Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 387/2016
PDF · 265.85 KB
No categories available
I. ÚS 387/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej
advokátom
, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej
kriminálnej agentúry v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012,
postupom a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a sp. zn. VII/1 Gv 196/09,
ako aj postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom a rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj „porušovateľ
v 1. rade“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012, postupom
a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej aj „porušovateľ v 2. rade“) v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000
a sp. zn. VII/1 Gv 196/09, ako aj postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“ alebo „porušovateľ v 3. rade“; spolu
ďalej len „porušovatelia“) v konaní vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že z obsahu spisu vedeného v súčasnosti pod
sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012 (pôvodne pod sp. zn. ČVS: PPZ-28/BPK-B-
2009) vyplýva, že 15. januára 2009 bolo generálnej prokuratúre doručené podanie
(ďalej len „oznamovateľ“), označené ako
„Trestné oznámenie na organizovanú zločineckú skupinu...“ (ďalej len „trestné
oznámenie“).
Porušovateľ v 1. rade uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 z 8. septembra
2009 začal podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný
čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa ustanovenia § 266 ods. 1
a 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 z 22. júla 2010 začal porušovateľ
v 1. rade podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný čin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ustanovenia § 237 ods. 1 a 4
písm. a) Trestného zákona, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona a pre trestný čin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa ustanovenia § 261
ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona.
Porušovateľ v 1. rade uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 zo 14. februára
2011 vylúčil vec trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona na samostatné
konanie a pridelil jej sp. zn. ČVS: PPZ-33/BPK-B-2011.
Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku porušovateľ v 1. rade uznesením sp. zn.
ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 z 8. marca 2011 vzniesol proti sťažovateľke obvinenie pre
zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa ustanovenia § 266
ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mala spáchať
v spolupáchateľstve tam uvedeným spôsobom s ďalšími najmenej troma osobami.
Sťažovateľka 15. marca 2011 proti predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia
z 8. marca 2011 podala sťažnosť, ktorá bola uznesením porušovateľa v 2. rade č. k.
VII/1 Gv 196/09-75 z 12. mája 2011 spolu so sťažnosťami ostatných spoluobvinených
podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodná zamietnutá.
Počas obdobia od 10. apríla 2011 do 23. septembra 2013 porušovateľ v 1. rade podľa
sťažovateľky s menšími obdobiami nečinnosti vykonával procesné úkony v namietanom
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012. Podľa sťažovateľky bolo
nečinnosťou a neefektívnou činnosťou poznačené aj obdobie od 23. septembra 2013
do 9. novembra 2015 trvajúce takmer 26 mesiacov, v ktorom konal porušovateľ v 1. rade
za súčasného nedôsledného dozoru porušovateľa v 2. rade a v období po podaní podnetu
sťažovateľky aj porušovateľa v 3. rade.
Sťažovateľka ďalej poukázala na podľa nej neefektívnu činnosť porušovateľa
v 1. rade, v dôsledku ktorej došlo k obstaraniu dokumentácie k príslušnému verejnému
obstarávaniu nie v počiatočných štádiách namietaného konania vedeného pod sp. zn.
ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012, ale až po roku 2013, kedy už musela byť prácne
dožiadaná od orgánov verejnej moci, ktorým bola delimitovaná. Ako neefektívnu činnosť
porušovateľa v 1. rade sťažovateľka označila aj znalecké dokazovanie nariadené až po
7 rokoch od začatia trestného stíhania pre účely vyčíslenia rozsahu škody, ktorý patrí
k základným znakom skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bola
sťažovateľka obvinená. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na samotný spôsob
priberania znalca do namietaného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-
BA-2012, o ktorom sa obhajca sťažovateľky dozvedel až 30. mája 2015 zaslaním uznesenia
o pribratí znalca sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012 z 8. septembra 2014, pričom
samotný znalecký posudok č. 3/2015 z 13. februára 2015 mu bol zaslaný už 27. marca 2015,
a taktiež poukázala na to, že k prieťahom podľa nej došlo aj pri plánovaní výsluchu znalca.
Uvedeným postupom porušovateľa v 1. rade, t. j. jeho nečinnosťou a neefektívnou
činnosťou v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012,
bolo sťažovateľke podľa nej „de facto“ bránené v prístupe k nezávislému a nestrannému
súdu, ktorý jediný môže rozhodnúť o jej vine alebo nevine.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že v predmetnej veci síce následne došlo k oddialeniu
samotného preštudovania spisu z 9. novembra 2015 na 11. marec 2016, avšak nie z jej viny,
ale preto, že zistila zásadné porušenie jej práva na obhajobu, práva na súdnu a inú právnu
ochranu a práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho podala podnet z 9. novembra 2015
na preskúmanie zákonnosti postupu porušovateľa v 1. rade adresovaný porušovateľovi
v 3. rade. Porušovateľ v 2. rade sťažovateľke podľa nej nezákonne, keďže ňou podaný
podnet smeroval nielen proti postupu porušovateľa v 3. rade, ale aj proti jeho postupu,
oznámil podaním označeným ako oznámenie o vybavením podnetu č. k.
VII/1 Gv 28/15/1000-32 zo 4. februára 2016, že „neboli zistené subjektívne prieťahy
vyšetrovateľa počas vyšetrovania veci, plynulosť vyšetrovania bola ovplyvnená dlhodobým
zabezpečovaním listín z bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR... čo
spôsobilo prieťahy pri zabezpečovaní dokladov“.
Sťažovateľka poukázala na to, že porušovateľ v 3. rade nezákonne postúpil podnet,
ktorý obsahoval aj sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012, priamo porušovateľovi v 2. rade, čím podľa nej
namietané skutočnosti vedome vylúčil zo svojho prieskumu napriek tomu, že mu muselo
byť zjavné, komu presne je podnet so sťažnosťou na prieťahy adresovaný.
Sťažovateľka uviedla, že namietaným postupom a rozhodovaním v namietanom
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012 ju porušovatelia počas
celého trestného konania udržiavali v strese a právnej neistote, pretože strácala právnu
istotu, že sa jej námietkami predloženými v rámci obhajoby bude niekto zaoberať. Keďže sa
sťažovateľka cíti nevinná, predmetné konanie jej spôsobuje ako slušnej a dosiaľ bezúhonnej
občianke Slovenskej republiky značný stres a zasahuje do jej osobnosti i označených práv.
K predĺženiu predmetného konania podľa sťažovateľky prispelo aj to, že
porušovatelia podľa nej nevykonávali úkony smerujúce k odstráneniu jej právnej neistoty,
ale zväčša konali len na podklade jej procesnej aktivity, ktorou chcela prispieť k zákonnému
objasneniu všetkých skutočností.
Podľa sťažovateľky z uvedeného vyplýva, že porušovatelia sú zodpovední za celkovú
neprimeranú dĺžku namietaného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-
BA-2012, ktoré trvá už viac ako 5 rokov od vznesenia obvinenia proti jej osobe a od
domnelého spáchania skutku pritom prešlo viac ako 9 rokov. Počas uvedeného obdobia
porušovatelia podľa sťažovateľky nekonali efektívne a bez zbytočných prieťahov, t. j.
takým spôsobom, aby poskytli v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-
242/NKA-FP-BA-2012 ochranu ňou označeným právam.
V predmetnej veci ide podľa sťažovateľky o vec skutkovo i právne jednoduchú.
Podľa názoru sťažovateľky ona sama úmyselne žiadnym spôsobom nezapríčinila predĺženie
predmetného konania, naopak, bola sústavne súčinná a svojím aktívnym postojom v tomto
konaní pomáhala objasňovať dôležité skutočnosti. Sťažovateľka po zistení závažného
porušenia svojich práv len raz využila možnosť podania podnetu, ktorým žiadala
porušovateľa v 3. rade okrem iného odstrániť prieťahy v konaní, a preto podľa nej nemožno
konštatovať, že by využitím opravných prostriedkov prispela ku vzniku zbytočných
prieťahov v tomto konaní. K prieťahom v tejto veci vedenej pod sp. zn.
ČVS: PPZ 242/NKA-FP-BA-2012 došlo v dôsledku nečinnosti, neefektívnej
a nesústredenej činnosti porušovateľov. Do sťažovateľkou označených práv negatívne
podľa nej zasiahlo neefektívne vyšetrovanie porušovateľa v 1. rade a absentujúce
kvalifikované usmernenie porušovateľov v 2. a 3. rade k takým procesným úkonom
a efektívnemu zabezpečovaniu takých dôkazov, ktoré by mohli urýchliť a objasniť
predmetnú vec, v čo najkratšom čase.
Je nesporné, že sťažovateľka je ako obvinená po dobu viac ako 5 rokov vystavená
závažnému zásahu do integrity rodiny, pracovného života a iných sfér jej osobnosti, pričom
je potrebné uviesť, že psychické, zdravotné, pracovné, rodinné a spoločenské dôsledky
vyvolané obvinením jej osoby majú na ňu značný vplyv, ako na dosiaľ bezúhonnú osobu až
do prepuknutia namietaného konania, a síce aj rešpektovanú odborníčku pre oblasť
verejného obstarávania.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti taktiež požiadala o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €, ktoré odôvodnila poukazom na celkovú dĺžku
predmetného konania, ako aj tým, že po celú dobu trestného stíhania vedeného proti nej je
poškodzované porušovateľmi a ich vyjadreniami pre médiá jej dobré meno a povesť
v rodine, blízkom okolí, v súkromí a v zamestnaní.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal
nález, v ktorom vysloví, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo postupmi
a rozhodnutiami porušovateľov v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-
2012, prikáže porušovateľom v 1. a 2. rade v predmetnom konaní konať bez zbytočných
prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, pričom každého
z porušovateľov zaviaže na zaplatenie sumy 2 000 € a zároveň všetkých porušovateľov
zaviaže zaplatiť jej trovy konania v sume 367,79 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.
I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľka namietala porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutiami
porušovateľa v rade 1. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012,
postupom a rozhodnutiami porušovateľa v 2. rade v konaniach vedených pod sp. zn.
VII/1 Gv 28/15/1000 a sp. zn. VII/1 Gv 196/09 a postupom a rozhodnutiami porušovateľa
v 3. rade v konaní vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000. K namietanému porušeniu
uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že porušovatelia v predmetnej veci nekonali
bez zbytočných prieťahov, resp. nevykonali procesné úkony smerujúce k prerokovaniu veci
bez zbytočných prieťahov.
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
porušovateľa v 2. rade v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a sp. zn.
VII/1 Gv 196/09 a postupom a rozhodnutiami porušovateľa v 3. rade v konaní
vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000
Ústavný súd poskytuje ochranu označenému základnému právu len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť
došla ústavnému súdu, nedochádza k porušovaniu označeného základného práva postupom
označeného orgánu verejnej moci, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva postupom porušovateľa
v 2. rade v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1Gv 28/15/1000 a sp. zn. VII/1Gv 196/09
(dozorové konania) a postupom a rozhodnutiami porušovateľa v 3. rade v konaní vedenom
pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 (konanie o podnete), teda orgánov prípravného konania.
Porušovateľ v 3. rade v konaní vedenom po sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 konal
o podnete sťažovateľky z 9. novembra 2015 a jeho doplnení, na ktorý odpovedal podaním
z 8. januára 2016 (doručeným advokátovi sťažovateľky 20. januára 2016), pričom sťažnosť
sťažovateľky bola podaná ústavnému súdu 15. apríla 2016, t. j. v čase podania sťažnosti
a v čase jej predbežného prerokovania porušovateľ v 3. rade v predmetnej veci nekonal,
a preto jeho postupom k porušovaniu označených práv nemohlo dôjsť.
Porušovateľ v 2. rade v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000
a sp. zn. VII/1 Gv 196/09 odpovedal na podnet sťažovateľky z 9. novembra 2015 a na jeho
doplnenie, a to podaním zo 4. februára 2016 (doručeným advokátovi sťažovateľky
15. februára 2016). Podľa zistenia ústavného súdu bol porušovateľovi v 2. rade 29. marca
2016 doručený spis v predmetnej veci s návrhom na podanie obžaloby. Z uvedeného je
zrejmé, že v konaniach označených sťažovateľkou už k porušovaniu ňou označených práv
porušovateľom v 2. rade v čase podania jej sťažnosti dochádzať nemohlo.
Vychádzajúc z aktuálneho stavu konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti,
ústavný súd konštatuje, že ani porušovateľ v 3. rade a ani porušovateľ v 2. rade nie sú
orgánmi, ktorých postupom by v sťažovateľkou označených konania mohlo v súčasnosti
dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľka. Ústavný súd preto jej
sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
porušovateľa v 1. rade v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-
2012
Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa
v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného
stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako
poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej
neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním
príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02). Právna neistota sa týka toho, či
orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo
navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného
rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (I. ÚS 316/2014).
Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté 8. septembra 2009. Proti sťažovateľke
bolo vznesené obvinenie 8. marca 2011 a vyšetrovanie vo veci vedenej pod sp. zn.
ČVS: PPZ-242/NKA-FP-BA-2012 bolo ukončené 22. marca 2016, keď vyšetrovateľ zaslal
návrh na podanie obžaloby proti sťažovateľke porušovateľovi v 2. rade (doručený 29. marca
2016).
Ústavný súd nemôže súhlasiť s konštatovaním sťažovateľky, podľa ktorého
v predmetnej veci nejde o vec skutkovo a právne zložitú, keďže po preskúmaní spisového
materiálu dospel k opačnému záveru. Skutková a faktická zložitosť tejto veci je podľa
ústavného súdu podmienená už aj tým, že v predmetnej veci sú spolu so sťažovateľkou
obvinení ďalší štyria spoluobvinení, ďalej tým, že k zabezpečeniu dôkazov a ich
vyhodnoteniu bolo potrebné v rámci konania vykonať množstvo výsluchov svedkov,
zabezpečiť množstvo listinných dôkazov, čo napokon preukazuje aj rozsah vyšetrovacieho
spisu, ktorý má v súčasnosti 4166 strán. Jednotlivé dôkazy museli byť pritom v konaní
získavané v súčinnosti s viacerými inštitúciami a zároveň s pomocou viacerých v konaní
ustanovených znalcov. Do predmetného konania bolo napokon potrebné pribrať
i prekladateľov, resp. tlmočníkov v záujme vypočutia svedkov nehovoriacich úradným
jazykom, prípadne prekladu listín zaslaných v inom jazyku, a konanie bolo taktiež
ovplyvnené vývojom judikatúry všeobecných súdov (predovšetkým s cieľom ustálenia
výšky vzniknutej škody), v dôsledku čoho bolo potrebné v konaní ustanoviť taktiež
ďalšieho znalca. Už samotný rozsah vykonaného dokazovania v predmetnej veci svedčí
podľa ústavného súdu o skutkovej i právnej zložitosti tejto veci.
Ústavný súd taktiež skúmal, do akej miery sa na doterajšej dĺžke posudzovaného
konania, ako aj na stave, v akom sa predmetná vec v čase podania ústavnej sťažnosti
nachádzala, podieľal okrem samotnej povahy veci postup porušovateľa v 1. rade
v posudzovanom konaní.
Podľa sťažovateľky bolo v predmetnom konaní nečinnosťou predovšetkým obdobie
od 23. septembra 2013 (uskutočnenie výsluchu sťažovateľky) do 9. novembra 2015
(podanie podnetu sťažovateľky).
Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnom období bol takýto priebeh konania
v tejto veci:
- 23. septembra 2013 – porušovateľ v 1. rade uskutočnil výsluch sťažovateľky,
- 24. septembra 2013 – porušovateľ v 2. rade pribral opatrením do konania
prekladateľa na predloženie výsledkov právnej pomoci Ministerstva spravodlivosti
Belgického kráľovstva sp. zn. 1001/13,
- 18. októbra 2013 – porušovateľovi v 1. rade boli doručené výsledky právnej pomoci
preložené prekladateľom,
- 21. januára 2014 – porušovateľovi v 1. rade bolo doručené doplnenie výpovede
sťažovateľky podané prostredníctvom jej advokáta,
- 31. januára 2014 – porušovateľ v 2. rade zaslal pokyn porušovateľovi v 1. rade na
ustanovenie znalca z odboru ekonomiky v predmetnom konaní pre účely ustálenia výšky
škody,
- 6. februára 2014 – porušovateľ v 1. rade zaslal dožiadanie na Ministerstvo
poľnohospodárstva a rozvoja vidieka o zaslanie faktúr,
- 28. februára 2014 – porušovateľ v 1. rade uskutočnil výsluch sťažovateľky,
- 28. apríla 2014 – porušovateľ v 1. rade urgoval zaslanie odpovede na dožiadanie na
Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka o zaslanie faktúr (odpoveď doručená
9. septembra 2014),
- 26. augusta 2014 – porušovateľ v 1. rade uskutočnil výsluch ,
- 8. septembra 2014 – porušovateľ v 1. rade doručil porušovateľovi v 2. rade
uznesenie o pribratí znaleckej organizácie z odboru ekonomiky a manažmentu a ekonomiky
a riadenia podnikov z tohto dňa (doručované máj 2015),
- 10. októbra 2014 – porušovateľ v 1. rade opätovne zaslal urgenciu na zaslanie
požadovaných vyžiadaných faktúr Ministerstvu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka
(doručené 14. októbra 2014),
- 13. októbra 2014 – doručená žiadosť znalca o zaslanie spisu a dokladov,
- 13. februára 2015 – porušovateľovi v 1. rade bol doručený znalecký posudok
č. 3/2015,
- 24. februára 2015 – porušovateľovi v 2. rade bol doručený od porušovateľa
v 1. rade znalecký posudok č. 3/2015,
- 10. apríla 2015 – porušovateľ v 1. rade uskutočnil výsluch svedka
,
- 28. apríla 2015 – porušovateľ v 2. rade zaslal porušovateľovi v 1. rade usmernenie
na vypočutie znalca z odboru ekonómie pre účely vysvetlenia v znaleckom posudku
uvedených záverov,
- 4. mája 2015 – porušovateľ v 1. rade zaslal dožiadanie Ministerstvu
poľnohospodárstva a rozvoja vidieka (odpoveď doručená 1. júna 2015),
- 5. mája 2015 – porušovateľ v 2. rade odpovedal na žiadosť advokáta sťažovateľky
na prešetrenie postupu vyšetrovateľa,
- 21. mája 2015 – porušovateľ v 1. rade zaslal dožiadanie Ministerstvu dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (odpoveď doručená 25. júna 2015),
- 3. júna 2015 – porušovateľovi v 1. rade bola doručená sťažnosť
proti uzneseniu z 8. septembra 2014, ktorá bola následne 10. júna 2015 postúpená
porušovateľovi v 2. rade,
- 17. júla 2015 – podaním doručeným porušovateľovi v 1. rade v tento deň
porušovateľ v 2. rade upozornil na pochybenie spočívajúce v oneskorenom doručovaní
uznesenia z 8. septembra 2014 a požiadal o dôsledné dodržiavanie ustanovení Trestného
poriadku, a zároveň mu v tento deň bolo doručené uznesenie zo 16. júla 2015, ktorým bola
sťažnosť proti uzneseniu z 8. septembra 2014 zamietnutá ako
nedôvodná, pričom uznesením z 3. augusta 2015 (doručeným 4. augusta 2015) bola
opravená pisárska chyba v predmetnom uznesení,
- 17. júla 2015 – porušovateľ v 1. rade doručil porušovateľovi v 2. rade žiadosť
o doplnenie znaleckého posudku pre ustanoveného znalca, ktorá mu bola zaslaná,
- 4. augusta 2015 – porušovateľ v 1. rade zaslal obvineným vyrozumenie o možnosti
preštudovania si spisu,
- 7. októbra 2015 – porušovateľ v 1. rade odpovedal na jeho
návrhy na doplnenie dokazovania z 28. septembra 2015 a 2. októbra 2015,
- 16. októbra 2015 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o ospravedlnenie
neúčasti na nariadenom preštudovaní vyšetrovacieho spisu na 19. – 21. október 2015
zo zdravotných dôvodov na strane jej právneho zástupcu,
- 9. novembra 2015 – právny zástupca sťažovateľky doručil porušovateľovi v 1. rade
podanie označené ako „Oznámenie o podaní podnetu na preskúmanie zákonnosti postupov
a rozhodnutí prokurátorov ÚŠP GP SR v konaniach vedených pod sp. zn. VII/1Gv196/09
a VII/1Gv28/15/1000, ako aj zákonnosti postupov a rozhodnutí vyšetrovateľa PPZ
v konaniach PPZ-28/BPK-B-2009 a PPZ-242/NKA-FP-BA-2012 GP SR a súčasne návrh na
odloženie procesného úkonu“ (preštudovania spisu, resp. oboznámenia sa s výsledkami
vyšetrovania do rozhodnutia o podnete generálnou prokuratúrou),
- 8. januára 2016 – porušovateľ v 3. rade odpovedal na podnet právneho zástupcu
sťažovateľky z 9. novembra 2015,
- 8. februára 2016 – porušovateľovi v 1. rade bola doručená odpoveď porušovateľa
v 2. rade na podnet právneho zástupcu sťažovateľky z 9. novembra 2015,
- 11. marca 2016 – porušovateľ v 1. rade uskutočnil preštudovanie spisu, ktorého sa
zúčastnila sťažovateľka a jej právny zástupca,
- 11. marca 2016 – porušovateľovi v 1. rade bol doručený návrh právneho zástupcu
sťažovateľky na doplnenie vyšetrovania, návrh na zastavenie trestného stíhania
v predmetnej veci eventuálne na zastavenie trestného stíhania vedeného proti obvinenej
sťažovateľke,
- 14. marca 2016 – porušovateľ v 1. rade odpovedal právnemu zástupcovi
sťažovateľky na jeho návrh na doplnenie vyšetrovania,
- 22. marca 2016 – porušovateľ v 1. rade predložil spis s vypracovaným návrhom na
podanie obžaloby proti obvineným (spis bol doručený porušovateľovi v 2. rade 29. marca
2016).
Ústavný súd v uvedenom úseku predmetného konania v postupe porušovateľa
v 1. rade zaznamenal len niektoré kratšie úseky jeho nečinnosti. V tejto súvislosti ústavný
súd pripomína, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
či inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Na kratšie obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla
prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
K námietke sťažovateľky o vykonaní znaleckého dokazovania až po 7 rokoch od
začiatku vyšetrovania (zo spisu je zrejmé, že ide o ustanovenie znalca z odboru ekonómie)
ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že práve ustanovenie tohto znalca bolo výsledkom
činnosti porušovateľa v 2. rade ako dozorového prokurátora, ktorý aktívne odstraňoval
nedostatky v činnosti porušovateľa v 1. rade, a došlo k nemu aj vzhľadom na vývoj
judikatúry všeobecných súdov.
Ústavný súd konštatuje, že porušovateľ v 1. rade v predmetnej veci priebežne konal,
a aj keď bol jeho postup v označenom období poznačený jednotlivou krátkodobou
nečinnosťou, táto jeho nečinnosť vzhľadom na charakter konania a jeho skutkovú náročnosť
ovplyvňujúcu aj časové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania.
Ústavný súd tvrdí, že pri posudzovaní dĺžky a priebehu konania nemožno bez ďalšieho
uplatniť formálne hľadisko, ale je potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu, aplikujúc
metódu „in concreto“. To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bral do úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania,
ale prihliadal aj na špecifiká konania, ktoré spočívajú v skutkovej zložitosti, charaktere
vyšetrovanej trestnej činnosti, čomu nepochybne zodpovedá aj rozsah dokazovania.
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného
konania zatiaľ zodpovedá obsahu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom namietané
obdobie ojedinelej nečinnosti vyskytujúce sa v sťažovateľkou označenom období nedosiahli
takú úroveň a intenzitu, ktorá by znamenala porušenie ňou označených práv.
Na základe uvedeného ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti ako
zjavne neopodstatnenú a z tohto dôvodu ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky
nezaoberal.
K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné
stanovisko sudcu Milana Ľalíka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016