Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 332/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Róbertom Selvekom, Boženy Němcovej 27/30, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -2901 z 12. februára 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -2901 z 12. februára 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Okresný súd... v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu

o návrhu navrhovateľa na zrušenie prijatého

uznesenia na schôdzi veriteľov a na zastavenie účinnosti prijatého uznesenia na schôdzi

konanej dňa 17.12.2014, uznesením sp. zn. -2901 zo dna 12.02.2016, rozhodol

tak, že návrh na pozastavenie účinnosti uznesenia č. 1 prijatého schôdzou veriteľov úpadcu

ako aj návrh na zrušenie uznesenia č. 1 prijatého schôdzou

veriteľov úpadcu konanej dňa 17.12.2014 na Okresnom súde

Prešov zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Sťažovateľ. Z dôvodu, že v zmysle

ustanovenia § 198 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, voči uzneseniu je

prípustné odvolanie len ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý pre

tento prípad podanie odvolania neumožňuje, podávame túto sťažnosť z dôvodu že je vysoký

predpoklad, že naše odvolanie bude príslušným odvolacím súdom odmietnuté. ...

Okresný súd... uznesením zo dňa zo dňa 02. apríla 2015 (právoplatnosť 28. apríla

2015) rozhodol o vstupe do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Prešov sp. zn.

, nového veriteľa - namiesto spoločnosti

, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku 100/2015, zo dňa 28.mája 2015.

Podľa „Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného

konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí

právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti

v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom

konaní vykonávať jej nadobúdateľ.“

Z uvedeného vyplýva, že počnúc dňom 28.05.2015, čo bol dátum zverejnenia

skutočnosti o vstupe do konkurzného konania v obchodnom vestníku č.100/2015, vykonáva

práva spojené s pohľadávkou, namiesto spoločnosti , nový veriteľ

... – Sťažovateľ. ...

Vzhľadom k tomu, že v čase vydania namietaného uznesenia, už nebola spoločnosť

účastníkom konkurzného konania, je uvedené uznesenie zaťažené

neodstrániteľnou vadou konania, čo je samostatný dôvod na zrušenie uznesenia Okresného

súdu...

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd... mal konať s veriteľom

a tomuto... aj doručiť predmetné uznesenie.

Dňa 17.12.2014... sa na Okresnom súde... konala schôdza veriteľov v konkurznej

veci úpadcu

Na... schôdzi bolo prijaté uznesenie č. 1: „Schôdza veriteľov schvaľuje za nového

správcu úpadcu “

Na... schôdzi sme sa zúčastnila ako konkurzný veriteľ - , ktorého

pohľadávka je evidovaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 24 ako pohľadávka

zistená a s ktorou sa viaže v zmysle právo hlasovať na schôdzi veriteľov.

Taktiež nemáme vedomosť o existencii žiadneho súdneho rozhodnutia, ktorým

spoločnosti boli odňaté hlasovacie práva. Napriek tomu , ktorý

viedol schôdzu veriteľov, odňal možnosť hlasovať na schôdzi veriteľov čo je v hrubom

rozpore so .

Na predmetnej schôdzi veriteľov sme uplatnili námietky rozporu prijatého uznesenia

so zákonom.

Uvedené námietky obsahovali nasledujúce skutočnosti: Nám ako veriteľovi úpadcu,

ktorého pohľadávka je v konečnom zozname zapísaná pod číslom 24 nebolo umožnené

hlasovať na schôdzi veriteľov.

Znenie uplatnenej námietky v Zápisnici zo schôdze veriteľov zo dňa 17.12.2014:

„Ako zástupca veriteľa uviedol, že namieta takisto ako , že do

dnešného dňa mu nebolo doručené oznámenie o nepriznaní hlasovacích práv a má za to, že

z uvedených dôvodov mu malo byť umožnené hlasovať.“

Na základe uvedeného skutkového stavu, dospel Okresný súd Prešov v Uznesení

sp. zn. -2901 zo dňa 12.02.2016, k tomuto právnemu záveru:

„Súd preskúmal zápisnicu o priebehu schôdze veriteľov konanej dňa 17.12.2014,

ktorú viedol poverený vyšší súdny úradník. Na schôdzi boli prítomní veritelia oprávnení

hlasovať s celkovým počtom hlasov 4 509 085. Pri sčítavaní hlasov predsedajúcim schôdze

zrejme došlo k matematickej chybe, kedy hlasy veriteľa v počte 1 039

neboli zarátané do celkového počtu hlasov prítomných veriteľov. Táto zrejmá chyba

v sčítaní však nespôsobuje rozpor prijatého uznesenia so zákonom: t. j. nezákonnosť

uznesenia.“

Z uvedeným záverom súdu nesúhlasíme, a je v príkrom rozpore so zápisnicou zo

schôdze veriteľov úpadcu kde je výslovne uvedené:

„Prítomní veritelia , , ,

, nehlasovali, nakoľko podľa konečného zoznamu

pohľadávok a rozhodnutí Okresného súdu Prešov nemali právo na schôdzi hlasovať, resp.

im hlasovacie práva neboli priznané.“

Z uvedeného vyplýva, že nešlo o zrejmú chybu v sčítaní hlasov prítomných veriteľov,

ale poverený súdny úradník vedúci schôdzu veriteľov, neumožnil hlasovať na schôdzi

veriteľov spoločností , v rozpore s ustanovením § 35 ods. 4 zákona

č. ..

Podľa prvá veta :

„Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého

pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas.“

Vzhľadom k tomu, že v prípade veriteľa , príslušný súd nikdy

nerozhodoval o práve uvedeného veriteľa hlasovať na schôdzi veriteľov, a pohľadávka

uvedeného veriteľa bola v čase konania schôdze zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti, mal uvedený veriteľ právo hlasovať na schôdzi veriteľov...

Tým, že Okresný súd Prešov postupoval priamo v rozpore s ustanoveniami § 35

ods. 4 o konkurze a reštrukturalizácií, vybočil extrémne z medzí

zákonnosti - hrubo porušil zákon.

Ďalej súd pokračoval:

„Námietka veriteľa spočívajúca v namietanom neumožnení

hlasovania na schôdzi veriteľov nie je dôvodná, keďže táto skutočnosť nespôsobuje rozpor

prijatého uznesenia so zákonom.“

Uvedené konštatovanie Okresného súdu je právne neudržateľné, pretože je

v priamom rozpore s hore uvedeným ustanovením , ktoré výslovne priznáva

hlasovacie práva tam uvedeným veriteľom, z čoho logicky vyplýva, že ak súd na tieto práva

v rozpore s týmto ustanovením neprihliada, je takéto konanie v rozpore so zákonnom, z

čoho vyplýva, že aj uznesenie schôdze prijaté v rozpore s citovaním ustanovením je

nezákonné.

V rovnakom odseku súd rozoberá, prečo nepovažuje popretie práva hlasovať na

schôdzi veriteľov za nezákonné:

„Veriteľ disponoval na schôdzi veriteľov počtom hlasov 1 039,

pričom napádané uznesenie schôdze veriteľov bolo prijaté v pomere za: 4 507 645 hlasov,

proti: 1 440 hlasov, zdržal sa: 0 hlasov. Bez ohľadu na spôsob hlasovania veriteľa

na schôdzi veriteľov, napádané uznesenie by bolo schválené dominantnou

väčšinou veriteľov a na výsledku by hlasovanie veriteľa nič nezmenilo.

V záujme dosiahnutia účelu konkurzného konania a jeho plynulosti nie je možné čisto

formalistický posudzovať otázku nehlasovania veriteľa, ale je potrebné zohľadniť prípadné

jeho hlasovanie na zákonnosť napádaného uznesenia. Táto zákonnosť nie je namietanými

skutočnosťami v konečnom dôsledku vzhľadom na nemožnosť ovplyvniť výsledok hlasovania

veriteľom nijako narušená.“

V citovanej časti odôvodnenia prijatého uznesenia súd neuviedol, na základe čoho

dospel k názoru, resp. na základe akého ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácií,

sa v prípade, ak sa príjme na schôdzi veriteľov uznesenie dominantnou väčšinou veriteľov,

tak takéto uznesenie môže byť prijaté v rozpore so zákonom o konkurze

a reštrukturalizácií!!! Za zákonný dôvod sa nedá považovať dosiahnutie účelu konkurzného

konania, a jeho plynulosti, na úkor zákonnosti. ...

V tomto prípade je postup súdu treba považovať za osobitne hrubé porušenie práva

hlasovať na schôdzi veriteľov tak, ako je upravené v ., a to

spôsobom popierajúcim ich účel a význam. Rozhodnutie súdu v tomto prípade popiera

právo spoločnosti hlasovať na schôdzi veriteľov (denegatio iustitiae).

Čo sa týka rozlišovania medzi dominantný a menšinovým veriteľom, poukazujeme na

Nález č. Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. 12. 2011:

„nositeľom a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu, resp.

spravodlivé súdne konanie, nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia, ktorí riadne

a včas (spôsobom ustanoveným Zákonom o konkurze a reštrukturalizácií) prihlásili svoje

pohľadávky“.

Na základe uvedených skutočností máme zato, že uznesením Okresného súdu... bolo

hrubo porušené základné právo spoločnosti na súdnu ochranu podľa

... a na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s ich základným právom na rovnosť

účastníkov v konaní podľa ...

Ďalšou námietkou spoločnosť tak, ako bola zapísaná v zápisnici

z namietanej schôdze bolo:

„... Svoj návrh odôvodnil aj tým, že ak súd pripustí, aby sa dnešná zvolaná schôdza

veriteľov konala a bol zvolený nový správca bez toho, aby súd umožnil hlasovať i veriteľom,

ktorým hlasovacie práva nepriznal, môže nastať taká protiprávna situácia, že po rozhodnutí

odvolacieho súdu budú v predmetnej veci dvaja SKP a prijaté uznesenia budú neplatné,

keďže nehlasovali t tí veritelia, ktorí toto právo nemali a postupom súdu im bolo nezákonne

odňaté a preto bude dnešná schôdza v celom rozsahu zmätočná a navodí sa stav právnej

neistoty. Ďalej uviedol, že riadne prihlásené pohľadávky mojich klientov, ktoré správca

uznal, na základe ktorých sú oprávnení hlasovať sú stále do dnešného dňa zapísané

v konečnom zozname pohľadávok, a doteraz správca nevykonal žiaden úkon smerujúci

k jeho zmene na základe čoho by nemali právo hlasovať, súd toto právo nemá. Vychádzajúc

zo zoznamu pohľadávok a z ustanovenia majú teda podľa môjho právneho

názoru popretí veritelia právo hlasovať na dnešnej schôdzi. Ďalej uviedol, že popreté

pohľadávky veriteľov sú zapísané ako zistené v zozname pohľadávok. ...“

Touto námietkou sa súd v uznesení nezaoberal, pričom neuviedol dôvody pre ktoré

neprihliadal na hore uvedenú námietku. ...

Namietané rozhodnutie súdu je v príkrom rozpore s právom účastníka na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Právo Sťažovateľov podľa či. 46 ods. 1 bolo uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. -2901 zo dňa 12.02.2016 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.

-2901 zo dňa 12.02.2016 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Krajského súdu v Košiciach je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy tohto konania

vo výške 303,16 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade krajského súdu)

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ

označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , ). Za zjavne

neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

uznesením okresného súdu.

Spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) sa návrhom doručeným

okresnému súdu domáhala pozastavenia účinnosti uznesenia č. 1 prijatého schôdzou

veriteľov úpadcu (ďalej len „úpadca“), konanej 17. decembra 2014

na okresnom súde a návrhu na zrušenie uznesenia veriteľov. O návrhu rozhodol okresný súd

uznesením, proti ktorému smeruje sťažnosť sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 2. apríla 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. apríla 2015, rozhodol

o vstupe sťažovateľa do konkurzného konania namiesto spoločnosti.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a dospel k záveru, že je zjavne

neopodstatnená.

Podľa sťažovateľa okresný súd namietaným uznesením porušil jeho základné právo

podľa tým, že časť uznesenia okresného súdu, v ktorom okresný súd

uvádza: „Súd preskúmal zápisnicu o priebehu schôdze veriteľov konanej dňa 17.12.2014,

ktorú viedol poverený vyšší súdny úradník. Na schôdzi boli prítomní veritelia oprávnení

hlasovať s celkovým počtom hlasov 4 509 085. Pri sčítavaní hlasov predsedajúcim schôdze

zrejme došlo k matematickej chybe, kedy hlasy v počte 1 039 neboli

zarátané do celkového počtu hlasov prítomných veriteľov. Táto zrejmá chyba v sčítaní však

nespôsobuje rozpor prijatého uznesenia so zákonom, t. j. nezákonnosť uznesenia.“,

je v rozpore so zápisnicou zo schôdze veriteľov úpadcu konanej 17. decembra 2014, pretože

nešlo o chybu v sčítaní, ale vyšší súdny úradník neumožnil veriteľovi spoločnosti hlasovať,

napriek tomu, že jeho pohľadávka bola zistená, pokiaľ ide o dôvod a výšku.

Ústavný súd súhlasí s tvrdením sťažovateľa, že táto časť uznesenia okresného súdu je

v rozpore so zápisnicou zo schôdze veriteľov, keďže zo zápisnice zo schôdze veriteľov

vyplýva, že veriteľ (spoločnosť) nehlasoval, zároveň však poukazuje na ďalšiu časť

odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorej je uvedené: „Námietka

veriteľa spočívajúca v namietanom neumožnení hlasovania na schôdzi

veriteľov nie je dôvodná, keďže táto skutočnosť nespôsobuje rozpor prijatého uznesenia so

zákonom. Veriteľ disponoval na schôdzi veriteľov počtom hlasov 1 039,

pričom napádané uznesenie schôdze veriteľov bolo prijaté v pomere za: 4 507 645 hlasov,

proti: 1 440 hlasov, zdržal sa: 0 hlasov. Bez ohľadu na spôsob hlasovania veriteľa

na schôdzi veriteľov, napádané uznesenie by bolo schválené dominantnou

väčšinou veriteľov a na výsledku by hlasovanie veriteľa nič nezmenilo.

V záujme dosiahnutia účelu konkurzného konania a jeho plynulosti nie je možné čisto

formalistický posudzovať otázku nehlasovania veriteľa, ale je potrebné zohľadniť pripadne

jeho hlasovanie na zákonnosť napádaného uznesenia. Táto zákonnosť nie je namietanými

skutočnosťami v konečnom dôsledku vzhľadom na nemožnosť ovplyvniť výsledok hlasovania

veriteľom nijako narušená.“

Ústavný súd sa s týmto názorom okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje

a považuje za irelevantné, či postup vyššieho súdneho úradníka bol alebo nebol v súlade

so zákonom. Namietaná nezákonnosť v postupe vyššieho súdneho úradníka by mohla viesť

k nezákonnému uzneseniu zo schôdze veriteľov iba v prípade, ak by táto nezákonnosť bola

schopná ovplyvniť výsledok hlasovania, čo vzhľadom na počet hlasov, ktorým spoločnosť

disponovala, neprichádza do úvahy.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej

moci má automaticky za následok porušenie garantovaného základného práva,

v danom prípade predovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (napr. , ,

, , ).

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.

odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach veci sťažovateľa vo vzťahu k námietke,

že v čase rozhodnutia okresného súdu už nebola účastníkom konkurzného konania

spoločnosť ale sťažovateľ, možno mať pochybnosti o tom, či postupoval okresný súd

správne, keď neprihliadal na to, že došlo k zmene veriteľa, čo by prima facie mohlo

evokovať prijatie záveru o porušení označeného práva sťažovateľa.

Ústavný súd však zdôrazňuje, že napadnutým uznesením a postupom okresného súdu

sa zaoberal aj z pohľadu, či prípadný nesprávny postup okresného súdu mohol mať vplyv

na priebeh konkurzného konania, resp. na postavenie sťažovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní a konštatuje, že namietané pochybenia tento potenciál nemajú.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že okresný súd sa nezaoberal námietkou

spoločnosti, ktorá bola zapísaná v zápisnici zo schôdze veriteľov: „... Svoj návrh odôvodnil

aj tým, že ak súd pripustí... v zozname pohľadávok“, ústavný súd uvádza, že námietka,

na ktorú sťažovateľ odkazuje nebola na schôdzi veriteľov vznesená spoločnosťou, resp. jej

zástupcom, ale zástupcami iných veriteľov, čo jednoznačne vyplýva zo zápisnice

zo schôdze veriteľov pripojenej k sťažnosti. Okresný súd v namietanom uznesení okrem

iného uviedol: „Veriteľ v zmysle zápisnice zo schôdze veriteľov zo dňa

17.12.2014 uplatnil len odôvodnenú námietku týkajúcu sa nepriznania mu hlasovacích práv

na tejto schôdzi a námietku, že súd neprerušil alebo nezrušil túto schôdzu z dôvodu

podaného odvolania odvolanej správkyne proti rozhodnutiu o jej

odvolaní. Akékoľvek iné dôvody nemôžu byť dôvodmi pre zrušenie uznesenia schôdze, keďže

ich veriteľ neuplatnil na schôdzi veriteľov ako odôvodnenú námietku rozporu prijatého

uznesenia so zákonom.“, a tak jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa uvedenou

námietkou spoločnosti nemohol zaoberať.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016