Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 97/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o.,

Ferienčíkova 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Radoslav Zigo,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 , ako aj práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 24. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“),

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 24. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako veriteľ účastníkom konkurzného konania

vedeného na majetok spoločnosti ,

(ďalej len „úpadca“). Keďže sťažovateľ považoval všetky

4 uznesenia prijaté na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu konanej 27. júla 2015

za nezákonné, voči predmetným uzneseniam uplatnil ako navrhovateľ vo 4. rade

odôvodnené námietky, resp. sa pripojil k odôvodneným námietkam ďalších štyroch

veriteľov. Okresný súd Košice I napadnutým rozhodnutím návrhy veriteľov na zrušenie

všetkých 4 uznesení prijatých na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu zamietol.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:

«... Na základe uvedených skutočností mal Sťažovateľ za to, že veriteľ

nemôže byť volená za člena veriteľského výboru. Rovnako bolo podľa názoru

Sťažovateľa zrejmé, že pri hlasovaní o členoch veriteľského výboru nemôžu byť veriteľovi

za žiadnych okolností priznané hlasovacie práva v rozsahu

166 176 852,24 hlasov.

... Sťažovateľ Okresnému súdu Košice I opätovne poukázal na skutočnosť, že (i)

pohľadávka bola v zákonnej lehote účinne popretá viacerými

veriteľmi čo do výšky, čo do právneho dôvodu, čo do poradia a čo do zabezpečenia,(ii)

pohľadávka nebola do dnešného dňa uznaná Správcom

so súhlasom popierajúcich veriteľov, a to ani len čo do právneho dôvodu, (iii) do dnešného

dňa nebolo vydané rozhodnutie o žalobe , v zmysle ktorého by sa

predmetná pohľadávka považovala za zistenú aspoň čo do právneho dôvodu. Podľa názoru

sťažovateľa bolo teda zrejmé, že nemala v zmysle zákona

postavenie zisteného nezabezpečeného veriteľa.

... Spornosť priznania hlasovacích práv veriteľovi

spočívala podľa názoru Sťažovateľa tiež v tom, že existujú dôvodné pochybnosti, že Správca

neaktualizoval zoznam prihlásených pohľadávok a neskúmal výšku prihlásenej pohľadávky

veriteľa ku dňu konania tejto opakovanej prvej schôdze. Správca

doteraz nepotvrdil, že pohľadávku veriteľa skúmal aj

v intenciách poistenej zmluvy uzavretej so spoločnosťou a v intenciách českého

zákona o poistnej zmluve. ...

... Okresný súd Košice I sa totiž v odôvodnení vôbec nevyrovnal okrem iného

s argumentáciu Sťažovateľa, v zmysle ktorej rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv

podľa v prospech popretého zabezpečeného veriteľa... možno aplikovať výlučne

pri hlasovaniach o „všeobecných“ otázkach podľa , avšak pri hlasovaní

o členoch veriteľského výboru nezakladá takéto rozhodnutie súdu vydané podľa

popretému veriteľovi právo hlasovať. ...

... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2

a uznesenia č. 3 a uzneseniu č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov Úpadcu uplatnil

nezákonnosť zvolania prvej opakovanej schôdze veriteľov. ...

... V posudzovanom prípade súd uznesením sp zn. -4692 zo dňa 8. júna

2015 zverejneným v obchodnom vestníku zo dňa 15. júna 2015 zrušil všetky uznesenia prvej

schôdze veriteľov uskutočnenej dňa 25. mája 2015 a uložil Správcovi, aby „opätovne zvolal

1.schôdzu veriteľov v lehote 10 pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia

v Obchodnom vestníku“. Za deň zverejnenia tohto uznesenia sa v zmysle 199 považuje

deň 16. jún 2015.

... Správca však zvolal opakovanú prvú schôdzu veriteľov až na deň 27. júl 2015. ...

... Správca mal pri zvolávaní prvej opakovanej schôdze veriteľov primerane

aplikovať lehoty uvedené v , a teda opakovaná prvá schôdza veriteľov sa

mala konať nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od zverejnenia uznesenia Okresného

súdu Košice I sp zn. -4692 zo dňa 8. júna 2015 v obchodnom vestníku (t.j. dňa

16. júna 2015). ...

... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2

a uznesenia č. 3 a uzneseniu č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov úpadcu uviedol

nezákonný postup Správcu pri vedení opakovanej prvej schôdzi veriteľov.

... V rámci tohto dôvodu Sťažovateľ poukázal okrem iného na skutočnosť, že Správca

na opakovanej prvej schôdzi veriteľov nezodpovedal otázky prítomných veriteľov, pričom

išlo aj o otázky týkajúce sa zákonnosti výkonu hlasovacích práv prítomných veriteľov

a súčasne neoprávnene veriteľom neposkytol informácie, ktoré boli podstatné pre ich

rozhodovanie pri hlasovaní o jednotlivých otázkach. ...

... V rámci tohto dôvodu Sťažovateľ poukázal tiež na skutočnosť, že správca

postupoval diskriminačne, keď umožnil ústne predniesť otázky iba niektorým veriteľom a

zvyšným veriteľom túto možnosť odoprel a umožnil im len písomne predložiť svoje otázky

(bez toho, aby sa s nimi mohli oboznámiť pred hlasovaním ostatní veritelia). ...

... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2

a uznesenia č. 3 a uznesenia č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov Úpadcu uviedol účasť

neoprávnených osôb na opakovanej prvej schôdzi veriteľov. ...

... Keďže pán , pán ani pán , nie sú

členmi štatutárneho organu veriteľa , Správca umožnil

dotknutím pánom účasť na schôdzi napriek skutočnosti, že v ich prípade neboli splnené

podmienky na prezentáciu stanovené samotným Správcom. Pán , pán

a pán sa opakovanej prvej schôdze veriteľov zúčastnili

neoprávnene a z uvedeného dôvodu sú všetky hlasovania uskutočnené na opakovanej prvej

schôdzi veriteľov ako aj všetky ňou prijaté uznesenia nezákonné. ...

... Sťažovateľ upozornil Okresný súd Košice I na skutočnosť, že v oznámení o zvolaní

schôdze publikovanom v obchodnom vestníku zo dňa 25. júna 2014 správca uviedol, že pri

prezentácii bude od veriteľov – právnických osôb požadovať „aktuálny výpis z obchodného

registra, nie starší ako tri mesiace, spolu s dokladom totožnosti príslušného člena

štatutárneho orgánu“. ...

... Pán však pri prezentácii nepredložil aktuálny výpis

z obchodného registra spoločnosti ... sa

opakovanej prvej schôdze veriteľov zúčastnil neoprávnene a z uvedeného dôvodu sú všetky

hlasovania uskutočnené na opakovanej prvej schôdzi veriteľov ako aj všetky ňou prijaté

uznesenia nezákonné.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa zaručené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 a 3

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok v zmysle čl. 1 Dodatkového

protokolu Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. -6368 zo dňa

24. septembra 2015 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.

-6368 zo dňa 24. septembra 2015v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť trovy konania Sťažovateľa vo výške

355,73 € na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie ius aegis s.r.o.

, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv napadnutým

uznesením Okresného súdu Košice I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na zrušenie

jednotlivých uznesení prijatých na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov Okresného súdu

Košice I. Ústavný súd nezistil, že by Okresným súdom Košice I aplikovaný postup pri

zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať

dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie

Okresného súdu Košice I bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené

v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.

Pokiaľ ide o povinnosť Okresného súdu Košice I odôvodniť svoje rozhodnutie, tak ústavný

súd konštatuje, že tejto povinnosti nezodpovedá povinnosť vysporiadať sa s každým

argumentom strany a dať naň podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď.

Okresný súd Košice I v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza:

„K námietke týkajúcej sa nezákonného vedenia opakovanej schôdze veriteľov

z dôvodu umožnenia účasti viacerých osôb konajúcich za / menom veriteľa – ... súd

uvádza, že totožnosť osôb prítomných na opakovanej prvej schôdzi veriteľov bola správcom

konkurznej podstaty riadne zistená, ako to vyplýva z prezenčnej listiny... a účasť týchto osôb

správca na opakovanej prvej schôdzi povolil. ... Z prezenčnej listiny z opakovanej prvej

schôdze veriteľov vyplýva, že opakovanej prvej schôdze veriteľov sa za veriteľa –

zúčastnili celkovo 4 osoby, z ktorých jedna osoba na základe plnej moci a tri na základe

poverenia. Súd opätovne poukazuje na to, že totožnosť týchto osôb bola správcom

konkurznej podstaty riadne zistená, účasť týchto osôb správca na opakovanej prvej schôdzi

povolil.

K námietke veriteľov týkajúcej sa zmeny programu opakovanej prvej schôdze

veriteľov konanej dňa 27.07.2015 v porovnaní s prvou schôdzou veriteľov konanou dňa

25.05.2015 súd uvádza, že správca konkurznej podstaty vedie schôdzu veriteľov. Je na

správcovi konkurznej podstaty, aký program bude mať predmetná schôdza veriteľov,

pričom povinnosťou správcu je dodržať jedine obligatórne body programu vyplývajúce

zo ... Ako vyplýva zo zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov, správca

postupoval tak, ako mu to určuje zákon. V rámci programu opakovanej prvej schôdze

veriteľov boli zahrnuté dva obligatórne body programu, ktoré sú vyžadované . Samotná

zmena týkajúca sa vynechania bodu Rôzne z programu opakovanej prvej schôdze veriteľov

nemala žiaden vplyv na zákonný priebeh schôdze a zákonnosť na nej prijatých unesení.

K námietkam veriteľov týkajúcich sa neprednesenia celej správy o činnosti správcu

a o stave konkurzného konania súd uvádza, že správca konkurznej podstaty zaradil

do programu opakovanej schôdze veriteľov aj bod Správa o činnosti správcu a o stave

konkurzného konania a poukazuje na to, že je na správcovi konkurznej podstaty v akom

rozsahu a akým spôsobom vyplní uvedený bod programu. Súd opätovne poukazuje na to, že

prednesenie správy o činnosti správcu a o stave konkurzného konania nemá žiaden vplyv na

zákonnosť na nej prijatých unesení. ...

K námietke nezákonného zvolania opakovanej schôdze veriteľov súd uvádza, dňa

08.06.2015 bolo tunajším súdom vydané uznesenie č. k. -4692, ktorým tunajší

súd uložil správcovi povinnosť, aby... opätovne zvolal 1.schôdzu veriteľov v lehote 10

pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Predmetné

uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2015 zo dňa 15.06.2015. Správca

v zmysle uvedeného zvolal opakovanú prvú schôdzu veriteľov na deň 27.07.2015,

zverejnením oznámenia o zvolaní schôdze veriteľov v Obchodnom vestníku č. 120/2015

zo dňa 25.06.2015, čím si splnil povinnosť uloženú mu tunajším súdom.

K námietke týkajúcej sa rozporu prijatých uznesení týkajúcich sa voľby členov

veriteľského výboru s ust. ohľadne umožnenia hlasovať aj veriteľovi č. 137

súd uvádza, že tým, že zabezpečená pohľadávka veriteľa č. 137 bola účinne popretá iným

veriteľom, v zmysle ust. sa nepovažuje za zistenú zabezpečenú pohľadávku,

teda zabezpečovacie právo a poradie tohto veriteľa nebolo zistené a tým, že súd tomuto

veriteľovi priznal hlasovacie práva na schôdzi veriteľov, predseda schôdze postupoval

v súlade s ust. ...

... Správca teda, podľa názoru súdu, správne postupoval, ak priznal tomuto veriteľovi

hlasovacie právo v danej výške a to s poukazom na to, že v čase konania tejto schôdze

veriteľov účinným popretím zabezpečenej pohľadávky veriteľmi a čiastočne i správcom,

nedošlo k zisteniu zabezpečenej pohľadávky tohto veriteľa a zároveň tomuto veriteľovi súd

priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou v danej výške.

K porušeniu viacerých povinností správcu v súvislosti so zistením aktuálnej výšky

prihlásenej pohľadávky jedného z veriteľov súd uvádza, že rozsah hlasovacieho práva určí

správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku

uvedenej v súpise majetku podstát.“

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom Okresného súdu Košice I nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté

rozhodnutie Okresného súdu Košice I bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami , dohovoru a dodatkového

protokolu, a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016