Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 133/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátska kancelária, 1. mája 18, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom

osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 447,97 € (slovom štyristoštyridsaťsedem eur a deväťdesiatsedem centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. Nikolety Sekerákovej, 1. mája 966/18, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 15. marca 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «... žalobou zo dňa 21.10.2013, podanou na Okresný

súd Žilina dňa 23.10.2013 si ako žalobca uplatnil voči žalovanému ...

zaplatenie 23.164,96 EUR s prísl., konanie o ktorom je vedené na Okresnom súde Žilina

pod spis. zn. .

Napriek skutočnosti, že vo vyššie uvedenom žalobnom návrhu bolo uskutočnené dňa

13.03.2015 pojednávanie na okresnom súde, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, v zmysle

ktorého má žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 23.164,96 EUR a uhradiť trovy konania

a trovy právneho zastúpenia, do dnešného dňa nebol okresným súdom vyhotovený písomný

rozsudok a doručený účastníkom konania. Poukazujeme na skutočnosť, že 13.12.2015 už

uplynie 9 mesiacov od vyhlásenia rozsudku. Takouto nečinnosťou súdu nemôže sťažovateľ

ďalej uplatňovať svoje práva a dáva sa priestor žalovanému na prípadné špekulatívne

konanie.

Dňa 11.11.2015 podal sťažovateľ ako žalobca sťažnosť na prieťahy v konaní na

Okresný súd Žilina, avšak k dnešnému dňu okresný súd neodpovedal na sťažnosť, ani

nebolo vyhotovené rozhodnutie v konaní . ...

Sťažovateľ je toho názoru, že konaním Okresného súdu Žilina bolo porušené jeho

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, a právo na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň súd svojím

konaním zasiahol do sťažovateľovho práva na právnu istotu...

V zmysle SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomností a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Citovanými článkami SR, ako aj Dohovoru sa zaručuje právo na spravodlivé

konanie a spravodlivý súdny proces, ktoré podrobnejšie upravujú príslušné právne normy,

na základe ktorých dochádza, malo by dôjsť k reálnemu uskutočneniu výkonu týchto práv.

„Neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť.“ (Denegatio iustitiae) – citát

z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa právneho názoru sťažovateľa Okresný súd Žilina neoprávnene zdržiava

vyhotovenie rozhodnutia, čím zároveň vytvára zbytočné prieťahy v konaní vo veci

sťažovateľovho žalobného návrhu...

Vzhľadom na to, že konaním Okresného súdu Bratislava I (správne má byť

Okresného súdu Žilina, pozn.) je porušované základné právo sťažovateľa v zmysle čl. 48

ods. 2 SR a v danej veci neexistuje možnosť preskúmať toto konanie iným spôsobom,

je dostatočne preukázaná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky konať o tejto

ústavnej sťažnosti...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina, pod. spis. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žilina, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Žilina

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa JUDr. Nikolete Sekerákovej, advokátke... vo výške 296,44 EUR.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie

sa k sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.

z 3. mája 2016, v ktorom uviedol, že pojednávanie vo veci sp. zn. , na ktorom

bol vyhlásený rozsudok, sa konalo 13. marca 2015. V ďalšom uviedol:

«Vzhľadom na pretrvávajúci zdravotný stav, bolo opätovne rozhodnuté o predĺžení

lehoty na vyhotovenie rozsudku a to na základe žiadosti zo dňa 10.4.2015 1SprR/369/2015 -

do 12.5.2015, žiadosti zo dňa 12.5.2015 1SprR/491/2015 - do 12.6.2015, žiadosť o

predĺžení lehoty zo dňa 4.6.2015 - 1SprR/628/2015 - do 12.7.2015 a žiadosti o predĺžení

lehoty zo dňa 13.7.2015 - 1SprR/792/2015 - do 12.8.2015.

Podľa záznamov v programovom vybavení „Podateľňa – registre“, písomné znenie

rozsudku bolo prepísané 7.12.2015, uložené a evidované na server dňa 8.12.2015. Dňa

7.12.2015 bol rozsudok aj expedovaný. Pri doručovaní rozsudku boli závady v doručovaní,

pretože došlo k „strate doručenky“. Podľa správy Slovenskej pošty (reklamácia doručenky

od P2N č. UV 77150178), rozsudok bol prevzatý 16.12.2015 v úložnej lehote. Zásielka bola

uložená na pošte dňa 8.12.2015 po opätovnom vykonaní doručenia. Vyhotovenie písomného

znenia rozsudku bolo oznámené aj právnej zástupkyni sťažovateľa v odpovedi na jej

sťažnosť zo dňa 11.11.2015.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si mala možnosť prevziať zásielku s doručovaným

rozsudkom ešte predtým, ako vyhotovila a odoslala sťažnosť. Preto v čase podania sťažnosti

už nejestvovalo reálne ohrozenie práva sťažovateľa.

Nepochybne, lehota v ktorej došlo k vyhotoveniu rozsudku nie je primeraná a došlo

k prieťahom v konaní. Tieto však podľa vyjadrenia sudkyne boli spôsobené jej zlým

zdravotným stavom a značnou zaneprázdnenosťou.»

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj vyjadrenie vo veci konajúcej sudkyne,

ktorá uviedla:

„Vzhľadom však na vyššie uvedené skutočnosti ponechávam na úvahe ústavného

súdu, či skutočne došlo nevyhotovením písomného znenia rozsudku k zásahu do práv

sťažovateľa v takom rozsahu, že je nevyhnutné priznať finančné zadosťučinenie a nie je

dostatočné samotné konštatovanie porušenia práva. Nakoľko proti rozsudku nebol podaný

opravný prostriedok a rozsudok je právoplatný, mám za to, že nie je dôvod prikazovať súdu,

aby konal ďalej bez prieťahov.

Naviac mám za to, že nie je dôvod, aby prípadné prieťahy posudzoval a odškodňoval

Ústavný súd SR postupom podľa Z. z„ nakoľko ak nie je naďalej

porušované právo sťažovateľa a nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia, ktorým by došlo

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa, pretože o takomto porušení

rozhoduje všeobecný súd podľa .

Preto navrhujem Ústavnému súdu SR, aby sťažnosti nevyhovel. Pre prípad, ak

vzhliadne v postupe Okresného súdu Žilina neodôvodnené prieťahy v konaní, navrhujem,

aby výrok obmedzil na samostatné konštatovanie porušenia práva a rozhodnutia o náhrade

trov konania, neukladal súdu povinnosť ďalej konať bez prieťahov a nepriznal finančné

zadosťučinenie.“

Z obsahu sťažnosti a predloženého súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil takýto priebeh napadnutého konania:

- 13. marca 2015 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie vo veci samej,

po ktorom bol vyhlásený rozsudok, na základe ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 23 164,96 €.

- 10. apríla 2015 požiadala zákonná sudkyňa o predĺženie lehoty na vyhotovenie

a expedovanie rozsudku do 12. mája 2015, v čom jej bolo predsedom súdu vyhovené.

- 12. mája 2015 požiadala zákonná sudkyňa predsedu súdu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie a expedovanie rozsudku do 12. júna 2015 z dôvodu jej plnej pracovnej

vyťaženosti, v čom jej bolo vyhovené.

- 4. júna 2015 požiadala zákonná sudkyňa predsedu súdu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie a expedovanie rozsudku do 12. júla 2015 z dôvodu pracovnej vyťaženosti,

v čom jej bolo vyhovené.

- 13. júla 2015 požiadala zákonná sudkyňa predsedu súdu o predĺženie lehoty

na vyhotovenie a expedovanie rozsudku do 12. augusta 2015 z dôvodu pracovnej

vyťaženosti, v čom jej bolo vyhovené.

- 7. decembra 2015 bol daný pokyn kancelárii na doručenie rozsudku – doručenky sa

v spise nenachádzajú.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa ak

predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do

30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok

vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že táto nebola

príčinou „odkladania“ písomného vyhotovenia rozsudku. Z prehľadu úkonov v namietanej

veci jednoznačne vyplýva, že zákonná sudkyňa 4-krát nežiadala o predĺženie lehoty na

písomné vyhotovenie rozsudku z dôvodu zložitosti veci, ale len z dôvodu pracovnej

vyťaženosti.

Ústavný súd zdôrazňuje, že týmto argumentom nemožno ospravedlniť okresný súd

za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom a zbaviť ho

zodpovednosti za to, že rozsudok bol písomne vyhotovený až 9 mesiacov po jeho vyhlásení.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Pri hodnotení

správania sťažovateľa v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by

mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zistil, že konanie na okresnom súde v namietanom konaní bolo skončené rozsudkom

13. marca 2015. Písomný rozsudok však okresný súd vyhotovil až o 9 mesiacov.

Skutočnosťou, na ktorú vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal okresný súd

(vyťaženosť zákonnej sudkyne), nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť nečinnosť

v napadnutom konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je možné stotožniť sa s „bagatelizujúcim“ tvrdením

okresného súdu, že „v čase podania sťažnosti už nejestvovalo reálne ohrozenie práva

sťažovateľa“, naopak, ústavný súd zhodne so sťažovateľom konštatuje, že každé

odďaľovanie písomného vyhotovenia rozsudku prispievalo k ťažšiemu faktickému

vymoženiu sťažovateľovej pohľadávky od odporcu. Napokon listinným dôkazom (kópiou

podacieho hárku pošty z 9. decembra 2015 sťažovateľ vyvrátil tvrdenie okresného súdu

o tom, že rozsudok bol expedovaný 7. decembra 2015 a „právna zástupkyňa sťažovateľa si

mala možnosť prevziať zásielku s doručovaným rozsudkom ešte predtým, ako vyhotovila

a odoslala sťažnosť“. Rozsudok z 13. marca 2015 prevzala právna zástupkyňa sťažovateľa

aj podľa tvrdenia okresného súdu 16. decembra 2015 a sťažnosť ústavnému súdu doručil

sťažovateľ v zastúpení právnej zástupkyne 14. decembra 2015. Ústavný súd pripomína, že

samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ). K nastoleniu

právnej istoty sťažovateľa došlo až 16. decembra 2015.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Keďže rozsudok, prieťahy v doručovaní ktorého sťažovateľ namietal, bol jeho

právnej zástupkyni doručený 16. decembra 2015, stratila jeho sťažnosť opodstatnenosť.

Z toho dôvodu neprikázal konať okresnému súdu, ako to požadoval v petite svojej sťažnosti.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie sumy

800 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou

JUDr. Nikoletou Sekerákovou. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €. Za jeden

úkon vykonaný v roku 2016 (vyjadrenie z 20. mája 2016) priznal ústavný súd úhradu 143 €

a k tomu paušál 8,53 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 447,97 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016