Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 38/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom

Bacsóom, Advokátska kancelária, Žriedlová 10, Košice, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa

čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. septembra 2015 a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 16. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2015 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) postupom

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný

trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. septembra

2015 (ďalej len „uznesenie špecializovaného trestného súdu“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 16. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„Špecializovaný trestný súd“) sp. zn. z 2 marca 2015 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. marca 2015 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa

z dôvodov uvedených v a . Väzba

u sťažovateľa začala plynúť 27. februára 2015…

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry 24. augusta 2015 predložil... trestnému

súdu návrh na predĺženie trvania väzby sťažovateľa o 4 mesiace.

Špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. z 3. septembra 2015 (ďalej

len „napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu“) podľa § 76 ods. 3 trestného

poriadku lehotu trvania väzby u sťažovateľa predĺžil do 27. septembra 2015.

Na sťažnosť sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd uznesením, sp. zn.

z 16. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu“) tak, že sťažnosť

zamietol…

Všeobecné súdy sú povinné skúmať okrem formálnych aj materiálne predpoklady

trvania väzby, ktorými sú (i) dôvodnosť obvinenia a (ii) dôvodnosť väzby. Tento tzv. dvojitý

materiálny predpoklad väzby jednoznačne definoval ako požiadavku odôvodnenia

rozhodnutia o väzbe resp. predlžení väzby aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn.

z 18. februára 2015.

Obaja porušovatelia sa však v namietaných rozhodnutiach v rozpore s uvedenou

požiadavkou rozsiahlym spôsobom venovali len (i) dôvodnosti obvinenia, aj to len v rovine

určitých špekulatívnych úvah.

Povinnosť adekvátne skúmať (ii) dôvodnosť trvania väzby však v namietaných

rozhodnutiach absentuje.

Porušovatelia pri dôvodnosti väzby neskúmali náležite a dostatočným spôsobom

všetky stránky skutkového stavu, na ktorom založili svoje rozhodnutia, ale použili len

opakujúce sumárne formulácie a stereotypné vyjadrenia...

V uvedenom odôvodnení kolúznej väzby Špecializovaného trestného súdu absentuje

akékoľvek objasnenie resp. konkretizovanie hrozby pôsobenia alebo ovplyvňovania

konkrétnej osoby svedka / svedkov, najmä ak všetky dotknuté osoby už boli v prípravnom

konaní vypočuté...

V odôvodnení napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu nie je ani náznak

o vyporiadaní sa s dôvodmi kolúznej alebo preventívnej väzby v konkrétnej rovine. Okrem

výpočtu vykonaných úkonov sa Najvyšší súd (aj to sčasti) venoval len opodstatnenosti

trestného stíhania, jeho plynulosti a možnosti nahradenia väzby…

Ústavný súd ďalej uvádza, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa

uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého

procesu, ako vyplývajú z v spojení s a s

dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces, ako aj

pojmu právneho štátu a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť súdov svoje

rozhodnutia odôvodniť, a to v trestnom konaní v prípade uznesenia spôsobom zakotveným

v ustanovení . V žiadnom prípade iba domnienky a obavy

pre uvalenie (predĺženie) väzby podľa (v súčasnosti

76 ods. 3 ) nepostačujú, ak nie sú podložené konkrétnymi reálnymi

skutočnosťami existujúcimi v čase rozhodovania. Také úvahy v danej fáze konania sú

úvahami v podstate hypotetickými, bez vyjadrenia onej konkrétnej skutočnosti

odôvodňujúcej obavu z predpokladaného následku uvedeného v citovanom zákonnom

ustanovení ().»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

uznesením z 16. septembra 2015 a Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica,

v konaní vedenom pod sp. zn. (správne má byť sp. zn. , pozn.)

uznesením z 3. septembra 2015 porušili základné právo na osobnú slobodu

zaručené v , 2 a 5 a právo na slobodu zaručené

v čl. 5 ods. 1, písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 16. septembra 2015 a uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica sp. zn. (správne má byť sp. zn. , pozn.) z 3. septembra 2015

zrušuje a Špecializovanému trestnému súdu prikazuje, aby prepustil

neodkladne na slobodu.

3. Špecializovaný trestný súd je povinný zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4.000,-- € (slovom štyritisíc eur) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-- € (slovom štyritisíc eur do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €

s DPH (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri centov), ktoré je Špecializovaný

trestný súd povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Tibora Bacsóa, Žriedlova 10, Košice

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich

základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa , ods. 3

a 4 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu a jeho uznesením a postupom

najvyššieho súdu a jeho uznesením.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

špecializovaného trestného súdu a jeho uznesením

Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu označených práv postupom

špecializovaného trestného súdu a jeho uznesením bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Sťažovateľ bol v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného

poriadku oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania o sťažnosti

na najvyššom súde, ktorému ako súdu odvolaciemu prináleží alebo zrušiť namietané

uznesenie špecializovaného trestného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo

rozhodnúť v súlade s ustanovením a . Vzhľadom

na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z už citovaného , ústavný súd

nemá právomoc preskúmavať uznesenie špecializovaného trestného súdu označeného ako

samostatného porušovateľa označených práv, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmal

najvyšší súd, ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom najvyššieho

súdu a jeho uznesením

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia poukázal okrem iného aj na tieto dôvody:

„Sudca pre prípravné konanie sa v uznesení o predĺžení lehoty väzby rozsiahlo

vyjadril k materiálnym dôvodom väzby - opodstatnenosti trestného stíhania a existencii

dôvodov väzby, pričom najvyšší súd považuje tieto vyjadrenia a závery za dostatočné

a presvedčivé, osvojil si ich, a preto na ne odkazuje s tým, že opätovné rozoberanie tých

istých skutočností považuje za nadbytočné.

Najvyšší súd k vyššie uvedenému len stručne dodáva, že podozrenie o dôvodnosti

trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin podvodu sa priznaním obvineného

znásobilo. Závažnosť, rozsah i sofistikovaný spôsob vykonania už len tohto obzvlášť

závažného zločinu v spojení s bohatou kriminálnou minulosťou všetkých obvinených,

preukazujúcou neochotu akceptovať právne normy tejto spoločnosti, a dokumentujúcou ich

výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti, sama osebe potvrdzuje opodstatnenosť

obmedzenia ich osobnej slobody formou väzby, a to v lehote tak, ako to určil sudca pre

prípravné konanie.

V štádiu prípravného konania nemožno žiadať od súdu komplexné zaoberanie sa

vinou obvinených pre stíhaný trestný čin, pretože by to znamenalo prejudikovanie

konečného záveru, čo nie je prípustné. Preto sa ani obvinený nemôže oprávnene už

v tomto štádiu konania domáhať podrobných záverov súdu k opodstatnenosti trestného

stíhania pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Len úvahy sudcu pre prípravné

konanie k tejto otázke – podozreniu, nie vine, sú a boli na mieste o to viac, že ich najvyšší

súd považuje za akceptovateľné a zodpovedajúce súčasnej dôkaznej situácii.

K samotnému rozhodnutiu o predĺžení väzby najvyšší súd uvádza, že nezistil

porušenie, či nedodržanie podmienok na takéto rozhodnutie uvedených v ustanovení § 76

ods. 3 Medzi tieto patrí i dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je náležité

zistenie a objasnenie trestného činu jeho páchateľa a jeho spravodlivé potrestanie, ak sa

preukáže vina.

Z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby zrozumiteľne vyplýva, že doposiaľ

sa mu nepodarilo náležite objasniť všetky okolnosti a skutočnosti smerujúce k tomu, aby

mohol zodpovedne rozhodnúť buď o podaní obžaloby alebo o inom procesnom postupe, či

inom rozhodnutí. Potrebu doplnenia dokazovania aj najvyšší súd považuje za opodstatnenú

a lehotu určenú sudcom pre prípravné konanie za primeranú s ohľadom i na obtiažnosť

vyšetrovanej trestnej činnosti, ku ktorej sa už vyjadril samotný sudca pre prípravné

konanie...

Prokurátor síce neodôvodnil svoju sťažnosť, z povahy veci ale vyplýva, že nie je

spokojný s tým, že jeho návrhu nebolo vyhovené v plnom rozsahu (predĺženie lehoty väzby

o štyri mesiace). Početnosť a náročnosť procesných úkonov, ktoré je nevyhnutné podľa

prokurátora (viď jeho návrh na predĺženie lehoty väzby) ešte vykonať si aj podľa

najvyššieho súdu nevyžaduje lehotu až štyroch mesiacov. Tu najvyšší súd pripomína znenie

, podľa ktorého musia byť väzobné veci vybavované prednostne

a urýchlene.“

Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia najvyššieho súdu s uznesením

špecializovaného súdu považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť z tohto

rozhodnutia špecializovaného trestného súdu:

„V tomto štádiu trestného stíhania však nemôže byť úlohou rozhodnutia o väzbe

definitívne sa vysporiadať s interpretáciou odznetých slov – to bude až úlohou rozhodnutia

v merite veci. Je však možné konštatovať, že odposluchy dokumentujú nielen scenár

majetkovo-právnych prevodov, ale dávajú dôvod domnievať sa, že vo veci sa naozaj

minimálne zvažovala vražda, minimálne jednej osoby – z kontextu komunikácie možno

vyvodiť záver, že išlo o poškodenú ... Niet dôvodu opätovne nekonštatovať

u všetkých obvinených aj dôvody kolúznej väzby a preventívnej väzby v zmysle ustanovenia

, Pokiaľ ide o odôvodnenosť takzvanej kolúznej väzby

možno konštatovať, že do veci je zaangažovaných viacero osôb v rôznych pozíciách, ktorých

prípadná účasť na skutku, resp. vedomosti o ňom sa budú musieť ešte preverovať.

Už z doteraz zabezpečených dôkazných prostriedkov je evidentné, že obvinení (z obvinených

najmä ) majú kontakty na tieto osoby, intenzívne s nimi komunikujú, pričom všetko

nasvedčuje tomu, že podozrenie najmä z prípravy naozaj sofistikovanej ekonomickej trestnej

činnosti je reálne a ide o kontinuálne konanie spočívajúce v zabezpečovaní viacerých

krokov. V takýchto prípadoch už samotná sofistikovanosť a prepracovanosť plánu, súčasťou

ktorého je viacero osôb môže byť skutočnosťou dostatočne konkrétnou na to, aby bolo

možné situáciu vyhodnotiť tak, že obava z nezákonného ovplyvňovania trestného stíhania,

najmä pôsobením na svedkov, ktorí budú ešte vo veci vypočutí, nie je abstraktného

charakteru a je reálna. Z obdobných dôvodov tak podľa názoru sudcu pre prípravné

konanie existuje aj reálna obava, že obvinení budú pokračovať v trestnej činnosti, prípadne

dokonajú trestný čin, ktorý pripravovali. Takáto reálna obava v prípade prípravy na trestný

čin spočíva už v púhom fakte, že ide o pripravovanie trestného činu, teda následok ešte

nenastal, pričom pokiaľ by do konania obvinených nevstúpili orgány činné v trestnom

konaní, je možné ba dokonca pravdepodobné, že plánovaný následok by nastal... Je teda

naozaj veľmi pravdepodobné, že v prípade nepredĺženia väzby, by obvinené osoby mohli

konať vyššie popísaným spôsobom. Je vo všeobecnom záujme zabezpečiť objektívne a ničím

nerušené vyšetrovanie stíhanej trestnej veci, a to v prípade potreby aj prostredníctvom

väzobného stíhania obvinených.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu k väzbe

obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na

základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu

alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

(, ). Z vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi

väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri

rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Inými slovami,

v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno považovať

väzbu za zákonnú (, ). Zákonnosť väzby je zároveň

determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio

decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí

aj obsah základného práva podľa , z ktorého vyplýva oprávnenie

konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj

povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej

úvahy (obdobne ).

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného súdu

vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len

na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa

berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými

okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne

skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.

konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci

ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov

všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie

do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne

uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného

a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho

prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (). Ústavný súd pripomína, že

jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je

konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť

opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Ústavný súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti po tom, čo podrobil uznesenie

najvyššieho súdu v spojení s uznesením špecializovaného trestného súdu ústavnoprávnemu

prieskumu, konštatuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevybočilo z medzí

stanovených označenými článkami a dohovoru a že postupom najvyššieho súdu

a jeho uznesením nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme

navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný

súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie.

Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich tvrdení

v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami ().

Vychádzajúc z už uvedených skutočností, sa ústavný súd nezaoberal námietkou

sťažovateľa, ktorú vo vzťahu k uzneseniu špecializovaného trestného súdu mohol predniesť

najvyššiemu súdu ako orgánu verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred

uplatnenie právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016