Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 47/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Dášou Komkovou, advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. augusta 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrh

sťažovateľky ̶matky maloletého , nar. , ktorý sa narodil

zo vzťahu s , na zvýšenie výživného a úpravu styku s otcom.

Konanie na okresnom súde začalo návrhom podaným sťažovateľkou 24. júna 2013, ktorým

sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca dieťaťa, zverenia dieťaťa do jej osobnej

starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Rozhodnutím Centra právnej

pomoci, kancelárie Prešov, bol sťažovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

a určená advokátka JUDr. Dáša Komková na zastupovanie v konaní, ktorá podaný návrh

odôvodnila. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom žiadala, aby okresný súd

zmenil svoj rozsudok sp. zn. zo 4. októbra 2012 vo výroku o výživnom tak,

že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého zo sumy 30 % životného minima

na sumu 300 € mesačne od 1. februára 2013, s povinnosťou uhradiť dlžné výživné

v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Okresný súd vyhlásil 21. novembra 2013

vo veci rozsudok č. k. -115. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 27. marca 2014 zrušil rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 21. novembra 2013 vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku

o dlžnom výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku

o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd vo veci nepostupuje efektívne a doterajší postup

súdu vo veci považuje za porušujúci jej základné právo zaručené a

ods. 1 dohovoru, keďže podľa jej názoru je neakceptovateľný stav, že od roku 2013 nie je

rozhodnuté o výške výživného pre jej maloleté dieťa, čo má zásadný vplyv

na zabezpečovanie jeho každodenných potrieb.

3. Podľa názoru sťažovateľky vec nie je skutkovo ani právne zložitá, ona sama bola

v celom konaní aktívna, ale postup súdu vo veci bol neefektívny, v dôsledku čoho došlo

k prieťahom v namietanom konaní. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže

okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné

zadosťučinenie v sume 8 000 € a náhradu trov konania vo výške 355,72 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si

pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postup

okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy

v konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a podkladmi

z konania sp. zn. doručenými okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred

okresným súdom, ktoré začalo 24. júna 2013 doručením návrhu sťažovateľky na začatie

konania na zvýšenie výživného pre maloletého , nar. , a úpravu

styku s otcom. Okresný súd po podaní návrhu vyzval odporcu na vyjadrenie, ktoré

tento súdu doručil 9. septembra 2013. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

23. septembra 2013 a bolo odročené na 18. november 2013. Uvedený termín pojednávania

bol zrušený a nový termín stanovený na 21. november 2013. V období medzi uvedenými

pojednávaniami podali svoje vyjadrenia obaja účastníci konania. Na pojednávaní

uskutočnenom 21. novembra 2013 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 27 P 235/2013-

115, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu č. k. -30 zo 4. októbra 2012

vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého zo sumy

30 % zo sumy životného minima na 120 € mesačne; dlžné výživné vo výške 481,08 €

povolil otcovi splatiť v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného

vyrovnania pod následkom straty výhody splátok; návrh v prevyšujúcej časti zamietol;

zastavil konanie o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a zákaz styku otca

s maloletým a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podali

odvolanie obaja účastníci konania. Sťažovateľka podala odvolanie 18. decembra 2013, otec

maloletého 3. januára 2014. Okresný súd predložil spis spolu s vyjadreniami účastníkov

k odvolaniam na rozhodnutie krajskému súdu 26. februára 2014. Krajský súd vo veci

rozhodol uznesením č. k. -167 z 27. marca 2014 tak, že zrušil rozsudok

vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom, vo výroku o zamietnutí

návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis okresného súdu sa v dôsledku podaného odvolania

nachádzal na krajskom súde v období od 26. februára 2014 do 9. apríla 2014, keď bol

vrátený okresnému súdu. Na okresný súd sa 6. júna 2014 bez predvolania dostavila

sťažovateľka, kde do zápisnice uviedla, že nesúhlasí s postupom a konaním zákonnej

sudkyne vo viacerých právnych veciach týkajúcich sa maloletého a vznáša

proti nej námietku zaujatosti, ktorú následne 11. júna 2014 písomne odôvodnila.

Zároveň potvrdila, že sťažnosť podala aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky a mailom okresnému súdu. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

19. júna 2014 a bolo odročené na 25. august 2014. Sťažovateľka podala okresnému súdu

26. júna 2014 „podnet na prešetrenie postupu procesnej sudkyne“ a zároveň návrh

na vydanie predbežného opatrenia. Následne 2. júla 2014 doručila sťažovateľka okresnému

súdu návrh na zaplatenie sankčného nároku podľa

otcom maloletého, ktorý zapríčinil odročenie pojednávania, o ktorom okresný súd rozhodol

uznesením z 2. júla 2014. Okresný súd listom sp. zn. Spr 2251/2014 z 3. júla 2014 vyzval

právnu zástupkyňu na poskytnutie súčinnosti v súvislosti s prešetrovaním podaní

uskutočnených sťažovateľkou na okresný súd, na ktorý právna zástupkyňa odpovedala

listom doručeným okresnému súdu 30. júla 2014. Okresný súd uznesením

č. k. -201 z 11. júla 2014 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia, proti ktorému podala 30. júla 2014 odvolanie. Z dôvodu predloženia

spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní okresný súd zrušil termín pojednávania

nariadený na 25. august 2014. Krajskému súdu bol spis doručený 19. augusta 2014;

ten rozhodnutie okresného súdu uznesením č. k. -235 z 2. septembra 2014

potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený 4. septembra 2014, z čoho vyplýva, že

na krajskom súde sa nachádzal v období od 19. augusta 2014 do 4. septembra 2014.

Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 13. november 2014 (pojednávanie bolo

odročené na 12. január 2015). Na tomto pojednávaní uplatnila právna zástupkyňa

navrhovateľky náhradu podľa , túto náhradu si

následne 24. novembra 2014 uplatnila aj sťažovateľka. Sťažovateľka 11. novembra 2014

opätovne podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol

uznesením č. k. -286 z 21. novembra 2014, ktorým návrh sťažovateľky

zamietol a toho istého dňa uznesením č. k. -289 rozhodol aj o nepriznaní

náhrady podľa . Okresný súd uznesením

z 24. novembra 2014 rozhodol o uložení poriadkovej pokuty otcovi maloletého. Proti

rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia a nepriznaniu

sankčného nároku podala sťažovateľka 16. decembra 2014 odvolanie. Odvolanie podal

aj otec maloletého proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Z dôvodu predloženia spisu

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach okresný súd zrušil pojednávanie nariadené

na 12. január 2015. Krajský súd (kde sa spis nachádzal od 23. januára do 13. februára 2015)

uzneseniami z 10. februára 2015 potvrdil uznesenia okresného súdu. Okresný súd nariadil

ďalší termín pojednávania na 14. máj 2015, 25. jún 2015, 10. september 2015,

19. október 2015 a 3. december 2015, pričom medzi jednotlivými pojednávaniami okresný

súd uskutočnil dožiadania adresované zamestnávateľom účastníkov konania, daňových

úradov, oddeleniu Policajného zboru a iné. Pojednávanie uskutočnené 3. decembra 2015

odročil na 21. december 2015 na účely vyhlásenia rozhodnutia. Rozsudkom

č. k. -569 z 21. decembra 2015 okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu

č. k. -30 zo 4. októbra 2012 vo výroku o výživnom, a to tak, že zvýšil

výživné zo strany otca pre maloletého zo sumy 30 % zo sumy životného minima

na sumu 100 € mesačne od 1. februára 2013 do 31. augusta 2015 a na sumu 120 €

od 1. septembra 2015 opakovane do budúcna, pričom výživné bude platiť vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky; dlžné výživné zo strany otca za obdobie

od 1. februára 2013 do 31. decembra 2015 vo výške 2 370 € povolil otcovi zaplatiť

v 150-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania

pod následkom straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, konanie

o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca zastavil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

11. Ústavný súd po vyhodnotení doterajšieho priebehu konania dospel k názoru,

že napriek skutočnosti, že konanie ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo viac

ako dva roky, okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. nebol nečinný, vo veci

konal plynulo, o čom svedčí priebeh konania podrobne uvedený v bode 10 tohto

rozhodnutia i skutočnosť, že vo veci po prvýkrát meritórne rozhodol už 21. novembra 2013,

keď vyhlásil rozsudok vo veci. Okresný súd vo veci postupoval plynulo, bez zbytočných

prieťahov vykonával jednotlivé úkony a zabezpečoval podklady potrebné pre rozhodnutie.

12. Z pohľadu celkovej dĺžky namietaného konania, ktorú sťažovateľka v sťažnosti

považuje za podstatnú skutočnosť, je potrebné uviesť, že sa na nej doteraz výraznou mierou

podieľala aj samotná sťažovateľka, ktorá nadštandardne využívala procesné prostriedky

priznané . V konaní napriek skutočnosti, že na vlastnú

žiadosť bola zastúpená právnou zástupkyňou, uskutočňovala úkony aj sama,

bez predvolania sa dostavila a vypovedala na okresnom súde a súdu predkladala rôzne

písomnosti, na ktoré musel okresný súd reagovať. Je nespochybniteľné, že sa sťažovateľka

spoločne s ustanovenou právnou zástupkyňou pravidelne zúčastňovala nariadených

pojednávaní, ale súčasne plynulosť postupu okresného súdu výrazne ovplyvnila svojimi

vyjadreniami, mailovou komunikáciou, dostavením sa na okresný súd bez predvolania,

uplatnením námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, podaním sťažnosti Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky, podaním podnetu predsedovi okresného súdu

na prešetrenie postupu konajúcej sudkyne, opakovaným návrhom na vydanie predbežného

opatrenia, opakovaným návrhom na uloženie sankcie podľa § 147a Občianskeho súdneho

poriadku i podaním odvolaní proti rozhodnutiam okresného súdu, na základe ktorých musel

okresný súd vec predložiť na rozhodnutie druhostupňovému súdu.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných

práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu

vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súd

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach

nepovažoval za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože sťažovateľka musí strpieť

predĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom využitia jej procesných práv.

14. Ústavný súd tiež poznamenáva, že v rovnakom čase na identickom súde sa právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných

konaniach obrátili na súd s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty.

S prihliadnutím na túto okolnosť nikto nemôže žiadať, aby sa súd zaoberal výlučne jeho

vecou.

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd venuje veci primeranú pozornosť.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 27 P 235/2013-

569 z 21. decembra 2015.

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a zistených skutočností ústavný súd uzatvára,

že súčasná dĺžka konania pred okresným súdom (a tiež aj krajským súdom), ovplyvnená

aj samotnými úkonmi sťažovateľky, nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu na prijatie

záverov o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa ods. l dohovoru, a preto ju ústavný súd

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

už pri predbežnom prerokovaní.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016