Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 423/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti JAVELIN, s. r. o., Priemyselná 720, Strážske, zastúpenej VIVID

LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Linda

Balháreková, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -6368

z 24. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN, s. r. o., Priemyselná 720,

Strážske (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -6368

z 24. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením z 9. februára 2015

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ,

(ďalej len „úpadca“), a ustanovil správcu.

Sťažovateľ si prihláškou prihlásil svoju pohľadávku, ktorá nebola popretá, preto

sa považuje za zistenú pohľadávku.

Dňa 25. mája 2015 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov. Uznesením z 8. júna 2015

na základe návrhov viacerých veriteľov okresný súd zrušil všetky uznesenia prijaté prvou

schôdzou veriteľov.

Dňa 27. júla 2015 sa konala opakovaná prvá schôdza veriteľov, ktorá prijala tieto

uznesenia:

«uznesenie č. 1: „Na základe výsledkov hlasovania schôdze veriteľov bol za prvého

člena veriteľského výboru zvolený veriteľ s poradovým číslom ,

“,

uznesenie č. 2: „Na základe výsledkov hlasovania schôdze veriteľov bol za druhého

člena veriteľského výboru zvolený veriteľ s poradovým číslom “,

uznesenie č. 3: „Na základe výsledkov hlasovania schôdze veriteľov bol za druhého

člena veriteľského výboru zvolený veriteľ s poradovým číslom 80 spoločnosť

.“ a

uznesenie č. 4: „Na základe výsledkov hlasovania schôdze veriteľov, o návrhu

veriteľa s poradovým číslom , na ustanovenie nového

správcu do funkcie správcu úpadcu, schôdza veriteľov sa uzniesla na výmene správcu

úpadcu a do funkcie správcu navrhla ustanoviť nového správcu, a to spoločnosť

, sídlom ...“»

Návrhom doručeným okresnému súdu sa sťažovateľ domáhal, aby okresný súd

odložil vykonateľnosť predmetných uznesení a aby tieto uznesenia zrušil. Návrh na zrušenie

predmetných uznesení podali aj ďalší veritelia úpadcu – ,

, a Sťažovateľ zároveň podal námietku

zaujatosti voči sudcovi okresného súdu, ktorému bola predmetná vec pridelená.

Uznesením sp. zn. zo 14. septembra 2015 rozhodol Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že sťažovateľom označený sudca okresného súdu

nie je vylúčený z prerokúvania veci.

Okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa a ďalších veriteľov napadnutým

uznesením z 24. septembra 2015 tak, že tieto návrhy zamietol.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd sa v napadnutom uznesení

- nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa v návrhu na zrušenie predmetných

uznesení;

- neodôvodnil riadne a ústavne akceptovateľným spôsobom svoje právne závery a

- napadnuté uznesenie vydal sudca, na ktorého sa v čase vydania tohto rozhodnutia

„vzťahoval zákaz vydania rozhodnutia vo veci samej a ktorý bol vylúčený z prejednania

danej veci pre existenciu dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkou

v súvislosti so zistením aktuálnej výšky prihlásenej pohľadávky veriteľa

(ďalej len „ “). Poukazuje na to, že správca umožnil veriteľovi

hlasovať na schôdzi veriteľov s počtom hlasov, ktorý zodpovedal výške prihlásenej

pohľadávky a vyčíslenej k 16. februáru 2015. Správca nezisťoval, ako sa zmenila

výška pohľadávky k 27. júlu 2015, t. j. ku dňu konania schôdze veriteľov,

napriek informáciám, že veriteľovi bolo zo strany

, poskytnuté poistné plnenie, ktoré by malo za následok zníženie výšky

pohľadávky . Podľa sťažovateľa správca „neskúmal vzťah medzi Veriteľom −

a spoločnosťou založený na základe poistnej zmluvy..., ktorou bolo poistené

splácanie Pohľadávky Veriteľa − a ani neskúmal, či zo strany spoločnosti došlo

k výplate poistného plnenia Veriteľovi – ...

Správca zanedbal svoju povinnosť skúmať aktuálnu výšku Pohľadávky Veriteľa −

ku dňu uskutočnenia Schôdze veriteľov, povinnosť reflektovať prípadnú zmenu výšky

Pohľadávky Veriteľa − v zozname prihlásených pohľadávok...“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že správca umožnil veriteľovi hlasovať o návrhoch

na členov veriteľského výboru a zároveň umožnil mu byť volený za člena veriteľského

výboru, hoci tento veriteľ „nemal postavenie nezabezpečeného veriteľa, a preto takéto

práva mu nemali byť priznané...“.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že si prihlásila zabezpečenú

pohľadávku, pričom jej zabezpečovacie právo bolo popreté. Následne podala

návrh podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), ktorým sa domáhala určenia popretého zabezpečovacieho práva.

Podľa sťažovateľa by získala postavenie nezabezpečeného veriteľa za predpokladu,

ak by

- nepodala návrh na určenie pohľadávky v časti zabezpečovacieho práva vôbec alebo

v rámci prekluzívnej lehoty,

- vzala svoj návrh späť alebo

- konajúci súd tento návrh právoplatne zamietol.

Uvedené podmienky podľa sťažovateľa v čase konania schôdze veriteľov neboli

splnené, preto „ nemal v čase Schôdze veriteľov postavenie nezabezpečeného veriteľa

v zmysle legislatívnej skratky zavedenej v ust. druhá veta “. V tejto súvislosti

sťažovateľ tvrdí, „že odôvodnenie Napadnutého uznesenia neobsahuje žiadne konkrétne

úvahy Okresného súdu Košice I, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť argumentáciu

Sťažovateľa“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že na schôdzi veriteľov došlo k paralelnej účasti veriteľa

ako zastúpenej osoby a jej zástupcov. Sťažovateľ poukazuje na to, že správca

si na schôdzi veriteľov „overil výlučne totožnosť Štyroch osôb prítomných za Veriteľa −

, avšak nezaoberal sa obsahom poverení a plnej moci daných osôb a vôbec neskúmal,

či je paralelná prítomnosť všetkých štyroch osôb za Veriteľa − na Schôdzi veriteľov

vôbec možná...

účasť poverených osôb reprezentujúcich samotného Veriteľa – ... automaticky

vylúčila možnosť účasti zástupcu Veriteľa − , ktorému bola udelená plná moc, keďže

účelom inštitútu zastúpenia veriteľa na schôdzi veriteľov je zabezpečenie stavu, aby veriteľ,

ktorý nemôže alebo nechce byť na schôdzi veriteľov osobne prítomný, mohol realizovať

svoje práva na schôdzi veriteľov práve prostredníctvom svojho zástupcu.“.

Dôvodom na zrušenie predmetných uznesení schôdze veriteľov malo byť

aj zmätočné a nezákonné vedenie schôdze, keďže správca «svojvoľne odmietol odpovedať

na akékoľvek otázky a dopyty veriteľov...

Správca postupoval... diskriminačne, pretože niektorým veriteľom Správca ani len

neumožnil ústne pred ostatnými veriteľmi položiť Správcovi otázky, niektorým veriteľom

umožnil ústne položiť Správcovi otázky, avšak tieto odmietol zaprotokolovať a iným

veriteľom umožnil otázky nielen položiť, ale taktiež ich zaprotokolovať do zápisnice

zo Schôdze veriteľov;

Správca viedol Schôdzu veriteľov zmätočným spôsobom, pretože u veriteľov

prítomných na Schôdzi veriteľov vzbudil dojem, že na Schôdzi veriteľov sa prijímajú

aj negatívne rozhodnutia, t. j. uznesenia o nezvolení určitého kandidáta (veriteľa) za člena

veriteľského výboru, keďže jednému z prítomných veriteľov Správca umožnil vznášať

námietky ohľadom rozporu so zákonom aj proti „rozhodnutiu“ o nezvolení veriteľa za člena

veriteľského výboru...».

Podľa sťažovateľa existovali dôvodné pochybnosti o nezaujatosti nového správcu,

t. j. Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, k. s. (ďalej aj „nový správca“), a dôvody

na jeho vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti v danej veci podľa § 4 ods. 1 zákona

č. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vzhľadom na pomer nového správcu k veci.

Sťažovateľ argumentuje, že nezaujatosť správcu je potrebné posúdiť rovnako ako

nezaujatosť sudcu podľa . V rámci posudzovania

nezaujatosti sa skúma subjektívna nestrannosť, ale aj objektívna nestrannosť, pri ktorej

sa uplatňuje tzv. teória zdania. Sťažovateľ sa domnieva, že preukázal „že Nový správca

a s ním úzko spolupracujúce subjekty/subjekty ekonomicky, personálne alebo profesijne

prepojené majú i) nadštandardný vzťah s Veriteľom − a ii) dlhodobý vzťah spolupráce

so samotným Úpadcom a osobami spriaznenými s Úpadcom...

... Okresný súd Košice I argumentáciu Sťažovateľa ohľadom teórie zdania,

podporenú ustálenou judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky, úplne

odignoroval a vôbec neuviedol, prečo sa s ňou nestotožnil, resp. prečo ju v celom rozsahu

odmieta.“.

Podľa sťažovateľa okresný súd napadnuté uznesenie neodôvodnil riadne, hoci

sťažovateľ vo svojom návrhu argumentoval ustálenou judikatúrou a názormi odbornej

právnej doktríny. Okresný súd mal klásť dôraz na kvalitu odôvodnenia o to viac, že proti

napadnutému uzneseniu nebol prípustný riadny opravný prostriedok.

Sťažovateľ ďalej namieta, že právne názory, ktoré okresný súd uviedol v

napadnutom uznesení, nie sú riadne odôvodnené a sú v rozpore so zmyslom a účelom

relevantných ustanovení, preto sú arbitrárne.

Okresný súd v napadnutom uznesení vyslovil právny názor, podľa ktorého

«„U zabezpečeného veriteľa musí byť zistené aj zabezpečovacie právo a poradie, inak

sa stáva v nezistenom rozsahu nezabezpečeným veriteľom.“

Právny názor OSKE I č. 1 nemá oporu v ustanovení žiadnej právnej normy...

... nie je zdôvodnený žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a z odôvodnenia Napadnutého

uznesenia nevyplývajú žiadne konkrétne úvahy...

... je v rozpore s pravidlami logiky a v rozpore s účelom veriteľského výboru, ktorý

má byť orgánom ochraňujúcim a zabezpečujúcim oprávnené záujmy nezabezpečených

veriteľov.

... je v rozpore s názorom odbornej právnej doktríny (Ďurica, M.: Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. s. 310), všeobecne

akceptovaným širokou odbornou verejnosťou, aplikačnou praxou správcov,

ako aj aplikačnou praxou súdov;

... je v priamom rozpore s ust. druhá veta ...».

Sťažovateľ v tejto súvislosti osobitne poukázal na to, že právo hlasovať o členoch

veriteľského výboru a právo byť volený za člena veriteľského výboru majú len veritelia

nezabezpečených pohľadávok v zmysle druhej vety ,

t. j. „nezabezpečení veritelia majúci zistenú pohľadávku“.

Sťažovateľ poukazuje tiež na právny názor okresného súdu, podľa ktorého

je potrebné preukázať tvrdenia o zaujatosti správcu tak, aby „súd dospel k jednoznačnému

záveru o zaujatosti novo zvoleného správcu“. Sťažovateľ argumentuje, že v zmysle

pre vylúčenie správcu postačuje pochybnosť o jeho

zaujatosti. Tento právny názor je takto v rozpore s princípom spravodlivosti

a s predloženými listinnými dôkazmi, nie je zdôvodnený konkrétnymi dôvodmi a úvahami

a je v rozpore s judikatúrou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), týkajúcou sa tzv. teórie zdania, ktorá sa aplikuje pri posudzovaní zaujatosti

sudcov.

Sťažovateľ ďalej namieta, že napadnuté uznesenie vydal sudca okresného súdu

v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti podanej proti nemu,

pričom „vydanie rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

takým sudcom, voči ktorému bola podaná námietka zaujatosti, pred prejednaním

a pred právoplatným rozhodnutím o danej námietke predstavuje porušenie práva

na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným sudcom.

Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 24. 09. 2015. Uznesenie − Námietka

zaujatosti, ktoré bolo vydané dňa 14. 09. 2015, bolo doručené Sťažovateľovi, a teda

nadobudlo právoplatnosť, až dňa 07. 10. 2015. To znamená, že v čase vydania

Napadnutého uznesenia existoval zákonný zákaz vzťahujúci sa na Sudcu , v

dôsledku ktorého bolo neprípustné rozhodnúť o Návrhu na zrušenie Uznesení (a teda vydať

Napadnuté uznesenie).“.

V kontexte s uvedenými skutočnosťami sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil právny názor k otázke, „kedy na účely voľby členov veriteľského výboru možno

určitého veriteľa (ktorý si do konkurzu prihlásil zabezpečenú pohľadávku) považovať

za nezabezpečeného veriteľa...

Sporným ostal výklad, akého veriteľa možno považovať za nezabezpečeného

veriteľa...

... z odôvodnenia Napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Košice I zaujal

názor, že nezabezpečeným veriteľom je každý zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie

právo bolo popreté. Uvedený právny názor Okresného súdu Košice I však nemá oporu

v žiadnom ustanovení , je zjavne svojvoľný a je odchylný od všeobecne rešpektovaných

názorov odbornej právnej doktríny.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že v druhej vete je uvedená

legislatívna skratka, ktorá za nezabezpečeného veriteľa označuje veriteľa „zistených

nezabezpečených pohľadávok“. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ argumentuje,

že „hlasovať o členoch veriteľského výboru (a právo byť volený do veriteľského výboru)

majú výlučne nezabezpečení veritelia majúci zistenú pohľadávku (a teda nie aj tí, ktorí

boli popretí iným veriteľom/inými veriteľmi a ktorým boli súdom priznané hlasovacie

práva...“.

Podľa sťažovateľa je potrebné posúdiť aj otázku, či „pri posudzovaní nestrannosti

správcu pri výkone správcovskej činnosti podľa § ust. § 4 ods. 1 Zákona o správcoch

je potrebné diferencovať medzi subjektívnou nestrannosťou správcu a objektívnou

nestrannosťou správcu a ak áno, či pri skúmaní objektívnej nestrannosti je potrebné

aplikovať tzv. teóriu zdania“.

Ku včasnosti podania sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že napadnuté uznesenie

bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 30. septembra 2015, účinky zverejnenia nastali

nasledujúci deň po zverejnení, t. j. 1. októbra 2015. Napadnuté uznesenie s odôvodnením

bolo sťažovateľovi doručené 5. októbra 2015, pričom tento deň je podľa neho

„rozhodujúcim dňom pre určenie začiatku plynutia dvojmesačnej lehoty“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Uznesením Okresného súdu Košice 1 zo dňa 24. 09. 2015, č. k. -6368

bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ust. článku 46 ods. 1

... a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa ust. článku 6 ods. 1

Dohovoru...

Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 09. 2015, č. k. -6368

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

355,72 EUR na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými

sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 24. septembra 2015, ktorým

zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesení č. 1 až 4 veriteľského výboru, poukázal

na priebeh konkurzu na majetok úpadcu a taktiež na obsah návrhu sťažovateľa a následne

uviedol svoje právne závery. K námietke týkajúcej sa nezákonného vedenia opakovanej

schôdze veriteľov z dôvodu účasti viacerých zástupcov veriteľa , k námietke o zmene

programu opakovanej schôdze a k nepredneseniu správy o činnosti správcu a stave

konkurzného konania okresný súd uviedol:

„K námietke týkajúcej sa nezákonného vedenia opakovanej schôdze

veriteľov z dôvodu umožnenia účasti viacerých osôb konajúcich za/menom veriteľa −

na opakovanej prvej schôdzi veriteľov súd uvádza, že totožnosť osôb prítomných

na opakovanej prvej schôdzi veriteľov bola správcom konkurznej podstaty riadne zistená,

ako to vyplýva z prezenčnej listiny z opakovanej prvej schôdze veriteľov a účasť týchto osôb

správca na opakovanej prvej schôdzi povolil. Súd v tomto prípade poukazuje aj na prvú

schôdzu veriteľov konanú dňa 25. 05. 2015 a zápisnicu z nej, z ktorej vyplýva, že sa prvej

schôdze veriteľov zúčastnili aj osoby, ktorým zákon toto právo nepriznáva. Na tejto schôdzi

veriteľov sa zúčastnili aj osoby sediace pri veriteľovi − , ktoré sa však nepreukázali

riadnym splnomocnením tohto veriteľa oprávňujúcim ich sa tejto schôdze veriteľov za tohto

veriteľa zúčastniť. Na opakovanej prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 27. 07. 2015

sa všetky osoby zúčastnili v súlade so zákonom. Z prezenčnej listiny z opakovanej prvej

schôdze veriteľov vyplýva, že opakovanej prvej schôdze veriteľov sa za veriteľa −

zúčastnili celkovo 4 osoby, z ktorých jedna osoba na základe plnej moci a tri na základe

poverenia. Súd opätovne poukazuje na to, že totožnosť týchto osôb bola správcom

konkurznej podstaty riadne zistená, účasť týchto osôb správca na opakovanej prvej schôdzi

povolil.

K námietke veriteľov týkajúcej sa zmeny programu opakovanej prvej schôdze

veriteľov konanej dňa 27. 07. 2015 v porovnaní s prvou schôdzou veriteľov konanou dňa

25. 05. 2015 súd uvádza, že správca konkurznej podstaty vedie schôdzu veriteľov. Je na

správcovi konkurznej podstaty, aký program bude mať predmetná schôdza veriteľov,

pričom povinnosťou správcu je dodržať jedine obligatórne body programu vyplývajúce zo

, ktorými sú ex lege rozhodovanie o výmene správcu v zmysle ust. a

voľba veriteľského výboru v zmysle ust. . Porovnaním v Obchodnom

vestníku zverejnených oznamov o zvolaní jednotlivých schôdzí je zrejmé, že prvá schôdza

veriteľov konaná dňa 25. 05. 2015 a opakovaná prvá schôdza veriteľov konaná dňa 27. 07.

2015 mala totožný program s výnimkou vynechania bodu Rôzne v rámci 5. bodu programu

pri opakovanej prvej schôdzi veriteľov. Prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 25. 05. 2015

s nasledovným programom: 1. Otvorenie schôdze veriteľov, 2. Správa o činnosti správcu

a stave konkurzného konania, 3. Voľba členov veriteľského výboru, 4. Rozhodovanie

o výmene správcu podľa , 5. Rôzne, Záver. Opakovaná prvá schôdza veriteľov

sa konala dňa 27. 07. 2015 s nasledovným programom: 1. Otvorenie schôdze veriteľov,

2. Správa o činnosti správcu a stave konkurzného konania, 3. Voľba členov veriteľského

výboru, 4. Rozhodovanie o výmene správcu podľa , 5. Záver. Ako vyplýva

zo zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov, správca postupoval tak, ako mu to určuje

zákon. V rámci programu opakovanej prvej schôdze veriteľov boli zahrnuté dva obligatórne

body programu, ktoré sú vyžadované . Samotná zmena týkajúca sa vynechania bodu

Rôzne z programu opakovanej prvej schôdze veriteľov nemala žiaden vplyv na zákonný

priebeh schôdze a zákonnosť na nej prijatých uznesení.

K námietkam veriteľov týkajúcich sa neprednesenia celej správy o činnosti správcu

a o stave konkurzného konania súd uvádza, že správca konkurznej podstaty zaradil

do programu opakovanej schôdze veriteľov aj bod Správa o činnosti správcu a o stave

konkurzného konania a poukazuje na to, že je na správcovi konkurznej podstaty v akom

rozsahu a akým spôsobom vyplní uvedený bod programu. Súd opätovne poukazuje na to,

že prednesenie správy o činnosti správcu a o stave konkurzného konania nemá žiaden vplyv

na zákonnosť na nej prijatých uznesení.“

K námietke týkajúcej sa zmätočných uznesení, prípadne zmätočného spočítania

hlasov a nepresného znenia uznesení č. 2 a 3 okresný súd uviedol:

«K námietke prijatia uznesení so zmätočným obsahom týkajúceho sa zmätočného

zrátania hlasov pri voľbe prvého člena veriteľského výboru a taktiež zmätočného

obsahového znenia uznesenia č. 2 a č. 3 prijatého na opakovanej prvej schôdzi veriteľov

súd uvádza, že v zmysle ust. ods 8 možno napadnúť uznesenie prijaté na schôdzi

veriteľov len dôvodmi uvedenými v námietke uplatnenej na schôdzi veriteľov do zápisnice.

Z obsahu prepisu zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov ako aj z prepisu

zvukového záznamu z predmetnej schôdze nevyplýva, že by uvedené námietky boli uplatnené

do zápisnice na schôdzi veriteľov. Aj napriek uvedenému súd k uvedenému uvádza

nasledovné. Z obsahu prepisu zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov a z priloženej

evidenčnej pomôcky týkajúcej sa počtu hlasov jednotlivých veriteľov s výsledkami

jednotlivých hlasovaní vyplýva, že v danom prípade nešlo o zmätočnosť hlasovania,

nakoľko jednotlivé hlasovania riadne prebiehali a správca umožnil veriteľom podať

námietky voči jednotlivým prijatým uzneseniam. Nesprávne uvedené počty hlasov pri

hlasovaní pri voľbe prvého člena veriteľského výboru sú v tomto prípade len chybné

zapísanie počtu hlasov v rámci zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov. To, že ide o

chybné zapísanie počtu hlasov vyplýva z evidenčnej pomôcky predloženej správcom spolu

so zápisnicou z opakovanej prvej schôdze veriteľov, kde sú tieto počty hlasov uvedené

správne. Taktiež zmätočnosť obsahového znenia uznesenia č. 2 a č. 3 prijatého na

opakovanej prvej schôdzi veriteľov namietaná navrhovateľom v 5. rade v rámci ktorých je

duplicitne uvedené „Na základe výsledkov hlasovania schôdze veriteľov bol za druhého

člena veriteľského výboru...“, pričom slovo „druhého“ je uvedené ako to vyplýva zo

zápisnice z opakovanej prvej schôdze veriteľov aj v rámci prijatého uznesenia č. 2, aj v

rámci prijatého uznesenia č. 3, súd považuje za chybu v prepise. Súd poukazuje na to, že

uvedené hlasovania o prijatí jednotlivých uznesení na predmetnej schôdzi prebiehali v

súlade so zákonom a uvedené rozpory nemali žiaden vplyv na ich prijatie a na výsledok

schôdze.

Súd k uvedenému ďalej uvádza, že prvá schôdza veriteľov konaná dňa 25. 05. 2015

bola zmätočná vo viacerých bodoch. Predmetnej schôdze sa zúčastnili osoby, ktorým zákon

toto právo nepriznával a došlo k zmätočnému priebehu hlasovania o jednotlivých

uzneseniach. Uvedené dôvody boli postačujúce na prijatie záveru, že prvá schôdza veriteľov

neprebehla plne v súlade so zákonom, a teda boli dané dôvody na rozhodnutie súdu

o zrušení všetkých uznesení prijatých na tejto prvej schôdzi veriteľov pre

rozpor so zákonom. Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 08. 06. 2015, č. k.

-4692 predmetné uznesenia zrušil a uložil správcovi konkurznej podstaty

povinnosť opätovne zvolať prvú schôdzu veriteľov. Opätovne zvolaná opakovaná prvá

schôdza veriteľov na základe predloženej zápisnice, evidenčnej pomôcky týkajúcej sa

hlasovania veriteľov, prezenčnej listiny a listín predložených jednotlivými veriteľmi podľa

názoru súdu prebehla v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že na prvej schôdzi veriteľov

konanej dňa 25. 05. 2015 boli prijaté uznesenia, ktoré boli následne na základe námietok

veriteľov tunajším súdom zrušené, súd uložil správcovi povinnosť opakovane zvolať prvú

schôdzu veriteľov tak, aby obsahovala obligatórne body programu ktoré sú vyžadované

zákonom.»

K námietke týkajúcej sa veriteľa a jeho možnosti hlasovať o členoch

veriteľského výboru a možnosti byť zvolený do veriteľského výboru a tiež zistenia výšky

jeho pohľadávky (a počtu hlasov) okresný súd uviedol:

„K námietke týkajúcej sa rozporu prijatých uznesení týkajúcich sa voľby členov

veriteľského výboru s ust. ohľadne umožnenia hlasovať aj veriteľovi č. 137

súd uvádza, že tým, že zabezpečená pohľadávka veriteľa č. 137 bola účinne popretá iným

veriteľom, v zmysle ust. sa nepovažuje za zistenú zabezpečenú pohľadávku,

teda zabezpečovacie právo a poradie tohto veriteľa nebolo zistené a tým, že súd tomuto

veriteľovi priznal hlasovacie práva na schôdzi veriteľov, predseda schôdze postupoval

v súlade s ust. súd uvádza.

v ust. stanovuje, že právo voliť a odvolávať členov veriteľského

výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ

v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená

z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva určí správca, pričom vychádza

zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku

podstát. Členom veriteľského výboru je teda len ten nezabezpečený veriteľ a za zákonom

ustanovených podmienok, aj ten zabezpečený veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená

čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti (veriteľ, ktorý má hlasovacie právo).

U zabezpečeného veriteľa musí byť zistené aj zabezpečovacie právo a poradie, inak sa stáva

v nezistenom rozsahu nezabezpečeným veriteľom. Správca teda, podľa názoru súdu,

správne postupoval, ak priznal tomuto veriteľovi hlasovacie právo v danej výške a to s

poukazom na to, že v čase konania tejto schôdze veriteľov účinným popretím zabezpečenej

pohľadávky veriteľmi a čiastočne i správcom, nedošlo k zisteniu zabezpečenej pohľadávky

tohto veriteľa a zároveň tomuto veriteľovi súd priznal hlasovacie práva a ďalšie práva

spojené s popretou pohľadávkou v danej výške.

K porušeniu viacerých povinností správcu v súvislosti so zistením aktuálnej výšky

prihlásenej pohľadávky jedného z veriteľov súd uvádza, že rozsah hlasovacieho práva určí

správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku

uvedenej v súpise majetku podstát.“

K námietke týkajúcej sa dôvodov na vylúčenie nového správcu okresný súd uviedol:

„K námietke týkajúcej sa nestrannosti vymenovaného správcu a existencii zákonných

dôvodov pre vylúčenie správcu súd uvádza nasledovné.

S poukazom na ust. , v prípade, ak by súd nezistil skutočnosti

odôvodňujúce súd zrušiť uznesenia prijaté na schôdzi veriteľov z dôvodu rozporu

so zákonom, čo však nie je tento prípad, súd by musel uznesením návrh schôdze veriteľov

na výmenu správcu uznesením odmietnuť v prípade, ak správcovi bráni vo výkone funkcie

zákonná prekážka.

Dôvody uvádzané v námietkach i v samotných návrhoch navrhovateľov na zrušenie

tohto uznesenia však musia byť natoľko presvedčivé a preukázané dôkazmi, aby na základe

nich súd dospel k jednoznačnému záveru o zaujatosti novo zvoleného správcu. Dôkazy

predložené navrhovateľmi však v tomto prípade nepreukázali jednoznačne zaujatosť novo

zvoleného správcu.“

Ústavný súd v súvislosti s preskúmaním opodstatnenosti námietok sťažovateľa

poukazuje na to, že právne závery okresného súdu v napadnutom uznesení boli predmetom

ústavného prieskumu na základe sťažnosti navrhovateľa vo 4. rade ,

pričom ústavný súd sťažnosť tohto sťažovateľa uznesením sp. zn.

zo 4. februára 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd v uznesení

zo 4. februára 2016 uviedol:

„Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov Okresného súdu

Košice I. Ústavný súd nezistil, že by Okresným súdom Košice I aplikovaný postup pri

zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať

dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie

Okresného súdu Košice I bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené

v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.

Pokiaľ ide o povinnosť Okresného súdu Košice I odôvodniť svoje rozhodnutie, tak ústavný

súd konštatuje, že tejto povinnosti nezodpovedá povinnosť vysporiadať sa s každým

argumentom strany a dať naň podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď.“

Ústavný súd sa s právnymi závermi uvedenými v uznesení sp. zn.

zo 4. februára 2016 stotožňuje. Nad rámec uvedeného právneho názoru ústavný súd

poukazuje v prvom rade na to, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že námietky

zmätočného vedenia schôdze veriteľov správcom neboli uplatnené priamo na schôdzi

veriteľov a napriek tomu sa nimi okresný súd zaoberal. Týmto postupom okresného súdu

a jeho právnymi závermi takto nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv podľa

a dohovoru, keďže okresný súd poskytol v tomto smere súdnu ochranu nad rámec zákona

č. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa paralelnej účasti viacerých zástupcov

a zastúpeného – , ústavný súd poukazuje na to, že v súvislosti s touto námietkou

sťažovateľ netvrdí a ani nepreukazuje také skutočnosti, ktoré by preukazovali

ústavnoprávny rozmer tejto námietky, t. j. že uvedená skutočnosť bola takej intenzity a mala

taký konkrétny dopad na právne postavenie sťažovateľa ako účastníka predmetného

konkurzného konania, že to viedlo k porušeniu označených práv podľa a dohovoru.

Pokiaľ ide o samotný právny záver okresného súdu týkajúci sa , na základe ktorého

umožnil tomuto veriteľovi hlasovať o členoch veriteľského výboru a tiež umožnil, aby bol

sám zvolený za člena veriteľského výboru, ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd

svoj právny názor odôvodnil primerane, preto nie je zjavne neodôvodnený a zároveň ho

ústavný súd nepovažuje za arbitrárny, keďže predstavuje jeden z možných spôsobov

posúdenia právneho postavenia veriteľa v predmetnom konkurze.

K námietke sťažovateľa, že zákonný sudca vydal napadnuté uznesenie v čase,

keď nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti podanej proti nemu, ústavný súd

poukazuje na argumentáciu sťažovateľa, že o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd

uznesením zo 14. septembra 2015, pričom napadnuté uznesenie bolo vydané 24. septembra

2015 v čase, keď uznesenie krajského súdu o námietke zaujatosti nebolo doručené

sťažovateľovi. Táto námietka sa javí byť formalistická z dôvodu, že z uvedených

skutkových okolností vyplýva, že zákonný sudca vydal napadnuté uznesenie v čase,

keď mohol mať vedomosť o rozhodnutí krajského súdu o námietke zaujatosti, a zároveň

je relevantné, že rozhodnutie krajského súdu vo veci námietky zaujatosti bolo konečným

rozhodnutím, t. j. nebol proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Z uvedenej

argumentácie takto nevyplýva materiálne relevantný vzťah medzi napadnutým uznesením

a označenými právami podľa a dohovoru.

K námietke sťažovateľa, že boli dané dôvody na vylúčenie nového správcu, ústavný

súd poukazuje na to, že okresný súd dospel k záveru, že takéto skutočnosti (na vylúčenie

nového správcu) sťažovateľ nepreukázal. Nejaví sa, že by tento právny názor bol arbitrárny,

resp. zjavne neodôvodnený. Ústavný súd zároveň považuje za relevantné, že v rámci

konkurzného konania existujú dostupné právne prostriedky, ktoré môžu viesť k efektívnemu

vylúčeniu nového správcu. V prvom rade môže okresný súd ex offo odvolať správcu,

ak mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka ( ),

ktorou je aj zaujatosť správcu. Rovnako tak k odvolaniu správcu môže dôjsť aj na základe

návrhu veriteľského výboru, prípadne na návrh zabezpečeného veriteľa podľa § 42 ods. 2

Zároveň do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie

o výmene správcu ( ). Preto ak v priebehu predmetného

konkurzu vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré budú viesť k záveru o zaujatosti správcu,

existujú dostupné právne prostriedky, ktorými bude možné dosiahnuť jeho odvolanie.

Ústavný súd takto nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa alebo jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu z 24. septembra 2015. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho

právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru

ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení

je jedným z možných a ústavne udržateľných výkladov.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť

už pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017