Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 550/2016
PDF · 146.73 KB
No categories available
II. ÚS 550/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Ulica
1. mája 18, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.
8 C 156/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Ulica 1. mája 18, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.
8 C 156/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „sťažovateľ ako konateľ spoločnosti
žalobou zo dňa 20. 07. 2012, podanou na Okresný súd
Žilina, si ako žalobca uplatnil voči odporcovi vydanie hnuteľnej veci,
zaplatenie 2.433,64 EUR s prísl. titulom náhrady škody a zaplatenie 10.030 EUR s prísl.
titulom ušlého zisku, konanie o ktorom je vedené na Okresnom súdu Žilina pod spis. zn.
Sťažovateľ uvádza, že o jeho žalobnom návrhu „nebolo do dnešného dňa meritórne
rozhodnuté, pričom 21. 03. 2016 už uplynuli tri roky a osem mesiacov od podania
žalobného návrhu a okresným súdom nebolo doposiaľ vydané ani prvostupňové
rozhodnutie“.
Sťažovateľ namieta, že konanie okresného súdu vykazuje zbytočné prieťahy
aj napriek „sťažnosti zo dňa 31. 03. 2015..., o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhodol Uznesením č. k. III. ÚS 346/2015-10 zo dňa 30. 06. 2015. Napriek rozhodnutiu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sťažnosť odmietol ako
zjavne neopodstatnenú, s poukazom, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
7. 4. 2015 konanie vedené okresným súdom trvalo necelé tri roky, sťažovateľ udáva, že od
7. 4. 2015 do dnešného dňa prešiel ďalší rok, v ktorom nebol vytýčený žiadny termín
pojednávania. Posledné uskutočnené pojednávanie bolo 17. 12. 2014.“.
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „prejednávaná vec nie je natoľko skutkovo
náročná, aby súdne konanie trvalo niekoľko rokov, bez vytýčeného termínu pojednávania“.
Právna predchodkyňa sťažovateľa, obchodná spoločnosť
, podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
zo 17. septembra 2014, ktorá bola vybavená 20. októbra 2014 a podpredsedníčka okresného
súdu okrem iného skonštatovala, že „po prešetrení všetkých skutočnosti konštatujem,
že sťažnosť je dôvodná, nakoľko vo veci sa nekonalo v zmysle § 6 O. s. p., avšak z dôvodov
pracovnej vyťaženosti a neprimeranej zaťaženosti nielen poverených pracovníkov, ale
aj celého súdu. (ročný nápad cca 57.000 vecí pri výkone 32 sudcov)
Boli však zabezpečené opatrenia - podľa oznámenia zákonného sudcu súd nariadil
pojednávanie na deň 19. 11. 2014.
Týmto považujem účel sťažnosti za dosiahnutý.“.
Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza a ani to žiadnym spôsobom nepreukazuje,
že po tom, ako vstúpil do napadnutého konania, podal sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina, pod. spis. zn. 8 C 156/2012 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žilina, aby v konaní vedenom pod spis. zn.
8 C 156/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Žilina
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi
sťažovateľa JUDr. Nikolete Sekerákovej, advokátke, Advokátska kancelária so sídlom
1. mája 18, 010 01 Žilina vo výške 303,16 EUR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať
po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,
III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania.
Ústavný súd zistil, že vstup sťažovateľa do napadnutého konania bol umožnený
na základe singulárnej sukcesie uznesením okresného súdu č. k. 8 C 156/2012-167
z 10. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2014 (ďalej len
„uznesenie“). Znamená to, že vzhľadom na uvedené právna neistota sťažovateľa do
doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu trvala 18 mesiacov.
Z uznesenia vyplýva, že v napadnutom konaní išlo v poradí o druhú zmenu účastníka
konania na strane žalobcu. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že „pôvodný
navrhovateľ , sa návrhom zo dňa 20. 7. 2012 domáhal
2
voči odporcovi vydania 1.117,254 mzámkovej dlažby a náhrady škody v sume
2.433,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.433,654 Eur
od 20. 7. 2012 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 17. 10. 2012 navrhovateľ navrhol, aby na jeho miesto vstúpila
obchodná spoločnosť , nakoľko jej po podaní návrhu
na začatie konania postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania...
O návrhu na vstup do konania spoločnosti , súd
rozhodol uznesením č. k. 156/2012-103 zo dňa 23. 11. 2012 právoplatným dňa 27. 12. 2012.
Podaním zo dňa 20. 8. 2014 navrhovateľ navrhol, aby na jeho miesto vstúpil
, nakoľko mu po podaní návrhu na začatie konania postúpil
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.“.
Ústavný súd sa v súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením jeho základného
práva sústredil na preskúmanie postupu okresného súdu v období po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia (po 31. októbri 2014), pretože účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Obdobie
predchádzajúce právoplatnosti uznesenia nebolo spôsobilé vyvolať vo sfére sťažovateľa stav
právnej neistoty.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
Ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, II. ÚS 199/02,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
Vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych
okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré po právoplatnosti uznesenia v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvá 18 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že okresný
súd počas tohto obdobia vo veci vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu
veci, pričom jeho úkony sa ojedinele vyznačovali čiastočnou neefektívnosťou.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup
v napadnutom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by ich bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).
Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu ako zjavne neopodstatnenú.
Zároveň ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade nečinnosti
či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania
sťažovateľovi nič nebráni opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2016