Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 9/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti

, zastúpeného advokátom

JUDr. Miroslavom Korchom, Kukorelliho 1505/50, Humenné, vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv podľa a 4 a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného

súdu Kežmarok sp. zn. a sp. zn. z 10. júla 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. septembra

2015 doručené sťažnosti

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom,

Kukorelliho 1505/50, Humenné, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. a sp. zn.

z 10. júla 2015 (spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľ v sťažnostiach okrem iného uvádza:

„Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi, dňa

20. 05. 2011 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného proti povinnému

o vymoženie 2.170,53 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného

č. 700-3010216911-GC04/11 zo dňa 17. 03. 2011.

Okresný súd Kežmarok vydal súdnemu exekútorovi Poverenie na vykonanie exekúcie

č. 5703 031955* zo dňa 07. 07. 2011. Dňa 18. 06. 2015 predložil súdny exekútor

Okresnému súdu Kežmarok návrh na zastavenie exekúcie a priznanie náhrady trov exekúcie

z dôvodu, že na majetok povinného bola povolená reštrukturalizácia. Okresný súd

Kežmarok zistil, že Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07. 01. 2014, sp. zn.:

2 , bola na majetok povinného povolená reštrukturalizácia.“

Okresný súd napadnutými uzneseniami nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov

konania. V tejto súvislosti sťažovateľ v ďalšej časti sťažností uvádza:

„Súd odôvodnil nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak, že pri

rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je exekučný súd toho názoru, že súdny exekútor si mal

v zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie riadne prihlásiť prihláškou

v reštrukturalizačnom konaní ako podmienenú pohľadávku, pričom v zmysle ust. § 155

ods. 2 o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o

potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľom, ktorí riadne a včas podľa

tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj

riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí

rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Z Obchodného vestníka č. OV 157/2014 súd taktiež zistil, že Okresný súd Prešov publikoval

oznam v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka (povinného), o návrhu dlžníka na

potvrdenie reštrukturalizačného plánu, uznesením sp. zn.: 2 z 8. 8. 2014, potvrdil

reštrukturalizačný plán dlžníka (povinného), v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia

schôdza dňa 17. 7. 2014, a ukončil reštrukturalizáciu.“

Sťažovateľ poukazuje na znenie „... o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2014: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“ a na iné rozhodnutia

odvolacích súdov, v ktorých bola sporná právna otázka týkajúca sa časového pôsobenia

novej právnej úpravy posúdená odlišným (opačným) spôsobom, ako ich posúdil okresný

súd v odôvodnení napadnutých uznesení.

Sťažovateľ tvrdí, že ak „normotvorca v novele zákona nevytvoril prechodné

ustanovenie na spolupôsobenie prechádzajúcej právnej úpravy a tej súčasnej, jeho úmyslom

jednoznačne bolo, aby bola súčasná norma okamžite aplikovaná. Okresný súd Kežmarok sa

v napadnutom uznesení odchýlil od právnych zásad a právoplatných rozhodnutí

v rovnakých veciach tak diametrálne odlišne, že považujeme napadnuté rozhodnutia za

arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, ktoré zároveň má za

následok porušenie základného práva alebo slobody.“

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný

súd o nich rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a a práva podľa dohovoru napadnutými

uzneseniami okresného súdu, napadnuté uznesenia okresného súdu zruší, veci vráti na

ďalšie konanie a zároveň mu prizná úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a skutočnosť, že obe sťažnosti smerujú proti

uzneseniam totožného okresného súdu, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne

normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami okresného

súdu

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu nepochybne integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri

poskytovaní súdnej ochrany podľa môže svojím postupom

a rozhodnutím podľa názoru ústavného súdu porušiť základné právo účastníka konania na

súdnu ochranu (obdobne , ).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.

problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

akcesorickú povahu, ale postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu

napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, a to najmä vtedy, keď

zistí, že došlo k zásahu do základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé

súdne konanie) zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím

došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných garantovaných práv (m. m.

, , , , ).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre tiež zdôrazňuje, že nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(m. m. , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ani preskúmavať, či v konaní bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu

ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým k porušeniu základných

práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na

poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa treba

mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov tvoriacich súčasť ustálenej judikatúry

ústavný súd v rámci predbežného prerokovania posúdil sťažnosti sťažovateľa, ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 4 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami okresného súdu.

Okresný súd napadnutými uzneseniami rozhodol, že sťažovateľovi (súdnemu

exekútorovi) náhradu trov exekúcie nepriznáva. Vydaniu napadnutých uznesení

predchádzalo zastavenie exekúcií „ex lege“ z dôvodu povolenia reštrukturalizácie

povinného. Sťažovateľ v sťažnostiach predovšetkým namieta, že okresný súd nepostupoval

pri rozhodovaní podľa novelizovaného znenia § 203 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (

ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov účinný od 1. januára 2012), ktorý upravil rozhodovanie o trovách

exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom táto novela neobsahuje

intertemporálne ustanovenia.

Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutých uznesení zhodne uvádza:

«Dňa 18. 6. 2015 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podanie označené ako

„návrh na zastavenie exekúcie a priznanie náhrady trov exekúcie“ v ktorom žiadal

o vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie a priznaní trov exekúcie. Uviedol, že dňa

7. 1. 2014 bola rozhodnutím Okresného súdu Prešov pod sp. zn.: 2 povolená

reštrukturalizácia povinného, a teda v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii bolo exekučné konanie zastavené. Súdny exekútor žiadal, aby

analogicky v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku súd zaviazal k náhrade trov

oprávneného. Súčasťou podania bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom poukázal na

rozhodnutia súdov vyššej inštancie.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii,

začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky pre pohľadávku, ktorá sa

v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia

alebo

exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konania sa prerušujú.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii, povolením

reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto

konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,

výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Zastavenie exekučného konania nastáva povolením reštrukturalizácie bez toho, aby

bolo potrebné o tom vydať osobitné uznesenie o zastavení konania. Reštrukturalizácia sa

považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom

vestníku. V danom prípade bolo uznesenie o povolení reštrukturalizácie zverejnené

v Obchodnom vestníku dňa 13. 1. 2014, a teda k tomuto dňu nastalo ex lége zastavenie

exekúcie.

Exekučný súd teda nerozhoduje o zastavení exekúcie, na návrh exekútora sa

rozhodne len o výške trov exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol analogicky v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tieto si mal súdny

exekútor riadne prihlásiť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní ako podmienenú

pohľadávku, pričom v zmysle ust. o konkurze

a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká

právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,

vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie

práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky,

ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Z Obchodného vestníka č. OV 157/2014 súd taktiež

zistil, že Okresný súd Prešov publikoval oznam v právnej veci povolenej reštrukturalizácie

dlžníka (povinného), o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, uznesením

sp. zn.: 2 z 8. 8. 2014, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka (povinného),

v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 17. 7. 2014, a ukončil

reštrukturalizáciu.

S poukazom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je vo výroku I. tohto

uznesenia.»

Napadnuté uznesenia okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené na

právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku.

K argumentácii sťažovateľa, že okresný súd rozhodol inak, ako v obdobných veciach

rozhodujú všeobecné súdy, považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že mu

neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie,

ktoré o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]

zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu

okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. ). Preto, ak všeobecné

súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno z takéhoto ich

postupu mechanicky vyvodzovať porušenie , pričom ústavný súd

vzhľadom na svoje ústavné postavenie a princíp minimalizácie zásahov do činnosti

všeobecných súdov, ktorý štandardne uplatňuje vo svojej judikatúre, do takéhoto

(vo všeobecnosti nežiaduceho) stavu vstupuje len vo výnimočných prípadoch. Vo veci

sťažovateľa ústavná akceptovateľnosť odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdu

vylučuje, aby ústavný súd uplatnil výnimku zo svojho štandardného prístupu

k preskúmavaniu právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov.

Vzhľadom na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na

úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

), ústavný súd sťažnosti odmietol podľa

z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa a 4

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku

ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z a 4 , ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až , resp. dohovoru. O prípadnom porušení základných práv

podľa a 4 by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením (napr. alebo ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľ

zaťažuje ústavný súd vecami, ktorých predmetom je v prvom prípade suma 316,08 €

a v druhom prípade suma 257,74 €, teda vecami, ktoré možno označiť z hľadiska predmetu

ako bagateľné, ktoré sú už z tohto titulu a priori vylúčené z ústavného prieskumu.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci by prichádzala do úvahy

iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov (k tomu pozri m. m. , ).

Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016