Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 110/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,

v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Hagara, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

spoločnosti Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom má postavenie žalobcu, sa 9. mája 2016 konalo pojednávanie, na ktorom

súd rozhodol vo veci samej a vyhlásil rozsudok. Napriek tomu, že od už uvedeného

pojednávania ubehlo takmer 8 mesiacov, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

sťažovateľovi ani jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené písomné

vyhotovenie rozsudku. Sťažovateľ 3. októbra 2016 podal sťažnosť na postup súdu v zmysle

ustanovenie a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa domáhal zistenia, či

v danej veci boli zo strany zákonného sudcu spôsobené prieťahy, ako aj prijatia opatrení na

odstránenie zistených nedostatkov. Z vyjadrenia okresného súdu z 18. novembra 2016

vyplýva, že tým, že písomná forma rozhodnutia nebola vyhotovená v zákonom ustanovenej

lehote 30 dní (pričom zo strany zákonného sudcu ani nedošlo k požiadaniu o predĺženie

lehoty na vyhotovenie písomného rozhodnutia), došlo k zásahu do práv sťažovateľa ako

účastníka konania.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho sťažnosť je dôvodná, pričom poukazuje na to, že

napriek tomu, že došlo k vyhláseniu rozhodnutia, takéto rozhodnutie práve v dôsledku

absencie jeho písomného vyhotovenia nie je schopné nadobudnúť právoplatnosť. Uvedené

prieťahy, jednoznačne spôsobené len konaním zákonného sudcu, vytvárajú podľa

sťažovateľa dostatočný priestor pre konanie žalovaného v napadnutom konaní, keď ten ako

osoba povinná plniť v zmysle vyhláseného rozhodnutia môže podniknúť také kroky, ktoré

by objektívne znemožnili vymáhateľnosť práva sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy.

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že súčasný stav konania nemožno za žiadnych

okolností pripisovať ani správaniu účastníkov súdneho konania a ani právnej alebo faktickej

zložitosti veci, ktorou by zákonný sudca mohol odôvodňovať porušenie svojej zákonnej

povinnosti, resp. svoju nečinnosť pri vyhotovovaní písomnej formy rozhodnutia.

Sťažovateľ si zároveň uplatnil voči porušovateľovi jeho práva nárok na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €, čo odôvodnil tým, že uvedená

suma primerane zohľadňuje dĺžku neodôvodnených prieťahov v konaní, a to aj vzhľadom

na predmet konania, ktorým je zaplatenie sumy 7 800 € spolu s príslušenstvom, ako aj

vzhľadom na stav právnej neistoty, v ktorom sa v dôsledku nečinnosti okresného súdu

nachádza.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom

takto:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000, -

EUR ..., ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 454,21 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa..., a to do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému súdu 19. apríla 2017, v ktorom

uviedol, že predmetom napadnutého konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie

peňažnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke, a konanie preto nemožno považovať

za skutkovo a právne náročné. Rovnako okresný súd nezistil v predmetnej právnej veci iné

prekážky postupu súdu predpokladané zákonom.

Z obsahu spisového materiálu neboli okresným súdom zistené prieťahy spôsobené

sťažovateľom a zároveň z neho vyplýva, že meritórne okresný súd rozhodol na pojednávaní

9. mája 2016, keď bol vyhlásený rozsudok. Písomné vyhotovenie rozsudku v predmetnej

právnej veci bolo odoslané stranám sporu 23. januára 2017. Napriek tomu, že zo zákonnej

úpravy vyplýva sudcovi povinnosť odoslať rozsudok v lehote 30 dní, zo strany zákonného

sudcu nedošlo k podaniu žiadosti o predĺženie lehoty na vyhotovenie písomného

rozhodnutia, a teda v tejto časti okresný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú.

V prípade, že ústavný súd zistí v postupe okresného súdu neodôvodnené prieťahy

v napadnutom konaní, okresný súd navrhol, aby bolo sťažovateľovi priznané primerané

finančné zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nárokov a možnej ujmy.

5. Sťažovateľ sa k vyjadreniu okresného súdu nevyjadril.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný

súd zistil takýto priebeh napadnutého konania od 9. mája 2016 (keď bolo uskutočnené

pojednávanie na okresnom súde vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok) až

dosiaľ:

- 9. máj 2016 – uskutočnené pojednávanie na okresnom súde vo veci samej,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. -46, na základe ktorého bol žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi (sťažovateľovi) 7 800 € s prísl. a nahradiť mu trovy konania,

- 23. január 2017 – predmetný rozsudok bol odoslaný právnemu zástupcovi žalobcu

a žalovanému,

- 24. január 2017 – predmetný rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu,

- 14. február 2017 – predmetný rozsudok bol doručený žalovanému,

- 28. február 2017 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného proti

predmetnému rozsudku elektronicky, ktoré mu bolo následne 1. marca 2017 doručené aj

v listinnej podobe,

- 16. marec 2017 – súdnej kancelárii bol daný pokyn na doručenie odvolania

žalovaného žalobcovi na vyjadrenie.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania,

resp. strana sporu podľa účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj

„CSP“), obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplývala z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto

povinnosť vychádza zo zásad , a to v zmysle ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Na druhej strane Civilný

sporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj na strany sporu a ich

nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, § 151, § 153 a § 154,

a ďalšie).

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

14. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že táto

nebola príčinou odďaľovania písomného vyhotovenia rozsudku vyhláseného 9. mája 2016.

Z prehľadu úkonov v napadnutom konaní vyplýva, že ani zákonný sudca konajúci vo veci

nežiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie

rozsudku z dôvodu skutkovej či právnej zložitosti rozsudku, a taktiež samotný okresný súd

vo svojom stanovisku k ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie nemožno

považovať za skutkovo a právne náročné.

15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov, bolo správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci. Pri posudzovaní tohto kritéria

však ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ťarchu

sťažovateľa. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti taktiež uviedol, že

prieťahy spôsobené sťažovateľom v napadnutom konaní nezistil.

16. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľom označeného práva podľa , bol postup

okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní okresný

súd vyhlásil rozsudok 9. mája 2016, ktorý bol však písomne vyhotovený a žalobcovi

a žalovanému odoslaný až 23. januára 2017, t. j. po viac ako 7 mesiacoch od uplynutia

zákonnej lehoty na jeho vyhotovenie a odoslanie (30 dní od jeho vyhlásenia), pričom bolo

súčasne zistené, že zákonný sudca konajúci vo veci vôbec nežiadal predsedu okresného

súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Napadnuté konanie

dosiaľ nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného odvolania proti predmetnému

rozsudku zo strany žalovaného.

17. Ústavný súd pripomína, že samotným prerokovaním veci na súde sa právna

neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ). Ústavný súd zhodne so sťažovateľom konštatuje,

že takéto odďaľovanie písomného vyhotovenia a odoslania rozsudku môže viesť k ťažšiemu

faktickému vymoženiu sťažovateľovej pohľadávky od žalovaného. Nečinnosť okresného

súdu v napadnutom konaní spočívajúcu v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odoslaní

žalobcovi a žalovanému až po viac ako 8 mesiacoch od jeho vyhlásenia preto nemožno

v žiadnom prípade tolerovať či ospravedlniť.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod

1 výroku nálezu).

IV.

19. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

20. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu bolo porušené a napadnuté konanie napriek doručeniu písomného

vyhotovenia rozsudku žalobcovi a žalovanému 23. januára 2017 z dôvodu podania

odvolania proti predmetnému rozsudku nie je dosiaľ právoplatne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (keďže spis ešte nebol

predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní) a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia

súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

22. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € odôvodňujúc, že uvedená suma primerane zohľadňuje dĺžku

neodôvodnených prieťahov v konaní, a to aj vzhľadom na predmet konania, ktorým je

zaplatenie sumy 7 800 € spolu s príslušenstvom, ako aj vzhľadom na stav právnej neistoty,

v ktorom sa sťažovateľ v dôsledku nečinnosti okresného súdu nachádza.

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie

sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

26. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní

trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2016. Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal ústavný súd odmenu za každý úkon právnej služby po 143 € a režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu

predstavuje sumu 303,16 €. Právny zástupca sťažovateľa preukázal, že je platiteľom dane

z pridanej hodnoty, predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto ústavný súd zvýšil

priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda priznal úhradu

trov sťažovateľovi v celkovej sume 363,79 € (bod 4 výroku nálezu).

27. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2017