Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 22/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.

), takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 19. januára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“,

v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. [ďalej aj „napadnuté konanie“, (pôvodne

vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. )].

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 26. 7. 2006 do súčasnosti prebieha

pod sp. zn. konanie v právnej veci navrhovateľa:

proti odporcovi: , , bytom

zast. JUDr. Ján Vajda, advokát Advokátska kancelária Námestovo,

Hviezdoslavovo námestie č. 201 o zaplatenie sumy 309,80 EUR s prísl. I napriek

skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo 8 rokov a 7 mesiacov

do dnešného dňa nie je toto konanie skončené. Vo veci sa do dnešného dňa neuskutočnilo

ani jedno pojednávanie. Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky

z toho dôvodu, že o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

Slovenskej republiky je podľa článku 124 nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatnení môjho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2

som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú

právne predpisy na jeho ochranu.

Mojím listom zo dňa 17.7.2014, ktorý bol Okresnému súdu Dolný Kubín doručený

dňa 21. 7. 2014 som JUDr. Petrovi Bebejovi, predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín

podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov.

Dôkaz: rovnopis mojej sťažnosti zo dňa 17. 7. 2014

Listom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.. Spr 2009/2014 zo dňa 23. 7. 2014 mi

bolo oznámené, že vo veci bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie

pravosti môjho podpisu na doručenke od platobného rozkazu súdu, že jednotlivé procesné

úkony sú vo veci vykonávané priebežne a že moja sťažnosť na prieťahy v konaní

je nedôvodná a účelová. Dôkaz: fotokópia oznámenia odporcu zo dňa 23. 7. 2014.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

«V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. nejde

o právne zložitú vec, ide o vec zaplatenia ceny telekomunikačných služieb t. j. vec ku ktorej

existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá už 8 rokov

a 7 mesiacov.

Prieťahy v tejto veci v období odo dňa 26. 7. 2006 do dňa 25. 2. 2013 t. j. po dobu

6 rokov a 7 mesiacov boli zapríčinené skutočnosťou, že bola nesprávne vyznačená

doložka právoplatnosti na platobnom rozkaze Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. -23 zo dňa 8. 11. 2006. I napriek tomu že na doručenke od tohto

platobného rozkazu bolo uvedené, že ho dňa 11. 12. 2006 prevzal „ otec“, hoci bol

adresovaný mojej osobe, dala , vyššia súdna úradníčka Okresného

súdu Dolný Kubín nesprávne vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti tohto

platobného rozkazu.

Ďalšie prieťahy v tomto konaní vznikli v dôsledku nesprávneho postupu odporcu,

ktorý v rozpore so znením prvá veta bez toho, aby boli vo veci vypočutí

účastníci konania a bez toho, aby niekto z účastníkov konania navrhol vykonanie

znaleckého dokazovania nariadil uznesením Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. -62 zo dňa 9. 8. 2013 znalecké dokazovanie vo veci na zistenie

pravosti môjho údajného podpisu na doručenke od platobného rozkazu. V dôsledku tohto

nesprávneho postupu súdu vo veci nemala znalkyňa

dostatok porovnávacieho materiálu na zistenie pravosti môjho údajného podpisu a musela

ma vyzývať na predloženie listinných dokladov s mojimi podpismi. Slovenská pošta mi tento

list znalkyne nedoručila, hoci som sa zdržiaval v mieste

trvalého bydliska, čím vznikli prieťahy vo veci. Ak by znalkyňa

zaslala túto výzvu priamo môjmu advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi žiadne

prieťahy by nevznikli.

Dňa 25. 9. 2014 bol odporcovi doručený znalecký posudok č. 50/2014 zo dňa

20. 9. 2014 znalkyne . K tomuto znaleckému posudku som sa

písomne vyjadril podaním zo dňa 6. 10. 2014. Odvtedy až do súčasnosti t.j. po dobu viac

ako 5 mesiacov sa vo veci i napriek mojim opakovaným žiadostiam riadne nekoná, súd

vykonáva iba formálne úkony vo veci. Za riadne konanie súdu nie je možné považovať

vydanie uznesenia súdu zo dňa 29. 10. 2014 o znalečnom. Do dnešného dňa sa vo veci

neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.»

V podaní z 9. novembra 2015, ktorým sťažovateľ sťažnosť doplnil, uviedol:

„Okresný súd Dolný Kubín dňa 30. 4. 2015 podľa postúpil túto vec

na konanie Okresnému súdu Námestovo z dôvodu, že Okresný súd Námestovo je vecne

a miestne príslušným súdom na konanie v tejto veci.

Ja, sťažovateľ som podaním zo dňa 2. 6. 2015 nesúhlasil s postúpením tejto veci

a vzal som späť námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín na konanie

v tejto veci. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -196 zo dňa

29. 7. 2015 bolo rozhodnuté, že na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je miestne

príslušným súdom Okresný súd Námestovo.

Dôkaz: fotokópie listinných dokladov

Na Okresnom súde Námestovo v súčasnosti pod sp. zn. prebieha

konanie v tejto veci, kde ako žalobca vystupuje spoločnosť

a ako žalovaný vystupujem ja, sťažovateľ. Predmetom

tohto konania je zaplatenie sumy 309,80 EUR s prísl. Konanie v tejto veci začalo na

Okresnom súde Dolný Kubín dňa 26. 7. 2006 a do dnešného dňa nebolo vo veci vydané

právoplatné meritórne rozhodnutie.

Prieťahy v tomto konaní zavinil Okresný súd Dolný Kubín, kde sa viedlo toto konanie

odo dňa 26. 7. 2006 až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

-196 zo dňa 29. 7. 2015.

Z obsahu súdneho spisu v tejto veci je zrejmé, že Okresný súd Dolný Kubín bez toho,

aby vypočul účastníkov konania v rozpore s prvá veta nariadil vo veci

znalecké dokazovanie.

Okresný súd Dolný Kubín v tomto konaní postupoval spôsobom, ktorému chýba

účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Podľa

nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky /sp. zn. , ,

I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu

môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol. Od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

-196 zo dňa 29. 7. 2015 v tejto veci koná Okresný súd Námestovo.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením pripustil pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a to Okresného súdu Námestovo. Okresný

súd Námestovo bude v ďalšom priebehu tohto konania vystupovať ako odporca v 2. rade.

Okresný súd Dolný Kubín /doterajší odporca/ bude v ďalšom priebehu tohto konania

vystupovať ako odporca v 1. rade.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Dolný Kubín

a Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré

sú Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne trovy konania v sume 444,66 EUR na účet advokáta

JUDr. Jána Vajdu č. ú.

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Okresný súd Dolný Kubín sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr. 403/2015 doručeným ústavnému súdu 2. júla 2015, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. napadla na tunajší

súd dňa 26. 07. 2006. Vo veci bol dňa 08. 11. 2006 vydaný platobný rozkaz, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006.

Dňa 25. 02. 2013 odporca podal voči platobnému rozkazu odpor s tým, že odporca

platobný rozkaz neprevzal, ale pravdepodobne ho prevzal jeho otec. Zároveň v podanom

odpore právny zástupca odporcu vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti. Vzhľadom

k tomu, že vydaný platobný rozkaz bol už v roku 2006 právoplatný, tunajší súd nemohol vec

postúpiť z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Námestovo hneď pri tomto prvom úkone,

ale musel vykonať jednak rozsiahle šetrenie prostredníctvom poštového úradu a následne

vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu na doručenke, ktorou bolo

potvrdené prevzatie platobného rozkazu. Po vykonaní znaleckého dokazovania a

následných úkonov spojených s priznaním odmeny znalca vec s poukazom na vznesenú

námietku miestnej príslušnosti bola dňa 22. 05. 2015 odstúpená Okresnému súdu

Námestovo.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 183/16 doručeným ústavnému súdu 11. marca 2016, v ktorom okrem iného

uvádza:

„Nejedná sa o vec právne a skutkovo zložitú. Poukazujem na skutočnosť, že Okresný

súd Námestovo, na ktorom začalo konanie dňa 30. 04. 2015, mohol konať a rozhodnúť

vo veci až po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o námietke týkajúcej sa miestnej

príslušnosti tohto súdu t. j. od 10. 8. 2015 a vec právoplatne skončil dňa 08. 01. 2016.

Konanie vo veci na Okresnom súde Námestovo skončilo za 4 mesiace. Na Okresnom súdu

Námestovo neboli zistené žiadne prekážky podľa a násl. , ani neodôvodnené

prieťahy v konaní.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 8. marca 2016 k sťažnosti bol aj prehľad

dosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu

k predmetu sťažnosti považuje ústavný súd za relevantné tieto:

„... konanie sa začalo na Okresnom súde Dolný Kubín podaním návrhu na vydanie

platobného rozkazu dňa 26. 7. 2006. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 8. 11. 2006,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006. Sťažovateľ podal proti platobnému

rozkazu odpor dňa 25. 2. 2013, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nie je právoplatný,

pretože mu nebol doručený do vlastných rúk (na doručenke je pri podpise uvedené

„OTEC“, napísané inou farbou pera).

- Okresný súd Dolný Kubín vykonal šetrenie za účelom zistenia, kto prevzal súdnu

zásielku obsahujúcu platobný rozkaz vyžiadaním informácie od Slovenskej pošty, a.s., ktorá

oznámila, že doklady a údaje o doručovaných zásielkach uchováva tri roky,

- dňa 27. 06. 2013 sťažovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov

- uznesením č. k. -60 zo dňa 09. 08. 2013, súd mu nepriznal

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- uznesením č. k. -62 zo dňa 09. 08. 2013 súd nariadil znalecké

dokazovanie z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo

- sťažovateľ podal dňa 12. 09. 2013 odvolanie proti uzneseniu č.k. -62

zo dňa 09. 08. 2013 o nariadení znaleckého dokazovania

- uznesením č.k. -71 zo dňa 15. 11. 2013 o odvolaní rozhodol zákonný

sudca (uznesenie č. k. -62 zo dňa 09. 08. 2013 vydal vyšší súdny úradník)

a nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo

- dňa 10. 12. 2013 sťažovateľ podal námietku proti ustanovenej znalkyni

- súd uznesením č.k. -93 zo dňa 24. 01. 2014 zamietol námietky

odporcu

- dňa 25. 09. 2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 50/2014 zo dňa

20. 09. 2014

- súd uznesením č.k. -121 zo dňa 29. 10. 2014 priznal súdnej znalkyni

odmenu za vypracovanie znaleckého posudku

- dňa 25. 11. 2014 sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. -121 zo dňa

29. 10. 2014 o priznaní odmeny súdnej znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku

odvolanie

- Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -176 zo dňa 24. 02. 2015 potvrdil

uznesenie č. k. -121 zo dňa 29. 10. 2014 o priznaní odmeny súdnej znalkyni

za vypracovanie znaleckého posudku

- Okresný súd Dolný Kubín dňa 30. 04. 2015 postúpil vec Okresnému súdu

Námestovo

- Okresný súd Námestovo dňa 15. 7. 2015 predložil spis nadriadenému súdu

na rozhodnutie o námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci tomuto súdu.

- Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa 29. 07. 2015 rozhodol,

že Okresný súd Námestovo je miestne príslušný a spis bol Okresnému súdu Námestovo

doručený dňa 10. 8. 2015

- Súd vytýčil pojednávanie na deň 10. 11. 2015, ktoré bolo odročené za účelom

opätovného predvolania odporcu a vyžiadania listín vzťahujúcich sa k predmetu konania.

- Pojednávanie vytýčené na termín 01. 12. 2015, bolo odročené za účelom vyhlásenia

rozsudku na deň 15. 12. 2015. Rozsudok vyhlásený v uvedený deň nadobudol právoplatnosť

dňa 8. 1. 2016.

- súd uznesením č.k. -271 zo dňa 08. 02. 2016 rozhodol o povinnosti

navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia (rozhodnuté

vyšším súdnym úradníkom v 30 dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku vo veci samej).“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené

v jeho vyjadrení z 8. marca 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania vedeného pred okresným súdom bolo

rozhodovanie o uplatnenom peňažnom nároku, pričom sťažovateľ mal v predmetnom

konaní procesné postavenie odporcu.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nebolo po právnej ani po skutkovej

stránke zložité. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje všeobecný súd ústavnej zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými

nedostatkami v jeho postupe vrátane nečinnosti (m. m. ).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo

možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania

alebo spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti

na takého skutočnosti nepoukázala.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 26. júla 2006 podaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný 8. novembra 2006 a týmto súdom

bolo, ako sa neskôr preukázalo, irelevantne vyznačené nadobudnutie právoplatnosti

platobného rozkazu 28. decembrom 2006.

Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci miestne a vecne

príslušným Okresný súd Dolný Kubín a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol

na prerokovanie a rozhodovanie vo veci až do jej právoplatného skončenia miestne a vecne

príslušný Okresný súd Námestovo.

Keďže napriek uvedenému po podaní odporu sťažovateľom (25. február 2013) proti

platobnému rozkazu vykonával procesné úkony vo veci Okresný súd Dolný Kubín,

bol súdny spis na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu fakticky predložený

až 10. augusta 2015.

V súvislosti s procesnými aktivitami sťažovateľa, ktoré sa týkali ním uplatnených

námietok voči postúpeniu veci Okresným súdom Dolný Kubín miestne a vecne príslušnému

okresnému súdu, ústavný súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 29. júla 2015, s ktorým sa stotožňuje.

V odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Žiline sa okrem iného

uvádza:

„Z obsahu spisu je zjavné, že konanie bolo začaté na Okresnom súde Dolný Kubín

v čase, kedy ešte Okresný súd Námestovo neexistoval. V priebehu konania podľa zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa Okresný súd

Námestovo stal dňa 1. 1. 2008 súčasťou sústavy všeobecných súdov (§ 2 ods. 29), pričom

výkon súdnictva prešiel v zmysle citovaného § 18a a § 18b ods. 1 zákona v posudzovanej

veci z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo. Miestna príslušnosť

Okresného súdu Námestovo bola založená priamo zo zákona, a to uvedenými prechodnými

ustanoveniami. Pokiaľ odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, táto fakticky

kopírovala stav predpokladaný zákonom súčinnosťou od 1. 1. 2008 a následné späťvzatie

tejto námietky nemohlo preto vyvolať právne účinky. V danom prípade nemohol účastník

po postúpení veci prejaviť vôľu podľa (t. j. vysloviť nesúhlas

s postúpením veci, resp. vziať námietku miestnej nepríslušnosti späť), keďže miestna

príslušnosť Okresného súdu Námestovo bola regulovaná priamo zákonnou úpravou, ktorej

podstata spočívala v prenesení teritoriálnej príslušnosti z dôvodu vzniku nových súdov.“

Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva

v danej veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu

(Okresný súd Dolný Kubín) na nadobúdajúci súd. Z uvedeného dôvodu zodpovednosť

za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie Okresný súd Námestovo.

Ústavný súd obdobie od 28. decembra 2006, kedy Okresný súd Dolný Kubín

na základe nesprávneho posúdenia doručenky irelevantne vyznačil nadobudnutie

právoplatnosti platobného rozkazu, až do 25. februára 2013, keď sťažovateľ podal proti

tomuto platobnému rozkazu odpor, považuje za obdobie úplnej a ničím neospravedlniteľnej

nečinnosti. Ide o obdobie úplnej nečinnosti v rozsahu takmer 7 rokov.

Ústavný súd ani zvolený postup vo veci po podaní odporu proti platobnému rozkazu,

keď Okresný súd Dolný Kubín nepredložil vec miestne a vecne príslušnému okresnému

súdu a bez vypočutia účastníkov napadnutého konania nariadil zisťovanie pravosti podpisu

na doručenke prostredníctvom znaleckého dokazovania, nevyhodnotil ako postup

relevantný ani dostatočne efektívny. Aj v dôsledku tohto nesprávneho postupu podľa názoru

ústavného súdu došlo k ďalšiemu predĺženiu napadnutého konania, ktoré v merite veci bolo

právoplatne skončené 8. januára 2016.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Dolný Kubín pod sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že napadnuté konanie okrem priznania trov bolo

v merite veci právoplatne skončené 8. januára 2016.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. V súvislosti s uvedeným poukazuje na to,

že v dôsledku dlhodobej nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu v napadnutom

konaní sa nachádzal v stave právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na rozsiahlu a ničím neospravedlniteľnú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu v napadnutom konaní a berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej

veci považoval ústavný súd priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Jánom

Vajdom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti, písomné doplnenie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 419,49 €, čo spolu

s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 444,66 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016