Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-47-2019.pdf
PDF · 145.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcov: X. X. A., N.. X.X.XXXX, A. T. XXX/XX, Y., X. T. A., N..XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom V.. Z. E., N.. XX.XX.XXXX, A. V., F. XXX/XX, obe právne zastúpené advokátom Mgr. Ernestom Vokálom, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00585441, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1.rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 5.000,- EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne v 1. rade z a m i e t a. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 10.000,- EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne v 2. rade z a m i e t a . V. Žalobkyniam v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Bratislava I súdny poplatok vo výške 516,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy každá vo výške 25.000,- EUR.
2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú deťmi nebohej P. A. N.. XX.X.XXXX P. Q. A. N.. XX.X.XXXX, ktorí zomreli na následky dopravnej nehody zo dňa 23.9.2016. Dňa 23.9.2016 v čase okolo 14,00 hod. po ceste od obce Komoča viedol F. A. N.. X.XX.XXXX osobné motorové vozidlo zn. Vokswagen Polo EVČ: N., pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti svojej jazdy svojim schopnostiam začal predchádzať pred ním idúce motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara EVČ: N., pričom po vzhliadnutí oproti jazdiaceho vodiča sa mu nepodarilo bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti oproti jazdiaceho vozidla zn. Seat Altera Z.: A., ktoré viedol J. V., N.. XX.X.XXXX, ktoré sa následkom nárazu prevrátilo na pravý bok a zostalo stáť v poli, následne motorové vozidlo F. A. čelne narazilo aj do ďalšieho protiidúceho vozidla zn. Hyunndai Galloper EVČ: N., ktoré viedol Q. A. N.. XX.X.XXXX. Následkom zrážky spolujazdci P. A. N.. XX.X.XXXX a Q. A. N.. XX.X.XXXX utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým dňa 23.9.2016 P. A. v čase o 17,00 hod. podľahla a Q. A. zraneniam podľahol dňa 30.10.2016. F. A. bol za predmetný skutok odsúdený rozsudkom OS Komárno sp.zn. 3T/28/2017 zo dňa 16.5.2017. F. A. svojim protiprávnym konaním zasiahol do rodinného života celej rodiny, keďže byť spolu je pre deti a rodiča základným prvkom rodinného života. Smrť milovaných rodičov hlboko zasiahla do života žalobcov a nečakane. Stratu blízkej osoby nič nemôže nahradiť a po nečakanej smrti rodičov žalobcovia prežívajú nielen
pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili aj s ním možnosť viesť súkromný život odo dňa jeho smrti. Medzi žalobcami a nebohými bol silný citový vzťah a blízke rodinné väzby. Žalobkyňa v 2. rade vzhľadom na svoj vážny zdravotný stav bola rozsudkom OS Komárno č.k. Nc617/03 - 23 zo dňa 26.2.2004 pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a z toho dôvodu bola plne odkázaná na starostlivosť od svojich rodičov. Ona najviac pocítila stratu rodičov. Smrť rodičov žalobcov nastala nepochybne v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním F. A.. Následkom jeho konania došlo k zásahu do nemajetkovej sféry žalobcov a to vo forme nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na intenzitu, povahu, spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy si každá uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 25.000,- EUR. Podľa judikatúry všeobecných súdov je táto nemajetková ujma pokrytá zmluvným poistením (rozsudok KS v Košiciach sp.zn. 2Co/81/2016 zo dňa 16.2.2017), zodpovedá eurokomfortnému výkladu práva Európskej únie a vychádza aj z aktuálnej praxe Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp.zn. I. ÚS 47/2016 zo 17.8.2016 poukazujúce na svoje predchádzajúce uznesenie sp.zn. III.ÚS 646/2015 zo 16.12.2015). Predmetný záver možno vyvodiť taktiež z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 S.. Žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko vystupuje v predmetnom konaní ako poisťovateľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení zodpovednosti č. 6590876498 a v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení je preto povinný uhradiť za zodpovednú osobu škodu, ktorú spôsobil svojím konaním žalobcom. To konštatuje aj uznesenie Ústavného súdu SR v uznesení č.k. III. ÚS 610/2017 - 11.
3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení navrhli v písomne podanej žalobe tieto dôkazy: úmrtné listy P. A. P. Q. A., rodné listy žalobcov, pripojenie spisu OS Komárno sp.zn. 3T/28/2017, výsluch žalobkyne v 1. rade.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 28.10.2019, žiadal žalobu ako nedôvodnú, bez právneho základu a pre nedostatok svojej pasívnej legitimácie, zamietnuť. Namietal tiež premlčanie uplatneného nároku. Mal za to, že v zmysle súčasne platného a účinného vnútroštátneho práva uplatniteľného v tejto veci, t.j. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) nie je pasívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov z titulu zásahu do osobnostných práv žalobcov, nakoľko zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy a povinnosť zahrnúť tento inštitút do poistných zmlúv žalovanému žiadnym spôsobom neukladá. Uvedené nevyplýva a ani nemôže vyplývať ani z rozsudku ESD. Súkromné právo členského štátu je oprávnený vykladať iba národný súd, ktorý musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Občianskom zákonníku. Rozsudok ESD teda žiadnym spôsobom nestanovil, že pasívna legitimácia poisťovateľov podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v sporoch o zaplatenie nemajetkovej ujmy pozostalých automaticky daná ale iba upresnil, že by tomu tak bolo, pokiaľ by toto bolo obsahom úpravy vnútroštátneho práva, ktorým je vo vzťahu k žalovanému, ako súkromnoprávnej osobe práve zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v § 4 ods. 2 upravuje taxatívny výpočet poistného krytia v súlade s § 442 a nasl. vrátane § 444 Občianskeho zákonníka. Pod takto upravenú škodu zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neumožňuje subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa tak poistený s poisťovňou nadštandartne nedohodne v poistnej zmluve. Pokiaľ tak súdy vo svojej rozhodovacej praxi robia, ide podľa jeho názoru o prekvapujúce rozhodnutia a neexistuje na tom zhoda. Poukázal na odlišné závery vyplývajúce napríklad z uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 18/2013 z 5.12.2013, rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 176/2012 z 26.9.2013, uznesenia ÚS SR sp.zn. 137/07 z 23.8.20107, rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 32/2007 z 29.3.2007, rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/73/2006 z 30.1.2007, rozsudok ESD vo veci C-350/14 Lazar z 10.12.2015. Pojem nemajetková ujma je užšou kategóriou škody (na zdraví) a podlieha premlčaniu v 2- ročnej premlčacej dobe ako predpokladá aj zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v § 15 ods. 2. Keďže v danom prípade ku vzniku "škody" došlo 23.9.2016/30.10.10.2016 a žaloba bola podaná 20.9.2019, bol nárok uplatnený po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby. Pre prípad, pokiaľ by mal súd za to, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný a že zákonná výluka podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nenastala a že nárok
nie je premlčaný, je v prípade priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú by bol zaviazaný žalovaný de facto za vinníka, potom je ďalej nevyhnutné skúmať okolnosti aj na strane vinníka, jeho počínanie v čase po dopravnej nehode vo vzťahu k žalobcom a koniec koncov aj jeho majetkové a osobné pomery, ktoré sú takisto rozhodné vo vzťahu k prípadnej primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
5. Žalovaný na svoju obranu navrhol výsluch vinníka dopravnej nehody.
6. Žalobcovia v 1.a 2. rade repliku v zmysle uznesenia súdu č.k. 12C/47/2019 - 73 zo dňa 30.12.2019, nepodali.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, písomným vyjadrením žalobkyne v 1. rade, úmrtnými listami P. A.R. P. Q. A., rodnými listami žalobcov v 1. a 2. rade, listami o prehliadke mŕtveho a štatistickými hláseniami o úmrtí, trestným rozkazom OS Komárno sp.zn. 3T/28/2017 zo dňa 16.5.2017 právoplatným dňa 14.6.2017, uznesením OS Nové Zámky č.k. 7Ps/30/2016-23 z 22.2.2017 právoplatným dňa 6.3.2017, uznesením OS Nové Zámky č.k.11Ps/3/2020 - 13 zo 4.6.2020, vyjadrením opatrovníčky žalobkyne v 2. rade z 10.11.2021, pripojeným spisom OS Komárno sp.zn. 3T/28/2017, výsluchom svedka F. A. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z rodného listu matriky v Nových Zámkoch zväzok 84, ročník 1987, strana 57,por.č. 23 zo dňa 16.1.1987 súd zistil, že dňa X.X.XXXX sa v F. B. narodila žalobkyňa v 1. rade, matke P. A. N.. XX.X.XXXX a Y. Q. A.R. N.. XX.X.XXXX.
9. Z rodného listu matriky Obvodného národného výboru Bratislava I, zväzok I/113, ročník 1984, strana 131,por.č. 1196 zo dňa 29.5.1984, súd zistil, že dňa 21.5.1984 sa v Bratislave I. narodila žalobkyňa v 2. rade, V. P. A. N.. XX.X.XXXX a Y. Q. A. N.. XX.X.XXXX.
10. Z úmrtného listu matričného úradu Nové Zámky zväzok 71, ročník 2016, strana 187, por.č. 745 zo dňa 3.10.2016 súd zistil, že dňa 23.9.2016 zomrela P. A. N.. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX.
11. Z úmrtného listu matričného úradu Nové Zámky zväzok 71, ročník 2016, strana 210, por.č. 838 zo dňa 4.11.2016 súd zistil, že dňa 30.10.2016 zomrel Q. A. N.. XX.X.XXXX, C. A. D. XXX.
12. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí Štatistického úradu SR zo dňa 27.9.2016 súd zistil, že príčinou smrti P. A. bolo poranenie bližšie neurčeného vnútrobrušného orgánu po pomliaždení brušnej stany pri dopravnej nehode.
13. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí Štatistického úradu SR zo dňa2.11.2016 súd zistil, že príčinou smrti Q.Ú. A. bolo zastavenie srdca, bližšie neurčené, po polytraume, ktorú utrpel ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle pri zrážke s iným motorovým vozidlom .
14. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 3T/28/2017 súd zistil nasledovné:
- podľa záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23.9.2016 dňa 23.9.2016 o 14,00 hod. došlo v okrese Komárno, v katastri obce Komoča, mimo obce, na rovnom úseku, na komunikácii cesta II. triedy č.563, na 165,2 km, k dopravnej nehode tak, že vodič F. A. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Polo EČ: N. smerom od mesta Kolárovo na obec Komoča pričom sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo vozidlá, ktoré chcel predísť, čoho dôsledkom narazil ľavou prednou časťou ním vedeného vozidla do ľavej zadnej časti oproti jazdiaceho vozidla zn. Seat, ktoré viedol vodič V., následkom čoho sa motorové vozidlo zn. Seat prevrátilo na pravý bok do poľa v smere jazdy a motorové vozidlo zn. VW Polo čelene narazilo do oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Hyunndai Galloper. Pri dopravnej nehode boli 2 osoby ľahko zranené, 1 osoba bola ťažko zranená a 1 osoba bola usmrtená. Príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne predchádzanie, predchádzanie bez možnosti bezpečného zaradenia pred predchádzané vozidlo. Zodpovedným subjektom bol F. A..
- trestným rozkazom OS Komárno č.k. 3T/28/2017 243 zo dňa 16.5.2017, právoplatným dňa 14.6.2017, bol F. A. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a bol odsúdený podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) , l)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, podmienečne, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov.
- podľa zápisnice o výsluchu obvineného F. A. zo dňa 30.9.2016, F. A. v čase dopravnej nehody býval D. XXX, bol nezamestnaný, je vyučený SOU Kolárovo, nemal žiaden príjem, vlastnil osobné motorové vozidlo zn. Fiat Cinquecento rok výroby 1997, bol slobodný, nebohá P. A. bola jeho matka, jeho otcom bol Q. A., mal 2 súrodencov, vodičský preukaz vlastnil 1 rok.
- podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, žalobkyne v 1. rade, zo dňa 26.9.2016, žalobkyňa v 1. rade v trestnom konaní zastupovala matku P.Š. A. N.. XX.X.XXXX, ktorá zomrela pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX, jej sestra, žalobkyňa v 2. rade, pri dopravnej nehode zo dňa 23.9.2016 utrpela zranenie chrbtice a otec Q. A. bol po nehode dňa 23.9.2016 prevezený v kritickom stave do nemocnice v Nových Zámkoch a je v umelom spánku. Žalobkyňa v 1. rade o náhradu škody nežiadala.
- podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, žalobkyne v 1. rade, zo dňa 17.2.2017, žalobkyňa v 1. rade v trestnom konaní zastupovala matku P.Š. A. N.. XX.X.XXXX, ktorá zomrela pri dopravnej nehode dňa 23.9.2016, otca Q. A.O. N.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX v nemocnici v Nových Zámkoch, kde bolo hospitalizovaný od 23.9.2016. Jej setra, žalobkyňa v 2. rade v danom čase bola zdravotne v poriadku, bez operácie, bývala u nej aj s F. A.É. (vinníkom dopravnej nehody) obaja mali u nej prihlásený prechodný pobyt, uznesením OS Komárno sp.zn. 3Tp/201/2017 zo dňa 19.1.2017 bola ustanovená ako opatrovník za T. A., N.. XX.X.XXXX, bytom Zemné 411, ktorá je v plnom rozsahu pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
- znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, V.. T. K. a V.. V. D. v znaleckom posudku č. 22/2016 a 45/2016 zo dňa 21.12.2016 konštatovali, že smrť P. A. je v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. VW Polo pri dopravnej nehode dňa 23.9.2016. Zranenia, ktoré pri tejto dopravnej nehode utrpela boli takého charakteru a závažnosti, že jej smrti nebolo možné zabrániť poskytnutím včasnej prvej pomoci na mieste dopravnej nehody, všetky pitvou zistené poranenia na jej tele vykazovali známky vitality, t.j. menovaná v čase ich vzniku žila, zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilnú smrť- poranenie cestujúceho v osobnom motorovom vozidle pri zrážke s iným motorovým vozidlom. Pitvou u menovanej neboli zistené také choroby a zmeny, ktoré by samy o sebe viedli k jej smrti, alebo by sa na nástupe či urýchlení smrti spolupodieľali.
- znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, V.. Z. N. a V.. T. K., v znaleckom posudku č. 1/2017 zo dňa 31.10.2016 konštatovali, že . bezprostrednou príčinou smrti Q. A. bolo zlyhanie srdca a dýchania v dôsledku početných zlomenín rebier, ktoré utrpel ako spolujazdec pri dopravnej nehode za spoluúčasti preexistujúcich chorobných zmien, ktorými trpel už pred dopravnou nehodou ( chronická obštrukčná choroba pľúc, chronická ischemická choroba srdca a vysoký krvný tlak). Q. A. už pred dopravnou nehodou trpel viacerými závažnými chronickými ochoreniami srdca a pľúc. Zranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel, najmä zlomeniny rebier s rozvojom pneumothoraxu, závažným spôsobom zhoršili tento chorobný stav, predstavovali nadlimitnú záťaž menovaného, u ktorého v dôsledku už chronických ochorení boli významne obmedzené kompenzačné obranné mechanizmy. Q. A. po dopravnej nehode prežíval 37 dní, jeho smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím komplexnej zdravotnej pomoci. Všetky zranenia zistené pitvou utrpel za živa. -podľa evidenčnej karty vozidla majiteľom motorového vozidla zn. VW Polo EVČ: N. bol v čase dopravenej nehody Q. A. N.. XX.X.XXXX.
-rozsudkom OS Komárno č.k. Nc 617/03 - 23 zo dňa 26.2.2004, právoplatným dňa 15.3.2004, bola T. A. N.. XX.X.XXXX (žalobkyňa v 2. rade) bytom Y. na Y. XXX, pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, návrh podal jej otec Q. A. z dôvodu, že je od malička mentálne retardovaná a nevie si sama vybavovať svoje záležitosti.
- podľa správy Obecného úradu D. Č.. XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 opatrovateľkou T. A. v tom čase bola nebohá P. A.Á., F. A. N.. X.XX.XXXX býval v čase pred dopravnou nehodou s rodičmi a sestrou T.C. M. T. F. M. D. Č.. XXX. Y. Q. A. bol poberateľom dôchodku ( starobný - invalidný, nie je známe). -podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky F. A. N.. X.XX.XXXX v čase od 1.1.2000 do 30.11.2002 poberal pomoc v hmotnej núdzi, od 10.8.2016 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počas doby evidencie mu bolo ponúknuté vhodné pracovné miesto u zamestnávateľa FUTURA - W s.r.o. na pozíciu montážny pracovník (Jasplatik Nitra), na ktoré nebol prijatý zo stany zamestnávateľa.
15. Z uznesenia OS Nové Zámky č.k. 7Pc/30/2016 - 23 zo dňa 22.2.2017 súd zistil, že OS Nové Zámky týmto uznesením zmenil uznesenie OS Komárno č.k. Nc 617/03 zo dňa 14.4.2004, tak, že za opatrovníka T. A. (žalobkyni v 2. rade) bol ustanovený F. A. N.. X.XX.XXXX, po smrti P. A. D. F.P. XX.X.XXXX pri dopravnej nehode. Z uvedeného uznesenia súd zistil, že otec žalobkyne v 2. rade bol v tom čase invalidný dôchodca a sestra X. A. (žalobkyňa v 1. rade) býva so svojím druhom v Okoči, kde sa stará o svoje 2 deti, ktoré tiež majú zdravotné problémy.
16. Z uznesenia OS Nové Zámky č.k. 11Pc/3/2020 - 13 zo dňa 4.6.2020 súd zistil, že OS Nové Zámky T. A. (žalobkyni v 2. rade) ustanovil za za Y. V.. Z. E., N.. XX.XX.XXXX, A. V., F. XXX/XX. Týmto uznesením súd zmenil uznesenie OS Nové Zámky č.k. 7Pc/30/2016 - 23 zo dňa 22.2.2017 tak, že doterajšieho opatrovníka F. A. N.. X.XX.XXXX, A. D. XXX, odvolal z funkcie opatrovníka.
17. V.. Z. E. dňa 10.11.2021 poskytla písomné vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.11.2021, v ktorom uviedla, že žalobkyňa v 2. rade bola prijatá do zariadenia sociálnych služieb 1.4.2019 zo sociálnych dôvodov. Umiestnenie do zariadenia vybavovala obec Bodza, kde menovaná žila v nájomnom byte spolu so svojim bratom. Spolužitie s bratom nemalo dobrý vplyv na fyzický, ale hlavne na psychický stav Renáty. Nakoľko menovaná nedokázala samostatne žiť v domácich podmienkach s pôvodnou rodinou - bratom z dôvodu zdravotného a mentálneho postihnutia, zabezpečila obec poskytovanie sociálnej služby pre nesvojprávnu Renátu v ich zariadení, kde žije od roku 2019. V septembri 2016 prekonala ťažkú autonehodu, utrpela polytraumu, pri ktorej prišla postupne o oboch rodičov. Táto skutočnosť značne ovplyvnila jej psychický stav ( po nehode bola umiestnená v sociálnom zariadení). Renáta je mentálne postihnutá od narodenia. Nie je schopná pochopiť podstatu prejedávanej veci na súde a písomnosti stým súvisiace. Ako jej opatrovníčka bola toho názoru, že fyzicky by bola schopná účasti na pojednávaní, ale jej vyjadrenia by boli s veľkou pravdepodobnosťou neadekvátne z dôvodu mentálneho postihnutia. Bola toho názoru, že trauma a pri rozhovore a spomienky na stratu rodičov by ju mohli psychicky rozrušiť a na základe svojej mentálnej kapacity by nevedela kvalifikovanie zhodnotiť a pomenovať skutočnosti, ktoré sa stali pred rokmi. Trvala na podanej žalobe v prospech žalobkyne v 2. rade.
18. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že zo spoločnej domácnosti od rodičov odišla v čase keď mala 20 rokov. Rodičia zostali bývať v obci D. a ona odišla bývať do obce Y., čo bolo cca 35 km od rodičov. S rodičmi sa stretávala na sviatky, narodeniny, meniny, chýbajú jej. Uviedla, že rodičom pomáhala v domácnosti, v záhrade, varila. Pred dopravnou nehodou sa o žalobkyňu v 2. rade starala jej mama, ako opatrovateľka, ona jej pomáhala s opaterou, pomáhala s jedlom, so sprchovaním, so všetkým, a to 3 krát v týždni. Po dopravnej nehode sa o sestru (žalobkyňu v 2. rade) starala ona v Okoči. Ako sa po dopravnej nehode zmenili rodinné vzťahy uviesť nevedela. Pred dopravnou nehodou jej matka mala príjem 360,- EUR mesačne ako opatrovateľka žalobkyne v 2. rade. Otec nepracoval, bol invalidný dôchodca. Ona na rodičoch odkázaná nebola, pracuje ako krajčírka v Okoči, má príjem 150,- až 200,- EUR mesačne. Obaja rodičia boli pred dopravnou nehodou zdraví. Priznanú nemajetkovú ujmu chce použiť pre svoje deti, ktoré majú zdravotné problémy.
19. Žalobkyňa v 1. rade z dôvodu slabšej znalosti slovenského jazyka dňa 11.11.2021 doručila súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že na rodičov spomína len v dobrom, boli to dobrí ľudia. Domov chodila často, pri každej príležitosti si telefonovali a spolu trávili všetky sviatky ako veľká rodina. Po tragédii, kedy jej rodičia so súrodencami havarovali, sa je zrútil svet. Rodičia ich tu nechali samých. Brata a chorú sestru o ktorú sa treba starať 24 hodín denne. Veľa im pomáhala finančne, varila, prala, napriek tomu že žili od seba 35 km. (Okoč- Zemné). Neprešiel deň čo by si na rodičov nespomenula. Chodila za bratom a sestrou 2-3 krát do týždňa. Z jedného dňa sa stala mamou aj vlastným súrodencom, ale nevzdala to. Podporoval ju v tom aj jej druh, čo je v súčasnosti jej manželom. Rodičia vždy vraveli, že dom v ktorom sú, je ich všetkých a zrazu bol prázdny, po roku sa dom predal, nezvládala to. Má 2 svoje deti, mladší má epilepsiu a starší je mentálne postihnutý, jej vzťah s druhom sa zhoršil, mali časté hádky, ale napriek tomu stál pri nej a jej rodine a podporoval ju. Museli nájsť riešenie. Poprosila starostku aby pomohla nájsť sestre miesto v domove, za čo je jej vďačná. Brat si našiel prácu v Maďarsku, všetci sú v kontakte. Rodičia jej chýbajú, nikto im ich nevráti, často chodí na hrob plakať a rozprávať sa s nimi. Keď vidí modré auto, ako mali rodičia, idú jej slzy do očí. Bratovi dodnes nevie odpustiť smrť rodičov.
20. Svedok F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodina pred predmetnou dopravnou nehodou fungovala, láska v rodine fungovala, žalobkyňa v 1. rade z rodičovského domu odišla keď mala 16 rokov, ale chodila im 3- 4 krát do týždňa pomáhať, pokiaľ nemala deti, pomáhala s varením, upratovaním, v záhrade. Keď mala deti chodila k nim s partnerom aj s deťmi. Boli spolu keď boli sviatky, alebo nejaké oslavy. Aj oni ( rodičia, on , žalobkyňa v 2. rade) chodili navštevovať žalobkyňu v 1. rade do Okoča, čo je asi 30 minút autom. V rodine sa mali radi, pomáhali si, o financie sa starali rodičia, boli dôchodcovia, aký mali príjem nevedel, ich zdravotný stav pred nehodou označil za výborný, z akého dôvodu bol jeho otec invalidným dôchodcom nevedel. Žalobkyňa v 1. rade keď chodila do školy, aj pracovala. Matka sa starala o žalobkyňu v 2. rade, ona má nejakú chorobu, nevedel akú, nevie sa o seba postarať. On po strednej škole pracoval a bolo aj tak, že prispieval na chod domácností, nebolo to však pravidelné, pred dopravnou nehodou mal príjem 550,- EUR mesačne, pomáhal doma s varením, je to jeho remeslo, pracoval v záhrade. Po dopravnej nehode mu žalobkyňa v 1. rade pomáhala, ale nevie mu to odpustiť. On sa po nehode stal opatrovníkom žalobkyne v 2. rade, potom ako predali rodičovský dom v Zemnom, pretože v ňom nevedeli žiť z toho dôvodu čo sa stalo a z finančných dôvodov, bývali v podnájme, žalobkyňa v 1. rade im chodila pomáhať a pomáhala im aj finančne. Potom ako dostali výpoveď z nájmu bytu, išla žalobkyňa v 2. rade do sociálneho domova a on musel začať pracovať. Naďalej udržiavajú kontakt , majú dobrý vzťah, ale žalobkyňa v 1. rade mu nevie odpustiť čo sa stalo. Kto finančne podporuje žalobkyňu v 2. rade nevedel, uviedol, že za žalobkyňu v 2. rade hradia v domove sociálnych služieb spolu so žalobkyňou v 1. rade 50,- až 100,- EUR, stretáva sa s ňou 1 krát mesačne, pracuje v Maďarsku. Žalobkyne v 1. a 2. rade voči nemu nemali po smrti rodičov žiadne finančné nároky, rodičovský dom predali za 10.000,- EUR, peniaze použili na pomník pre rodičov, on z predaja domu dostal 2.500,- EUR, rovnako ako žalobkyne v 1. a 2. rade. Žalovaný voči nemu neuplatnil žiaden regres.
21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, a aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosť učinenie.
Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej väznosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na záväznosť ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 2 písm.f) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
Podľa § 2 písm.g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje postihnutej fyzickej osobe domáhať sa ochrany proti subjektu zásahu, a to najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky zásahu a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, t.j. nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny alebo reparačný, ale o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, a preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V prípade, ak by už toto zadosťučinenie nebolo postačujúce, umožňuje ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka konajúcemu súdu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch; ktorá náhrada má satisfakčnú funkciu a jej účelom je vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu peňažnou formou; pričom výška takejto peňažnej náhrady závisí od voľnej úvahy súdu (ktorá však nemôže byť svojvôľou). Tzn., že súd podľa svojej úvahy určí, aké zadosťučinenie v peniazoch (po splnení zákonom predpokladaných podmienok) považuje za primerané vzniknutej ujme (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom musí prihliadať na 2 hľadiská, a to závažnosť spôsobenej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.
23. V predmetnom konaní sa žalobcovia v 1. a 2. rade, ako deti nebohých rodičov P. A. N.. XX.X.XXXX P. Q. A. N.. XX.X.XXXX, domáhali od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti za smrť ich rodičov pri dopravnej nehode dňa 23.9.2016, zavinenej protiprávnym konaním F. A., ich brata, ako vodiča motorového vozidla zn. VW Polo Z.: N., ktoré bolo u neho v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalobcov a pripojeným trestným spisom OS Komárno sp.zn. 3T/28/2017, mal za preukázané, že dňa 23.9.2016 dňa 23.9.2016 o 14,00 hod. došlo v okrese Komárno, v katastri obce Komoča, mimo obce, na rovnom úseku, na komunikácii cesta II. triedy č.563, na 165,2 km, k dopravnej nehode tak, že vodič F. A. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Polo Z.: N. smerom od mesta Kolárovo na obec Komoča pričom sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo vozidlá, ktoré chcel predísť, čoho dôsledkom narazil ľavou prednou časťou ním vedeného vozidla do ľavej zadnej časti oproti jazdiaceho vozidla zn. Seat, ktoré viedol vodič V., následkom čoho sa motorové vozidlo zn. Seat prevrátilo na pravý bok do poľa v smere jazdy a motorové vozidlo zn. VW Polo čelene narazilo do oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Hyunndai Galloper. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu matky žalobkýň, P. A. v tom čase 63 ročnej, ako spolujazdkyne v motorovom vozidle zn. VW Polo EČ: N. a ťažkému zraneniu otca žalobkýň Q. A. v tom čase 66 ročného, ako spolujazdca v motorovom vozidle zn. VW Polo Z.: N.. Q.R. A. dňa 30.10.2016, na následky zranení, ktoré utrpel pri tejto dopravnej nehode, zomrel. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. VW Polo Z.: N., ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Tieto skutkové tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade žalovaný nepoprel, preto ich súd v zmysle §151 ods.1 CSP vyhodnotil ako nesporné. Rovnako súd za nesporné skutkové tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade vyhodnotil aj to, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú deti zomrelých P. A. P. Q. A., čo žalobkyne v 1. a 2. rade preukazovali rodnými listami uvedenými v odseku 8. a 9. V konaní bolo sporné či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka je možné subsumovať k § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. pasívna legitimácia žalovaného, premlčanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a výška nemajetkovej ujmy.
25. Súd pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného vychádzal z judikátu NS SR č. 61/2018 (rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31. júla 2017) podľa ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. K rovnakému názoru dospel NS SR aj v ďalších rozhodnutiach - sp.zn. 6Cdo 143/2017, sp.zn. 6Cdo 206/2017, sp.zn. 8Cdo 6/2018, sp. zn. 4Cdo/247/2019, ktorými bol prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalovaný a z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C- 22/12 zo dňa 24.10.2013 vo veci S. proti W. P. S.. Predmetom konania Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C- 22/12 zo dňa 24.10.2013 bol návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS a čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS a vyplýva z neho, že členské štáty sú v zásade oprávnené upraviť si v rámci svojich režimov zodpovednosti za škodu, najmä jednotlivé škody spôsobené motorovými vozidlami, ktoré sa
musia uhradiť, rozsah ich náhrady ako aj osoby, ktoré majú nárok na túto náhradu. Členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti dodržiavať právo Európskej únie a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať smerniciam ich potrebný účinok. Vzhľadom na uvedené sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami jednotlivých smerníc. Keďže rôzne jazykové verzie dotknutých smerníc používajú pojem "ujma na zdraví", ako aj pojem "osobná ujma"; ktoré pojmy dopĺňajú pojem "škoda na majetku"; je potrebné uplatniť tzv. extenzívny výklad uvedených pojmov, na základe ktorého patrí medzi škody; ktoré sa musia nahradiť v súlade s dotknutými smernicami; i nemajetková ujma. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy; ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré boli obeťami dopravnej nehody; bola krytá poistením v určitých minimálnych sumách. Z uvedeného vyplýva, že povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Tento záver nemôže spochybniť ani skutočnosť, že úprava týkajúca sa ochrany osobnosti je nezávislá od úpravy tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ust. §4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. zahŕňa i nemajetkovú ujmu podľa §13 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže v konaní bolo nesporné, že motorové vozidlo vinníka dopravnej nehody, pri ktorej zahynuli rodičia žalobkýň v 1. a 2. rade, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, je žalovaný v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne legitimovaný.
26. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa §13 s nasl. Občianskeho zákonníka subsumovaný pod § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej dobe, preto keď žalobkyne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej im úmrtím rodičov dňa 23.9.2016 (matky) a dňa 30.10.2016 (otca) na následky zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa 23.9.2016, uplatnili na súde dňa 23.9.2019 urobili tak včas. Námietku premlčania vznesenú žalovaným preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
27. Vzhľadom na špecifickosť predmetného neoprávneného zásahu do práva na súkromie žalobcov v 1. a 2. rade je evidentné, že neexistuje žiadna primeraná forma zadosťučinenia podľa ustanovenia §13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by odstránila následky tohto zásahu a preto prichádza do úvahy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Príbuzenský vzťah žalobcov však podľa názoru súdu ale automaticky nezakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy každá vo výške 25.000,- EUR, pričom túto výšku nijako neodôvodnili, žalobkyňa v 1. rade uviedla, že priznanú nemajetkovú ujmu chce použiť pre svoje zdravotne postihnuté deti. Súd pri rozhodovaní o výške priznanej nemajetkovej ujmy vychádza z vlastnej úvahy, pričom prihliada na závažnosť spôsobenej ujmy a okolnosti za ktorých k zásahu došlo, pričom sa snaží aby výška nemajetkovej ujmy bola v súlade s požiadavkou spravodlivosti a primeranosti. To znamená, že rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy je individuálne. V predmetnom konaní súd v konaní pri rozhodovaní o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pousadzoval intenzitu vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade s usmrteným P. A. P. Q. A., P. B. P.Š. A. P. Q. A. zasiahla do osobnostných práv žalobcov, vek žalobcov i vek usmrtených P. A. P. Q. A. a otázku hmotnej závislosti žalobcov na usmrtených P. A.R. P. Q. A..
28. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalobkyne v 1. rade a svedka F. A., mal za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade odišla zo spoločnej domácnosti rodičov keď mala 20 rokov, založila si vlastnú rodinu v obci vzdialenej od nich 35 kilometrov, s rodičmi sa stretávala na sviatky, narodeniny, meniny, pracuje ako krajčírka s príjmom 150,- až 200,- EUR mesačne, má 2 deti. V čase smrti svojich rodičov mala 29 rokov. Uznesením OS Nové Zámky č.k. 7Pc/30/2016 - 23 zo dňa 22.2.2017, uvedeným v odseku 15. uznesením OS Nové Zámky č.k. 11Pc/3/2020 - 13 zo dňa 4.6.2020, uvedeným v odseku 16. a písomným vyjadrením V.. Z. E. dňa 10.11.2011, uvedeným v odseku 17., mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade je od narodenia mentálne postihnutá, do smrti rodičov žila s nimi v spoločnej domácnosti v Zemnom, spolu s bratom F. A.É.. Otec bol invalidný dôchodca, matka bola jej opatrovníčkou a brat F. A. podľa zápisnice o výsluchu obvineného F. A. zo dňa 30.9.2016, uvedenej v
odseku 14., bol nezamestnaný. Po smrti P. A. dňa 23.9.2016 bol za jej opatrovníka ustanovený brat F. A. N.. X.XX.XXXX, s ktorým bývala v prenajatom byte v obci Bodza potom, ako deti zomretých rodičov predali rodičovský dom. Z prenajatého bytu sa po výpovedi z nájmu museli vysťahovať a obec Bodza jej zabezpečila prijatie do zariadenia sociálnych služieb, kde žije od roku 2019. Uznesením OS Nové Zámky č.k. 11Pc/3/2020 - 13 zo dňa 4.6.2020 bolo zmenené jej opatrovníctvo a jej opatrovníkom sa stala V.. Z. E., N.. XX.XX.XXXX, A. V., F. XXX/XX. V čase smrti svojich rodičov mala 32 rokov. Otec žalobkýň mal v čase smrti 66 rokov a podľa znaleckého posudku V.. Z. N. P. V.. T. K., č. 1/2017 zo dňa 31.10.2016, vykonanom v trestnom konaní, uvedenom v odseku 14., trpel pred dopravnou nehodou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, chronickou ischemickou chorobou srdca a vysokým krvným tlakom. Podľa názoru súdu smrť rodiča je potrebné považovať za jeden z najzávažnejších zásahov do práva na súkromia a práva na rodinný život fyzickej osoby. Žalobkyňa v 1.rade po smrti svojich rodičov preto prirodzene prežíva smútok, chýbajú jej, ale nepreukázala, že by z toho dôvodu mala nejaké zdravotné problémy, či už fyzického alebo psychického charakteru. Priznanú nemajetkovú ujmu nechce použiť na zmiernenie následkov, ktoré po smrti rodičov pociťuje ale pre svoje deti, ktoré majú zdravotné problémy. Žalobkyňa v 1. rade podľa názoru súdu v konaní nepreukázala, že by mala so svojimi rodičmi iný, ako bežný vzťah dospelého dieťaťa s rodičom, nebola na rodičoch hmotne závislá. Na závažnosť vzniknutej ujmy žalobkyňa v 1. rade okrem vlastného výsluchu nenavrhla žiadne iné dokazovanie. Je pochopiteľné, že žalobkyňa v 1. rade má po smrti rodičov narušené rodinné vzťahy, ale podľa názoru súdu je potrebné tento zásah posudzovať aj s prihliadnutím na vek usmrtených rodičov, ich zdravotný stav a vek žalobkyne v 1. rade. Stratu rodičov podľa podanej žaloby najviac pocítila žalobkyňa v 2. rade, preto je podľa názoru súdu nesprávne požadovanie nemajetkovej ujmy pre obe žalobkyne v rovnakej výške. Žalobkyňa v 2. rade bola na svojich rodičoch pre svoje mentálne postihnutie, závislá nie len finančne, ale v celom rozsahu, pretože nie je schopná sa o seba postarať a matka jej do smrti bola opatrovníčkou. Strata rodičov na následky zranení pri dopravnej nehode dňa 23.9.2016 zavinenej F. A. je v príčinnej súvislosti so vzniknutým zásahom do práva na súkromia a práva na rodinný život oboch žalobkýň, ktorej následky nie je možné odstrániť, výluka podľa § 5 ods. 1, písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., nenastala. Súd si pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujme pomohol zákonom č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených úmyselnými trestnými činmi, ktorý v § 5 určuje výšku odškodnenia v prípade smrti ako 50 - násobok minimálnej mzdy, s tým, že ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. V roku 2016, kedy došlo k usmrteniu rodičov žalobkýň, predstavovala minimálna mzda sumu 405,- EUR, to znamená, že 50- násobok činí 20.250,- EUR. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil aj princíp primeranosti a spravodlivosti tak, že prihliadol na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, napr. rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/276/2011 zo dňa 31.5.2012 v spojení s rozsudkom KS Žilina sp.zn. 5Co 315/2012 súd priznal za smrť matky synom, ktorí v čase jej smrti boli študentami vysokej školy nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- EUR každému, rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 8C/41/2012 zo dňa 15. 4. 2013 v spojení s rozsudkom KS Nitra sp.zn. 5Co 182/2013 súd priznal za smrť matky pre každé maloleté dieťa nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- EUR. Súd prihliadol aj na porovnateľnú prax v štátoch Európskej únie, podľa ktorej najvyššie odškodné bolo priznané v Rakúsku na základe rozsudku OGH zo dňa 30.10.2003 sp.zn. 2Ob 186/03, kedy išlo o nárok pozostalého manžela, ktorý pri dopravnej nehode zavinenej vodičom nákladného motorového vozidla idúceho v protismere stratil manželku a 3 maloleté deti a súd mu priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 65.000,- EUR titulom jeho ťažkej a trvalej psychickej traumy. Podľa modelu románskeho práva (Belgicko, Francúzsko) je nárok na nemajetkovú ujmu upravený paušálnymi sumami, v Belgickej právnej úpravy je to v prípade rodiča žijúceho v spoločnej domácnosti s usmrteným dieťaťom vo výške 7.500,- EUR a rodiča žijúci mimo spoločnej domácnosti 3.750,- EUR. Na základe uvedeného súd určil výšku nemajetkovú ujmu pre žalobkyňu v 1. rade, ktorá s rodičmi v čase smrti nežila s nimi v spoločnej domácnosti, mala vlastnú rodinu, nemajetkovú ujmu vo výške vo výške 5.000,- EUR a žalobkyni v 2. rade, ktorá je mentálne postihnutá, žila s rodičmi v čase ich smrti v spoločnej domácnosti, bola na nich odkázaná, nemajetkovú ujmu vo výške vo výške 10.000,- EUR, ako primeranú a spravodlivú vzhľadom k veku žalobkýň, 29 a 32 rokov a k veku a zdravotnému stavu ich usmrteného otca Q. A., ktorý mal v čase usmrtenia 66 rokov, trpel chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, chronickou ischemickou chorobou srdca a vysokým krvným tlakom, čo podľa znaleckého posudku V.. Z. N. P. V.. T. K., č. 1/2017 zo dňa 31.10.2016, vykonaného v trestnom konaní malo vplyv na jeho smrť a žiadna zo žalobkýň nepreukázala, že by smrť rodičov zanechala na nich následky fatálneho charakteru, spočívajúce napríklad v závažnom a neodstrániteľnom zhoršení ich zdravotného stavu, v preukázateľne negatívnej duševnej traume a podobne. Vo zvyšku istiny súd nárok žalobkýň v 1. a 2.rade na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol, ako nadhodnotený.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspech vo veci a žalobcom v 1. a 2. rade úspešným v základe žaloby, keď výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela výlučne od úvahy súdu, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .
30. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
31. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Pretože žalobcovia boli v konaní od zaplatenia súdneho poplatku oslobodení zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb.) a súd ich žalobe čiastočne vyhovel, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok na neúspešného žalovaného. Súdny poplatok podľa položky 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. činí 516,- EUR ( 66,- EUR + 3% z priznanej nemajetkovej ujmy spolu 15.000,- EUR t.j. 66,- EUR + 450,- EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.