďalej v sťažnosti citovanými, ústavnými

a zákonnými ustanoveniami.

Zastáva názor, že jeho väzba „... trvá už viac ako 16 mesiacov a on je tak k dispozícii

orgánom činným v trestnom konaní v uvedenej trestnej veci de facto už od začatia

prípravného konania, pričom ju v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako väzbu

v počiatočných štádiách trestného konania. ...

Konajúce orgány ale od uplynutia počiatočnej fázy nepodložili dôvodnosť väzby

jedným relevantným dôkazom, práve naopak, napriek tomu, že dôvody, na základe ktorých

bol sťažovateľ vzatý do väzby boli vyvrátené, sú pasívne a vo veci nekonajú od podania

obžaloby absolútne nekonajú, t. j. takýmto postupom sami deklarujú, že neexistuje reálny

zákonný dôvod na držanie obvineného vo väzbe. Pasivita príslušných orgánov je

jednoznačným dôkazom, že nie sú dané dôkazy dosvedčujúce to, že by skutok kladený

sťažovateľovi za vinu skutočne spáchal, teda jeho trestné stíhanie je nedôvodné a jeho

držanie vo väzbe je protiústavné.“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po náležitom

preskúmaní veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Prešov v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné práva sťažovateľa zaručené

v , 2 a 5 .

3. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.11.2015 sa

zrušuje a Okresnému súdu Prešov sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil neodkladne

z väzby na slobodu.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 100 000

EUR (slovom: stotisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania na

účet jeho právneho zástupcu, a to do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2015 sťažovateľ ústavnému

súdu oznámil, že po podaní sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu „... rozhodol Krajský

súd Prešov uznesením č. k. -2240 zo dňa 26.11.2015 tak, že sťažnosť zamieta.

V odôvodnení súd len konštatuje, že sa stotožňuje so záverom sudcu pre prípravné konanie,

že u sťažovateľa existuje materiálny predpoklad pre vzatie do väzby, väzobné dôvody sa

podľa súdu nezmenili a existujú, v priebehu prípravného konania mali byť vykonané úkony

odôvodňujúce podanie obžaloby. K nečinnosti a pasivite vo veci od podania obžaloby, t. j.

po dobu viac ako pol kalendárneho roka, súd uvádza len toľko, že mala prebiehať právna

pomoc s Rakúskom, čo podľa súdu potvrdzujú rovnopisy výsledkov predložené súdu

19.06.2015 a súd v neposlednom rade nariadil aj termín hlavného pojednávania.

Odôvodnenie uznesenia neobsahuje jeden konkrétny reálny argument, resp. poukaz na

vykonávaný dôkaz, ktorý by aspoň do istej miery odôvodňoval trvanie väzby, opäť ide len

o zmes vágnych nejasných nepodložených tvrdení, na základe ktorých je sťažovateľovi

odopierané jedno z najzákladnejších ľudských práv.“.

V doplnení sťažnosti sťažovateľ zároveň v závere uviedol, že Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) zmieneným rozhodnutím sp. zn. z 26. novembra

2015, ktorého kópiu sťažovateľ pripojil, len deklaroval, že reálny dôvod pre odopieranie

ústavného práva sťažovateľa na osobnú slobodu daný nie je, čo znamená, že väzba

4

sťažovateľa je v rozpore s príslušnými ústavnými a zákonnými ustanoveniami, a preto

požiadal, aby „... ústavný súd rozhodol tak, ako uvádza sťažnostný petit“.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50

ods. 1 sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v

musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50

ods. 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil

napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. z 19. novembra 2015. Sťažovateľ

k podanej sťažnosti (bod 1) pripojil iba dve predchádzajúce rozhodnutia okresného súdu

č. k. -156 z 29. januára 2015 a č. k. -1728 z 26. mája 2015

a následne v doplnení sťažnosti (bod 6) i odvolacie rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 26. novembra 2016, ktoré však v petite sťažnosti nenapádal.

Predloženie rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je

pritom podľa zákonom danou podmienkou konania

pred ústavným súdom.

11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

6

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

13. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľa na začatie konania,

ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv

(m. m. , , , ).

14. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 5) napáda okrem iného aj

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenie

z 19. novembra 2015, proti ktorému bola prípustná sťažnosť, ktorú aj využil.

Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv

sťažovateľa postupom okresného súdu a jeho napadnutým rozhodnutím bol v odvolacom

konaní krajský súd, ktorý rozhodnutím sp. zn. z 26. novembra 2016 sťažnosť

sťažovateľa podľa zamietol. Rozhodnutie

krajského súdu sp. zn. z 26. novembra 2016 však sťažovateľ nenapadol.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti

smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu

odmietol podľa aj pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

15. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci na

prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

16. V nadväznosti na ústavnou sťažnosťou napadnutý postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd zdôrazňuje, že predmetné konanie

okresného súdu v rámci prípravného konania bolo možné zo strany sťažovateľa pre ním

tvrdené porušenie základných práv (bod 1) napadnúť (v čase trvania prípravného konania)

podaním riadneho opravného prostriedku na odvolacom krajskom súde, ktorého posúdenie

predchádza konaniu pred ústavným súdom (subsidiarita). Navyše prípravné konanie sa

v prípade sťažovateľa skončilo podaním obžaloby, ktorá bola jeho obhajcovi doručená

28. mája 2015 (bod 3), po podaní ktorej bola väzba sťažovateľa opätovne súdne preskúmaná

(bod 14). Toho času už ústavný súd (a ani odvolací súd) žiadnym ústavne relevantným

spôsobom nemôže ovplyvniť postup v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom už

na prvý pohľad je zrejmé, že vo vzťahu k uvádzaným rozhodnutiam okresného súdu v tomto

konaní sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená oneskorene.

17. Ústavný súd taktiež v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2

sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

8

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje. V tomto ohľade splnomocnenie

doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo vadu neurčitosti, pretože

v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným súdom) týka.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016