Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 97/2016
PDF · 202.3 KB
No categories available
II. ÚS 97/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o.,
Ferienčíkova 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Radoslav Zigo,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.
31 K 58/2014 z 24. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra
2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 58/2014
z 24. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako veriteľ účastníkom konkurzného konania
vedeného na majetok spoločnosti ,
(ďalej len „úpadca“). Keďže sťažovateľ považoval všetky
4 uznesenia prijaté na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu konanej 27. júla 2015
za nezákonné, voči predmetným uzneseniam uplatnil ako navrhovateľ vo 4. rade
odôvodnené námietky, resp. sa pripojil k odôvodneným námietkam ďalších štyroch
veriteľov. Okresný súd Košice I napadnutým rozhodnutím návrhy veriteľov na zrušenie
všetkých 4 uznesení prijatých na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu zamietol.
Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:
«... Na základe uvedených skutočností mal Sťažovateľ za to, že veriteľ
nemôže byť volená za člena veriteľského výboru. Rovnako bolo podľa názoru
Sťažovateľa zrejmé, že pri hlasovaní o členoch veriteľského výboru nemôžu byť veriteľovi
za žiadnych okolností priznané hlasovacie práva v rozsahu
166 176 852,24 hlasov.
... Sťažovateľ Okresnému súdu Košice I opätovne poukázal na skutočnosť, že (i)
pohľadávka bola v zákonnej lehote účinne popretá viacerými
veriteľmi čo do výšky, čo do právneho dôvodu, čo do poradia a čo do zabezpečenia,(ii)
pohľadávka nebola do dnešného dňa uznaná Správcom
so súhlasom popierajúcich veriteľov, a to ani len čo do právneho dôvodu, (iii) do dnešného
dňa nebolo vydané rozhodnutie o žalobe , v zmysle ktorého by sa
predmetná pohľadávka považovala za zistenú aspoň čo do právneho dôvodu. Podľa názoru
sťažovateľa bolo teda zrejmé, že nemala v zmysle zákona
postavenie zisteného nezabezpečeného veriteľa.
... Spornosť priznania hlasovacích práv veriteľovi
spočívala podľa názoru Sťažovateľa tiež v tom, že existujú dôvodné pochybnosti, že Správca
neaktualizoval zoznam prihlásených pohľadávok a neskúmal výšku prihlásenej pohľadávky
veriteľa ku dňu konania tejto opakovanej prvej schôdze. Správca
doteraz nepotvrdil, že pohľadávku veriteľa skúmal aj
v intenciách poistenej zmluvy uzavretej so spoločnosťou a v intenciách českého
zákona o poistnej zmluve. ...
... Okresný súd Košice I sa totiž v odôvodnení vôbec nevyrovnal okrem iného
s argumentáciu Sťažovateľa, v zmysle ktorej rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv
podľa § 32a ZKR v prospech popretého zabezpečeného veriteľa... možno aplikovať výlučne
pri hlasovaniach o „všeobecných“ otázkach podľa § 35 ods. 4 ZKR, avšak pri hlasovaní
o členoch veriteľského výboru nezakladá takéto rozhodnutie súdu vydané podľa § 32a ZKR
popretému veriteľovi právo hlasovať. ...
... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2
a uznesenia č. 3 a uzneseniu č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov Úpadcu uplatnil
nezákonnosť zvolania prvej opakovanej schôdze veriteľov. ...
... V posudzovanom prípade súd uznesením sp zn. 31K58/2014-4692 zo dňa 8. júna
2015 zverejneným v obchodnom vestníku zo dňa 15. júna 2015 zrušil všetky uznesenia prvej
schôdze veriteľov uskutočnenej dňa 25. mája 2015 a uložil Správcovi, aby „opätovne zvolal
1.schôdzu veriteľov v lehote 10 pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia
v Obchodnom vestníku“. Za deň zverejnenia tohto uznesenia sa v zmysle 199 ZKR považuje
deň 16. jún 2015.
... Správca však zvolal opakovanú prvú schôdzu veriteľov až na deň 27. júl 2015. ...
... Správca mal pri zvolávaní prvej opakovanej schôdze veriteľov primerane
aplikovať lehoty uvedené v § 34 ods. 2 ZKR, a teda opakovaná prvá schôdza veriteľov sa
mala konať nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od zverejnenia uznesenia Okresného
súdu Košice I sp zn. 31K5812014-4692 zo dňa 8. júna 2015 v obchodnom vestníku (t.j. dňa
16. júna 2015). ...
... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2
a uznesenia č. 3 a uzneseniu č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov úpadcu uviedol
nezákonný postup Správcu pri vedení opakovanej prvej schôdzi veriteľov.
... V rámci tohto dôvodu Sťažovateľ poukázal okrem iného na skutočnosť, že Správca
na opakovanej prvej schôdzi veriteľov nezodpovedal otázky prítomných veriteľov, pričom
išlo aj o otázky týkajúce sa zákonnosti výkonu hlasovacích práv prítomných veriteľov
a súčasne neoprávnene veriteľom neposkytol informácie, ktoré boli podstatné pre ich
rozhodovanie pri hlasovaní o jednotlivých otázkach. ...
... V rámci tohto dôvodu Sťažovateľ poukázal tiež na skutočnosť, že správca
postupoval diskriminačne, keď umožnil ústne predniesť otázky iba niektorým veriteľom a
zvyšným veriteľom túto možnosť odoprel a umožnil im len písomne predložiť svoje otázky
(bez toho, aby sa s nimi mohli oboznámiť pred hlasovaním ostatní veritelia). ...
... Sťažovateľ ako jeden z dôvodov na zrušenie uznesenia č. 1, uznesenia č. 2
a uznesenia č. 3 a uznesenia č. 4 opakovanej prvej schôdze veriteľov Úpadcu uviedol účasť
neoprávnených osôb na opakovanej prvej schôdzi veriteľov. ...
... Keďže pán , pán ani pán , nie sú
členmi štatutárneho organu veriteľa , Správca umožnil
dotknutím pánom účasť na schôdzi napriek skutočnosti, že v ich prípade neboli splnené
podmienky na prezentáciu stanovené samotným Správcom. Pán , pán
a pán sa opakovanej prvej schôdze veriteľov zúčastnili
neoprávnene a z uvedeného dôvodu sú všetky hlasovania uskutočnené na opakovanej prvej
schôdzi veriteľov ako aj všetky ňou prijaté uznesenia nezákonné. ...
... Sťažovateľ upozornil Okresný súd Košice I na skutočnosť, že v oznámení o zvolaní
schôdze publikovanom v obchodnom vestníku zo dňa 25. júna 2014 správca uviedol, že pri
prezentácii bude od veriteľov – právnických osôb požadovať „aktuálny výpis z obchodného
registra, nie starší ako tri mesiace, spolu s dokladom totožnosti príslušného člena
štatutárneho orgánu“. ...
... Pán však pri prezentácii nepredložil aktuálny výpis
z obchodného registra spoločnosti ... sa
opakovanej prvej schôdze veriteľov zúčastnil neoprávnene a z uvedeného dôvodu sú všetky
hlasovania uskutočnené na opakovanej prvej schôdzi veriteľov ako aj všetky ňou prijaté
uznesenia nezákonné.»
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľa zaručené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 a 3
Ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok v zmysle čl. 1 Dodatkového
protokolu Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K/58/2014-6368 zo dňa
24. septembra 2015 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.
31K/58/2014-6368 zo dňa 24. septembra 2015v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť trovy konania Sťažovateľa vo výške
355,73 € na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie ius aegis s.r.o.
, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,
keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím
orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv napadnutým
uznesením Okresného súdu Košice I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na zrušenie
jednotlivých uznesení prijatých na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na
súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1
dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné
garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by
mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov Okresného súdu
Košice I. Ústavný súd nezistil, že by Okresným súdom Košice I aplikovaný postup pri
zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať
dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami
ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie
Okresného súdu Košice I bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené
v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.
Pokiaľ ide o povinnosť Okresného súdu Košice I odôvodniť svoje rozhodnutie, tak ústavný
súd konštatuje, že tejto povinnosti nezodpovedá povinnosť vysporiadať sa s každým
argumentom strany a dať naň podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď.
Okresný súd Košice I v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza:
„K námietke týkajúcej sa nezákonného vedenia opakovanej schôdze veriteľov
z dôvodu umožnenia účasti viacerých osôb konajúcich za / menom veriteľa – ... súd
uvádza, že totožnosť osôb prítomných na opakovanej prvej schôdzi veriteľov bola správcom
konkurznej podstaty riadne zistená, ako to vyplýva z prezenčnej listiny... a účasť týchto osôb
správca na opakovanej prvej schôdzi povolil. ... Z prezenčnej listiny z opakovanej prvej
schôdze veriteľov vyplýva, že opakovanej prvej schôdze veriteľov sa za veriteľa –
zúčastnili celkovo 4 osoby, z ktorých jedna osoba na základe plnej moci a tri na základe
poverenia. Súd opätovne poukazuje na to, že totožnosť týchto osôb bola správcom
konkurznej podstaty riadne zistená, účasť týchto osôb správca na opakovanej prvej schôdzi
povolil.
K námietke veriteľov týkajúcej sa zmeny programu opakovanej prvej schôdze
veriteľov konanej dňa 27.07.2015 v porovnaní s prvou schôdzou veriteľov konanou dňa
25.05.2015 súd uvádza, že správca konkurznej podstaty vedie schôdzu veriteľov. Je na
správcovi konkurznej podstaty, aký program bude mať predmetná schôdza veriteľov,
pričom povinnosťou správcu je dodržať jedine obligatórne body programu vyplývajúce
zo ZKR... Ako vyplýva zo zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov, správca
postupoval tak, ako mu to určuje zákon. V rámci programu opakovanej prvej schôdze
veriteľov boli zahrnuté dva obligatórne body programu, ktoré sú vyžadované ZKR. Samotná
zmena týkajúca sa vynechania bodu Rôzne z programu opakovanej prvej schôdze veriteľov
nemala žiaden vplyv na zákonný priebeh schôdze a zákonnosť na nej prijatých unesení.
K námietkam veriteľov týkajúcich sa neprednesenia celej správy o činnosti správcu
a o stave konkurzného konania súd uvádza, že správca konkurznej podstaty zaradil
do programu opakovanej schôdze veriteľov aj bod Správa o činnosti správcu a o stave
konkurzného konania a poukazuje na to, že je na správcovi konkurznej podstaty v akom
rozsahu a akým spôsobom vyplní uvedený bod programu. Súd opätovne poukazuje na to, že
prednesenie správy o činnosti správcu a o stave konkurzného konania nemá žiaden vplyv na
zákonnosť na nej prijatých unesení. ...
K námietke nezákonného zvolania opakovanej schôdze veriteľov súd uvádza, dňa
08.06.2015 bolo tunajším súdom vydané uznesenie č. k. 31K/58/2014-4692, ktorým tunajší
súd uložil správcovi povinnosť, aby... opätovne zvolal 1.schôdzu veriteľov v lehote 10
pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Predmetné
uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2015 zo dňa 15.06.2015. Správca
v zmysle uvedeného zvolal opakovanú prvú schôdzu veriteľov na deň 27.07.2015,
zverejnením oznámenia o zvolaní schôdze veriteľov v Obchodnom vestníku č. 120/2015
zo dňa 25.06.2015, čím si splnil povinnosť uloženú mu tunajším súdom.
K námietke týkajúcej sa rozporu prijatých uznesení týkajúcich sa voľby členov
veriteľského výboru s ust. § 37 ods. 2 ZKR ohľadne umožnenia hlasovať aj veriteľovi č. 137
súd uvádza, že tým, že zabezpečená pohľadávka veriteľa č. 137 bola účinne popretá iným
veriteľom, v zmysle ust. § 37 ods. 2 ZKR sa nepovažuje za zistenú zabezpečenú pohľadávku,
teda zabezpečovacie právo a poradie tohto veriteľa nebolo zistené a tým, že súd tomuto
veriteľovi priznal hlasovacie práva na schôdzi veriteľov, predseda schôdze postupoval
v súlade s ust. § 37 ods. 2 ZKR...
... Správca teda, podľa názoru súdu, správne postupoval, ak priznal tomuto veriteľovi
hlasovacie právo v danej výške a to s poukazom na to, že v čase konania tejto schôdze
veriteľov účinným popretím zabezpečenej pohľadávky veriteľmi a čiastočne i správcom,
nedošlo k zisteniu zabezpečenej pohľadávky tohto veriteľa a zároveň tomuto veriteľovi súd
priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou v danej výške.
K porušeniu viacerých povinností správcu v súvislosti so zistením aktuálnej výšky
prihlásenej pohľadávky jedného z veriteľov súd uvádza, že rozsah hlasovacieho práva určí
správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku
uvedenej v súpise majetku podstát.“
Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom Okresného súdu Košice I nestotožňuje,
nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. II. ÚS 3/97,
I. ÚS 181/2014) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté
rozhodnutie Okresného súdu Košice I bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy, dohovoru a dodatkového
protokolu, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016