Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 22/2016
PDF · 253.63 KB
No categories available
III. ÚS 22/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 216/2015 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.
2 Rob 71/2006), takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 22/2016 z 19. januára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“,
v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 [ďalej aj „napadnuté konanie“, (pôvodne
vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2006)].
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 26. 7. 2006 do súčasnosti prebieha
pod sp. zn. 2 Rob 71/2006 konanie v právnej veci navrhovateľa:
proti odporcovi: , , bytom
zast. JUDr. Ján Vajda, advokát Advokátska kancelária Námestovo,
Hviezdoslavovo námestie č. 201 o zaplatenie sumy 309,80 EUR s prísl. I napriek
skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo 8 rokov a 7 mesiacov
do dnešného dňa nie je toto konanie skončené. Vo veci sa do dnešného dňa neuskutočnilo
ani jedno pojednávanie. Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky
z toho dôvodu, že o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd
Slovenskej republiky je podľa článku 124 Ústavy Slovenskej republiky nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatnení môjho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú
právne predpisy na jeho ochranu.
Mojím listom zo dňa 17.7.2014, ktorý bol Okresnému súdu Dolný Kubín doručený
dňa 21. 7. 2014 som JUDr. Petrovi Bebejovi, predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín
podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov.
Dôkaz: rovnopis mojej sťažnosti zo dňa 17. 7. 2014
Listom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.. Spr 2009/2014 zo dňa 23. 7. 2014 mi
bolo oznámené, že vo veci bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie
pravosti môjho podpisu na doručenke od platobného rozkazu súdu, že jednotlivé procesné
úkony sú vo veci vykonávané priebežne a že moja sťažnosť na prieťahy v konaní
je nedôvodná a účelová. Dôkaz: fotokópia oznámenia odporcu zo dňa 23. 7. 2014.“
Ďalej sťažovateľ uviedol:
«V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2006 nejde
o právne zložitú vec, ide o vec zaplatenia ceny telekomunikačných služieb t. j. vec ku ktorej
existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá už 8 rokov
a 7 mesiacov.
Prieťahy v tejto veci v období odo dňa 26. 7. 2006 do dňa 25. 2. 2013 t. j. po dobu
6 rokov a 7 mesiacov boli zapríčinené skutočnosťou, že bola nesprávne vyznačená
doložka právoplatnosti na platobnom rozkaze Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 2 Rob/71/2006-23 zo dňa 8. 11. 2006. I napriek tomu že na doručenke od tohto
platobného rozkazu bolo uvedené, že ho dňa 11. 12. 2006 prevzal „ otec“, hoci bol
adresovaný mojej osobe, dala , vyššia súdna úradníčka Okresného
súdu Dolný Kubín nesprávne vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti tohto
platobného rozkazu.
Ďalšie prieťahy v tomto konaní vznikli v dôsledku nesprávneho postupu odporcu,
ktorý v rozpore so znením § 127 ods. 1 prvá veta OSP bez toho, aby boli vo veci vypočutí
účastníci konania a bez toho, aby niekto z účastníkov konania navrhol vykonanie
znaleckého dokazovania nariadil uznesením Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 2 Rob/71/2006-62 zo dňa 9. 8. 2013 znalecké dokazovanie vo veci na zistenie
pravosti môjho údajného podpisu na doručenke od platobného rozkazu. V dôsledku tohto
nesprávneho postupu súdu vo veci nemala znalkyňa
dostatok porovnávacieho materiálu na zistenie pravosti môjho údajného podpisu a musela
ma vyzývať na predloženie listinných dokladov s mojimi podpismi. Slovenská pošta mi tento
list znalkyne nedoručila, hoci som sa zdržiaval v mieste
trvalého bydliska, čím vznikli prieťahy vo veci. Ak by znalkyňa
zaslala túto výzvu priamo môjmu advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi žiadne
prieťahy by nevznikli.
Dňa 25. 9. 2014 bol odporcovi doručený znalecký posudok č. 50/2014 zo dňa
20. 9. 2014 znalkyne . K tomuto znaleckému posudku som sa
písomne vyjadril podaním zo dňa 6. 10. 2014. Odvtedy až do súčasnosti t.j. po dobu viac
ako 5 mesiacov sa vo veci i napriek mojim opakovaným žiadostiam riadne nekoná, súd
vykonáva iba formálne úkony vo veci. Za riadne konanie súdu nie je možné považovať
vydanie uznesenia súdu zo dňa 29. 10. 2014 o znalečnom. Do dnešného dňa sa vo veci
neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.»
V podaní z 9. novembra 2015, ktorým sťažovateľ sťažnosť doplnil, uviedol:
„Okresný súd Dolný Kubín dňa 30. 4. 2015 podľa § 105 ods. 2 OSP postúpil túto vec
na konanie Okresnému súdu Námestovo z dôvodu, že Okresný súd Námestovo je vecne
a miestne príslušným súdom na konanie v tejto veci.
Ja, sťažovateľ som podaním zo dňa 2. 6. 2015 nesúhlasil s postúpením tejto veci
a vzal som späť námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín na konanie
v tejto veci. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC/27/2015-196 zo dňa
29. 7. 2015 bolo rozhodnuté, že na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je miestne
príslušným súdom Okresný súd Námestovo.
Dôkaz: fotokópie listinných dokladov
Na Okresnom súde Námestovo v súčasnosti pod sp. zn. 10 C 216/2015 prebieha
konanie v tejto veci, kde ako žalobca vystupuje spoločnosť
a ako žalovaný vystupujem ja, sťažovateľ. Predmetom
tohto konania je zaplatenie sumy 309,80 EUR s prísl. Konanie v tejto veci začalo na
Okresnom súde Dolný Kubín dňa 26. 7. 2006 a do dnešného dňa nebolo vo veci vydané
právoplatné meritórne rozhodnutie.
Prieťahy v tomto konaní zavinil Okresný súd Dolný Kubín, kde sa viedlo toto konanie
odo dňa 26. 7. 2006 až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6 NcC/27/2015-196 zo dňa 29. 7. 2015.
Z obsahu súdneho spisu v tejto veci je zrejmé, že Okresný súd Dolný Kubín bez toho,
aby vypočul účastníkov konania v rozpore s § 127 ods. 1 prvá veta OSP nariadil vo veci
znalecké dokazovanie.
Okresný súd Dolný Kubín v tomto konaní postupoval spôsobom, ktorému chýba
účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Podľa
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky /sp. zn. IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,
I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu
môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol. Od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6 NcC/27/2015-196 zo dňa 29. 7. 2015 v tejto veci koná Okresný súd Námestovo.
Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením pripustil pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a to Okresného súdu Námestovo. Okresný
súd Námestovo bude v ďalšom priebehu tohto konania vystupovať ako odporca v 2. rade.
Okresný súd Dolný Kubín /doterajší odporca/ bude v ďalšom priebehu tohto konania
vystupovať ako odporca v 1. rade.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín
a Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
10 C 216/2015 porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 216/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré
sú Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo sú povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne trovy konania v sume 444,66 EUR na účet advokáta
JUDr. Jána Vajdu č. ú.
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Okresný súd Dolný Kubín sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
prípisom sp. zn. Spr. 403/2015 doručeným ústavnému súdu 2. júla 2015, v ktorom sa okrem
iného uvádza:
„Právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 2Rob/71/2006 napadla na tunajší
súd dňa 26. 07. 2006. Vo veci bol dňa 08. 11. 2006 vydaný platobný rozkaz, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006.
Dňa 25. 02. 2013 odporca podal voči platobnému rozkazu odpor s tým, že odporca
platobný rozkaz neprevzal, ale pravdepodobne ho prevzal jeho otec. Zároveň v podanom
odpore právny zástupca odporcu vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti. Vzhľadom
k tomu, že vydaný platobný rozkaz bol už v roku 2006 právoplatný, tunajší súd nemohol vec
postúpiť z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Námestovo hneď pri tomto prvom úkone,
ale musel vykonať jednak rozsiahle šetrenie prostredníctvom poštového úradu a následne
vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu na doručenke, ktorou bolo
potvrdené prevzatie platobného rozkazu. Po vykonaní znaleckého dokazovania a
následných úkonov spojených s priznaním odmeny znalca vec s poukazom na vznesenú
námietku miestnej príslušnosti bola dňa 22. 05. 2015 odstúpená Okresnému súdu
Námestovo.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. Spr 183/16 doručeným ústavnému súdu 11. marca 2016, v ktorom okrem iného
uvádza:
„Nejedná sa o vec právne a skutkovo zložitú. Poukazujem na skutočnosť, že Okresný
súd Námestovo, na ktorom začalo konanie dňa 30. 04. 2015, mohol konať a rozhodnúť
vo veci až po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o námietke týkajúcej sa miestnej
príslušnosti tohto súdu t. j. od 10. 8. 2015 a vec právoplatne skončil dňa 08. 01. 2016.
Konanie vo veci na Okresnom súde Námestovo skončilo za 4 mesiace. Na Okresnom súdu
Námestovo neboli zistené žiadne prekážky podľa § 107 a násl. OSP, ani neodôvodnené
prieťahy v konaní.“
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 8. marca 2016 k sťažnosti bol aj prehľad
dosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu
k predmetu sťažnosti považuje ústavný súd za relevantné tieto:
„... konanie sa začalo na Okresnom súde Dolný Kubín podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu dňa 26. 7. 2006. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 8. 11. 2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006. Sťažovateľ podal proti platobnému
rozkazu odpor dňa 25. 2. 2013, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nie je právoplatný,
pretože mu nebol doručený do vlastných rúk (na doručenke je pri podpise uvedené
„OTEC“, napísané inou farbou pera).
- Okresný súd Dolný Kubín vykonal šetrenie za účelom zistenia, kto prevzal súdnu
zásielku obsahujúcu platobný rozkaz vyžiadaním informácie od Slovenskej pošty, a.s., ktorá
oznámila, že doklady a údaje o doručovaných zásielkach uchováva tri roky,
- dňa 27. 06. 2013 sťažovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov
- uznesením č. k. 2Rob/71/2006-60 zo dňa 09. 08. 2013, súd mu nepriznal
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- uznesením č. k. 2Rob/71/2006-62 zo dňa 09. 08. 2013 súd nariadil znalecké
dokazovanie z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
- sťažovateľ podal dňa 12. 09. 2013 odvolanie proti uzneseniu č.k. 2Rob/71/2006-62
zo dňa 09. 08. 2013 o nariadení znaleckého dokazovania
- uznesením č.k. 2Rob/71/2006-71 zo dňa 15. 11. 2013 o odvolaní rozhodol zákonný
sudca (uznesenie č. k. 2Rob/71/2006-62 zo dňa 09. 08. 2013 vydal vyšší súdny úradník)
a nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
- dňa 10. 12. 2013 sťažovateľ podal námietku proti ustanovenej znalkyni
- súd uznesením č.k. 2Rob/71/2006-93 zo dňa 24. 01. 2014 zamietol námietky
odporcu
- dňa 25. 09. 2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 50/2014 zo dňa
20. 09. 2014
- súd uznesením č.k. 2Rob/71/2006-121 zo dňa 29. 10. 2014 priznal súdnej znalkyni
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku
- dňa 25. 11. 2014 sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. 2Rob/71/2006-121 zo dňa
29. 10. 2014 o priznaní odmeny súdnej znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku
odvolanie
- Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/62/2015-176 zo dňa 24. 02. 2015 potvrdil
uznesenie č. k. 2Rob/71/2006-121 zo dňa 29. 10. 2014 o priznaní odmeny súdnej znalkyni
za vypracovanie znaleckého posudku
- Okresný súd Dolný Kubín dňa 30. 04. 2015 postúpil vec Okresnému súdu
Námestovo
- Okresný súd Námestovo dňa 15. 7. 2015 predložil spis nadriadenému súdu
na rozhodnutie o námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci tomuto súdu.
- Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/27/2015 zo dňa 29. 07. 2015 rozhodol,
že Okresný súd Námestovo je miestne príslušný a spis bol Okresnému súdu Námestovo
doručený dňa 10. 8. 2015
- Súd vytýčil pojednávanie na deň 10. 11. 2015, ktoré bolo odročené za účelom
opätovného predvolania odporcu a vyžiadania listín vzťahujúcich sa k predmetu konania.
- Pojednávanie vytýčené na termín 01. 12. 2015, bolo odročené za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 15. 12. 2015. Rozsudok vyhlásený v uvedený deň nadobudol právoplatnosť
dňa 8. 1. 2016.
- súd uznesením č.k. 10C/2016/2015-271 zo dňa 08. 02. 2016 rozhodol o povinnosti
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia (rozhodnuté
vyšším súdnym úradníkom v 30 dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku vo veci samej).“
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.
Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené
v jeho vyjadrení z 8. marca 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli
predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom napadnutého konania vedeného pred okresným súdom bolo
rozhodovanie o uplatnenom peňažnom nároku, pričom sťažovateľ mal v predmetnom
konaní procesné postavenie odporcu.
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nebolo po právnej ani po skutkovej
stránke zložité. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru,
podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje všeobecný súd ústavnej zodpovednosti
za zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými
nedostatkami v jeho postupe vrátane nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96).
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom. Ústavný súd
z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania
alebo spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti
na takého skutočnosti nepoukázala.
3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní.
Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 26. júla 2006 podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný 8. novembra 2006 a týmto súdom
bolo, ako sa neskôr preukázalo, irelevantne vyznačené nadobudnutie právoplatnosti
platobného rozkazu 28. decembrom 2006.
Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci miestne a vecne
príslušným Okresný súd Dolný Kubín a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol
na prerokovanie a rozhodovanie vo veci až do jej právoplatného skončenia miestne a vecne
príslušný Okresný súd Námestovo.
Keďže napriek uvedenému po podaní odporu sťažovateľom (25. február 2013) proti
platobnému rozkazu vykonával procesné úkony vo veci Okresný súd Dolný Kubín,
bol súdny spis na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu fakticky predložený
až 10. augusta 2015.
V súvislosti s procesnými aktivitami sťažovateľa, ktoré sa týkali ním uplatnených
námietok voči postúpeniu veci Okresným súdom Dolný Kubín miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu, ústavný súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6 NcC 27/2015 z 29. júla 2015, s ktorým sa stotožňuje.
V odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Žiline sa okrem iného
uvádza:
„Z obsahu spisu je zjavné, že konanie bolo začaté na Okresnom súde Dolný Kubín
v čase, kedy ešte Okresný súd Námestovo neexistoval. V priebehu konania podľa zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa Okresný súd
Námestovo stal dňa 1. 1. 2008 súčasťou sústavy všeobecných súdov (§ 2 ods. 29), pričom
výkon súdnictva prešiel v zmysle citovaného § 18a a § 18b ods. 1 zákona v posudzovanej
veci z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo. Miestna príslušnosť
Okresného súdu Námestovo bola založená priamo zo zákona, a to uvedenými prechodnými
ustanoveniami. Pokiaľ odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, táto fakticky
kopírovala stav predpokladaný zákonom súčinnosťou od 1. 1. 2008 a následné späťvzatie
tejto námietky nemohlo preto vyvolať právne účinky. V danom prípade nemohol účastník
po postúpení veci prejaviť vôľu podľa § 105 ods. 3 O. s. p. (t. j. vysloviť nesúhlas
s postúpením veci, resp. vziať námietku miestnej nepríslušnosti späť), keďže miestna
príslušnosť Okresného súdu Námestovo bola regulovaná priamo zákonnou úpravou, ktorej
podstata spočívala v prenesení teritoriálnej príslušnosti z dôvodu vzniku nových súdov.“
Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva
v danej veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu
(Okresný súd Dolný Kubín) na nadobúdajúci súd. Z uvedeného dôvodu zodpovednosť
za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie Okresný súd Námestovo.
Ústavný súd obdobie od 28. decembra 2006, kedy Okresný súd Dolný Kubín
na základe nesprávneho posúdenia doručenky irelevantne vyznačil nadobudnutie
právoplatnosti platobného rozkazu, až do 25. februára 2013, keď sťažovateľ podal proti
tomuto platobnému rozkazu odpor, považuje za obdobie úplnej a ničím neospravedlniteľnej
nečinnosti. Ide o obdobie úplnej nečinnosti v rozsahu takmer 7 rokov.
Ústavný súd ani zvolený postup vo veci po podaní odporu proti platobnému rozkazu,
keď Okresný súd Dolný Kubín nepredložil vec miestne a vecne príslušnému okresnému
súdu a bez vypočutia účastníkov napadnutého konania nariadil zisťovanie pravosti podpisu
na doručenke prostredníctvom znaleckého dokazovania, nevyhodnotil ako postup
relevantný ani dostatočne efektívny. Aj v dôsledku tohto nesprávneho postupu podľa názoru
ústavného súdu došlo k ďalšiemu predĺženiu napadnutého konania, ktoré v merite veci bolo
právoplatne skončené 8. januára 2016.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 (pôvodne vedenom Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2005) došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že napadnuté konanie okrem priznania trov bolo
v merite veci právoplatne skončené 8. januára 2016.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. V súvislosti s uvedeným poukazuje na to,
že v dôsledku dlhodobej nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu v napadnutom
konaní sa nachádzal v stave právnej neistoty.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na rozsiahlu a ničím neospravedlniteľnú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu v napadnutom konaní a berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej
veci považoval ústavný súd priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením
uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi
konania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Jánom
Vajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá
bola 839,83 €.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia a podanie
sťažnosti, písomné doplnenie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 419,49 €, čo spolu
s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 444,66 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2016