Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 387/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Piešťany, a. s., Winterova 29, Piešťany, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný

súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Piešťany, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 533,46 € (slovom

päťstotridsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja

Bizoňa, Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -21 z 23. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., Winterova 29, Piešťany (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Obchodná spoločnosť , so sídlom... ... (ďalej ako

„Žalobca“) sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 23. 10. 2006 domáhala

2

voči Sťažovateľovi zaplatenia sumy 32.712,61 € (985.500,- Sk) spolu s úrokom

z omeškania... Veci bola pridelená sp. zn. . ...

Dňa 01. 01. 2008 bol z dôvodu reorganizácie a zmeny príslušnosti súdov opätovne

vytvorený Okresný súd Piešťany, ktorý sa na základe toho stal miestne príslušným súdom

v konaní o žalobe podľa bodu 1 tejto sťažnosti. Vec je odvtedy vedená na Okresnom súde

Piešťany (ďalej ako „Okresný súd“) pod sp. zn. .

Podľa vedomostí sťažovateľa Okresný súd až do 19. 12. 2013 nevykonal žiadny

procesný úkon vo veci...

Dňa 04. 03. 2014 sa konalo prvé pojednávanie vo veci. Toto bolo odročené na deň

13.05.2014 a neskôr na deň 08. 07. 2014 na základe žiadosti Žalobcu. ...

Aj pojednávanie nariadené na deň 08. 07. 2014 bolo následne odročené. Okresný

súd uznesením zo dňa 04. 07. 2014, č. k. -316, prerušil konanie podľa § 109

ods. 2 písm. c) (ďalej ako „OSP“) a to až „do rozhodnutia

odvolacieho súdu, o odvolaní proti rozsudku č. k. -218 zo dňa 12. 05. 2014,

v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .“ Krajský súd

v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 11. 2014 č. k. -334,

potvrdil uznesenie Okresného súdu...

V konaní pod sp. zn. už Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa

12. 05. 2014, č. k. -218, tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol

a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

Sťažovateľ podal dňa 27. 01. 2015 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu proti

porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

O vybavení sťažnosti bol Sťažovateľ upovedomený listom Okresného súdu zo dňa

02. 03. 2015, sp. zn. Spr. 107/2015, tak, že sťažnosť bola uznaná ako dôvodná iba

za obdobie do 03. 07. 2014. Vo vzťahu k zostávajúcemu obdobiu predsedníčka Okresného

súdu uviedla, že „vzhľadom k tomu, že dňa 4. 7. 2014 bolo rozhodnuté o prerušení konania,

ktoré rozhodnutie po potvrdení odvolacím súdom je právoplatné, nie je možné v tomto

období hovoriť o nekonaní súdu, či o prieťahoch v konaní, nakoľko tomu bráni skutočnosť,

že konanie je právoplatne prerušené a vtedy súd nevykonáva pojednávania a pokračuje

v konaní, až keď odpadne prekážka, pre ktorú sa prerušilo.“ Na záver predsedníčka

Okresného súdu oznámila, že nevykonala žiadne opatrenia a to s poukazom na právoplatné

prerušenie konania...

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde je obchodnoprávny spor

o zaplatenie zmluvnej pokuty. Jedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu okresných

súdov, ku ktorej existuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 14/1999,

R 92/2004, R 15/2009 a i.). Je preto možné uzavrieť, že prejednávaná vec po právnej

ani skutkovej stránke nie je zložitá...

Sťažovateľ od podania žaloby poskytol Okresnému súdu dostatočný priestor,

aby vo veci plynule konal. Sťažovateľ si nie je vedomý žiadneho konania, ktorým by mohol

čo i len čiastočne prispieť k tomu, že v konaní nebolo do dnešného dňa vydané rozhodnutie

vo veci samej aspoň prvostupňovým súdom. Sťažovateľ je preto presvedčený, že správanie

Sťažovateľa nie je príčinou, prečo Okresný súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol...

Sťažovateľ sa v priebehu konania domáhal, aby Okresný súd v konaní riadne konal

a podal tiež odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania...

Z časového hľadiska je možné posudzovaný prípad rozdeliť na tri časti:

... od 23. 10. 2006 do 18. 12. 2013 (od podania žaloby až do nariadenia prvého

pojednávania) - za tento čas po dobu 7 rokov a 2 mesiacov Okresný súd spolu s Okresným

súdom Trnava (ktorého konanie je pričítateľné práve Okresnému súdu) nevykonali žiadny

sťažovateľovi známy procesný úkon,

... od 19. 12. 2013 do 03. 07. 2014 (od nariadenia prvého pojednávania

do rozhodnutia o prerušení tunajšieho konania) - v tomto období Okresný súd po dobu

necelých 7 mesiacov riadne vo veci konal,

... od 04. 07. 2014 až do dnešného dňa (od rozhodnutia o prerušení tunajšieho

konania) - počas tohto obdobia Okresný súd opätovne vo veci nekoná a konanie po takmer

8 rokoch od podania žaloby prerušil...

Sťažovateľ už... predsedníčke Okresného súdu.. dôvodil, že si je vedomý, že Okresný

súd subsumoval prerušenie konania pod dôvod ustanovený v zákone, ako aj to, že odvolací

súd sa s prerušením konania stotožnil. ...

Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho

účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v . Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu

4

podľa ustanovenia preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá

je zakotvená v tomto článku a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote...

Pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa v prípadoch konaní pred všeobecným

súdom, ktoré sú prerušené, treba rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred

všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov ( ) alebo z fakultatívnych

dôvodov ( ). Ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z

obligatórnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia , nemôže dochádzať

ku zbytočným prieťahom, kým tieto dôvody trvajú. Naproti tomu „v prípade konaní

prerušených z fakultatívnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §109 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku musí Ústavný súd Slovenskej republiky skúmať, či nečinnosť všeobecného

súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou pokračovať v konaní“...

Sťažovateľ sa v zmysle ustanovenia článku 127 ods. 3 touto sťažnosťou

domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- €:

... jednak ako kompenzáciu za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu Okresného

súdu, keď tento ani po 8,5 roku nedokázal vo veci rozhodnúť,

... ale tiež ako prevenciu, aby to Okresný súd odradilo nekonať aj po podaní tejto

sťažnosti.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE

PIEŠŤANY, a.s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako

aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

III. Obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s.

priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré

jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ

LIEČEBNÉ KÚPELE, a.s. trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur

a sedemdesiattri centov) na účet advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. 1 Spr. 532/15

z 10. augusta 2015 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla najmä:

„... Skutočnosť, že pojednávania v danej veci boli vytyčované, resp. procesné úkony

vykonávané v dlhších časových intervaloch, najmä v období od roku 2010 do roku 2013

bola podstatne podmienená tým, že znovuobnovený Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008

prevzal do obvodu aj okres Hlohovec a všetky neskončené civilné veci od roku 1997,

napriek tomu, že namiesto plánovaných 15 sudcov bol k 1. 1. 2008 obsadený len 7 sudcami,

ktorí nedokázali v pridelených veciach konať plynulejšie. Zmeny zákonných sudcov v danej

veci od roku 2008 boli ovplyvnené zmenou obsadenia súdu sudcami, resp. preložením

sudcov na iný súd, či ich dlhodobou práceneschopnosťou, čo viedlo k prerozdeleniu už

pridelených spisov a tým aj k potrebe všetky prerozdelené veci znovu naštudovať, a keďže

išlo o veľké množstvo vecí, obdobia medzi jednotlivými úkonmi to predlžovalo. Od roku

2013, kedy bol Okresný súd Piešťany obsadený aspoň 13 sudcami a z jeho obvodu bol

odčlenený okres Hlohovec, sa vo veci plynule konalo a k výraznejším obdobiam nečinnosti

nedochádzalo.

Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa

možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho

súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci

prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,

že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac

ako 700 vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo

a bez prieťahov.

6

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd

naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,

č. k. -91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Sťažovateľka sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 14. septembra 2015, v ktorom uviedla:

«Sťažovateľ má s poukazom na uvedené v bodoch 18 - 20 sťažnosti za to, že

predmetom tunajšieho konania by malo byť skúmanie, či nečinnosť Okresného súdu

v podobe prerušenia konania je dôvodná. Predsedníčka Okresného súdu sa k tomuto

osobitne nevyjadrila, poukázala iba na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá „k podanej

sťažnosti uviedla, že uznesením zo dňa 04. 07. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 16. 01. 2014 bolo konanie prerušené do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti

rozsudku č. -218 zo dňa 12. 05. 2014 v konaní vedenom pod sp. zn.

.“ Pritom ale predsedníčka Okresného súdu sa žiadnym spôsobom nepokúsila

odôvodniť prerušenie konania vedeného na Okresnom súde. Sťažovateľ je preto toho

názoru, že za tohto stavu, kedy Okresný súd ako účastník konania pred Ústavným súdom

ani len netvrdí rozhodujúce skutočnosti vo svoj prospech, tak rozhodne nie je možné dospieť

k záveru, že by sťažnosť Sťažovateľa nebola dôvodná. K tomu Sťažovateľ naviac poukazuje

na už uvedené v bodoch 21, 22 a 25 sťažnosti, t. j. že prerušenie konania takmer

po 8 rokoch od podania žaloby bolo absolútne neefektívne a nedôvodné, Okresný súd mal

možnosť „v záujme hospodárnosti konania“ spojiť konania vedené pod sp. zn.

a na spoločné konanie ( ).»

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd zistil

takýto priebeh namietaného konania:

Dňa 23. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie

konania navrhovateľa obchodnej spoločnosti , proti sťažovateľke

o zaplatenie sumy 985 500 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 4. decembra 2006 Okresný súd Trnava vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku a sťažovateľku vyzval na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní.

Dňa 22. januára 2007 sťažovateľka doručila vyjadrenie, v ktorom navrhla prerušiť

konanie.

Dňa 7. februára 2007 bola vec pridelená do oddelenia „Obchodné veci“, ostala

jej sp. zn. .

Dňa 30. apríla 2007 Okresný súd Trnava vyzval , právneho

zástupcu žalobcu, aby doložil plnú moc.

8

Dňa 14. mája 2007 doručil plnú moc.

Dňa 23. mája 2007 konajúca sudkyňa požiadala Krajský súd v Trnave (ďalej

aj „krajský súd“) o zapožičanie spisu sp. zn. .

Dňa 25. mája 2007 krajský súd oznámil, že spis nie je možné toho času zapožičať

z dôvodu študovania a prípravy spisu na nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 8. septembra 2007 Okresný súd Trnava zisťoval stav konania vo veci

sp. zn. .

Dňa 13. septembra 2007 Okresný súd Trnava si vyhotovil kópie zo spisu

sp. zn. .

Dňa 5. decembra 2007 Okresný súd Trnava konštatoval, že vec patrí na Okresný súd

Piešťany.

Dňa 7. februára 2008 bola vec prijatá na konanie na Okresnom súde Piešťany,

kde bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 14. augusta 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Trnava o zapožičanie spisu

sp. zn. .

Dňa 19. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľky doručil „podnet

na pokračovanie v konaní“.

Dňa 19. decembra 2013 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa konštatuje,

že z obsahu vyjadrenia – žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v konaní – vyplýva,

že netrvá na návrhu na prerušenie konania doručenom 22. januára 2007.

Dňa 26. februára 2014 bolo doručené „stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu

odporcu zo dňa 15. 1. 2007“.

Dňa 3. marca 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky z 28. februára 2014.

Dňa 4. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Boli prítomní právni zástupcovia

účastníkov. Pojednávanie bolo odročené na 13. máj 2014.

Dňa 6. marca 2014 bolo doručené faxové podanie – vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 7. mája 2014 bolo doručené stanovisko žalobcu k vyjadreniu sťažovateľky

doručenému okresnému súdu 6. marca 2014.

Dňa 12. mája 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 13. máj 2014 z dôvodu PN právneho

zástupcu.

Dňa 13. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bolo

odročené na 8. júl 2014.

Dňa 1. júla 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu sťažovateľa

zo 6. marca 2014 – doplnenie.

Dňa 4. júla 2014 okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutia

odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku č. k. -218 z 12. mája 2014

v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. (právoplatnosť

nadobudlo 16. januára 2015).

Dňa 8. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka, žalobca, ani ich právni

zástupcovia neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že 4. júla 2014

okresný súd rozhodol o prerušení tohto konania do rozhodnutia odvolacieho súdu

o odvolaní proti rozsudku č. k. -218 z 12. mája 2014.

Dňa 22. júla 20014 bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného

súdu o prerušení konania.

Dňa 1. augusta 2014 okresný súd zaslal odvolanie na vedomie právnemu zástupcovi

navrhovateľa.

Dňa 26. augusta 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k odvolaniu

sťažovateľky.

Dňa 16. októbra 2014 bola vec postúpená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky (veci bola pridelená sp. zn. ).

Dňa 9. januára 2015 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu

č. k. -334 z 28. novembra 2014, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa (právoplatnosť nadobudlo 16. januára 2015)

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...)

Podľa čl. 38 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov (...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v (a rovnako aj listiny a dohovoru),

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu na zaplatenie sumy

32 712,61 € s príslušenstvom. V spore sťažovateľka vystupuje ako žalovaná. Vec nemožno

považovať za skutkovo ani právne zložitú, teda dĺžka konania nebola závislá od zložitosti

veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa nezúčastnila na dvoch z troch

nariadených pojednávaní. Skutočnosť, že sťažovateľka sama navrhla (22. januára 2007)

prerušenie konania, síce samu osebe nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľky, na druhej

strane pri posudzovaní prieťahov v konaní treba zobrať do úvahy, že konajúci súd sa jej

návrhom musel zaoberať.

12

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom. Sťažovateľka za porušovateľa

svojich práv označila Okresný súd Piešťany a konanie vedené pod sp. zn. .

Označené konanie na okresnom súde začalo 7. februára 2008. Do prvého úkonu okresného

súdu smerujúceho k rozhodnutiu veci, t. j. pojednávania 4. marca 2014, uplynulo 5 rokov.

V tomto období bol okresný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný.

V ďalšom období konal okresný súd plynule. Okresný súd 4. júla 2014 podľa § 109

ods. 2 písm. c) konanie uznesením sp. zn.

prerušil do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. . Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 16. januára 2015.

Podľa súd konanie preruší,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V súvislosti so skutočnosťou, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo

prerušené, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odstránenie

stavu právnej neistoty účastníka konania spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom

prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde k odpadnutiu

prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v ,

nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako aj v

dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(m. m. napr. , , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že úplnou procesnou nečinnosťou

okresného súdu v označenom období do 4. marca 2014 došlo v konaní vedenom pod sp. zn.

k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa a rovnako aj listiny a dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Vzhľadom na to, že namietané konanie je prerušené do rozhodnutia vo veci

vedenej pod sp. zn. a táto podmienka konania nebola dosiaľ splnená,

ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia neuložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodu kompenzácie za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu okresného súdu a tiež

z preventívnych dôvodov, aby to okresný súd odradilo nekonať aj po podaní tejto sťažnosti.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania,

ako aj sťažovateľkin podiel na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. Úhradu priznal

za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2015), každý úkon po 139,83 €, čo predstavuje

sumu 419,49 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

14

č. ) za 3 úkony po 8,39 €, spolu 444,66 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %

DPH podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom

DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,46 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016