Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 550/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Ulica

1. mája 18, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Ulica 1. mája 18, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „sťažovateľ ako konateľ spoločnosti

žalobou zo dňa 20. 07. 2012, podanou na Okresný súd

Žilina, si ako žalobca uplatnil voči odporcovi vydanie hnuteľnej veci,

zaplatenie 2.433,64 EUR s prísl. titulom náhrady škody a zaplatenie 10.030 EUR s prísl.

titulom ušlého zisku, konanie o ktorom je vedené na Okresnom súdu Žilina pod spis. zn.

“.

Sťažovateľ uvádza, že o jeho žalobnom návrhu „nebolo do dnešného dňa meritórne

rozhodnuté, pričom 21. 03. 2016 už uplynuli tri roky a osem mesiacov od podania

žalobného návrhu a okresným súdom nebolo doposiaľ vydané ani prvostupňové

rozhodnutie“.

Sťažovateľ namieta, že konanie okresného súdu vykazuje zbytočné prieťahy

aj napriek „sťažnosti zo dňa 31. 03. 2015..., o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky

rozhodol Uznesením č. k. -10 zo dňa 30. 06. 2015. Napriek rozhodnutiu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, s poukazom, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

7. 4. 2015 konanie vedené okresným súdom trvalo necelé tri roky, sťažovateľ udáva, že od

7. 4. 2015 do dnešného dňa prešiel ďalší rok, v ktorom nebol vytýčený žiadny termín

pojednávania. Posledné uskutočnené pojednávanie bolo 17. 12. 2014.“.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „prejednávaná vec nie je natoľko skutkovo

náročná, aby súdne konanie trvalo niekoľko rokov, bez vytýčeného termínu pojednávania“.

Právna predchodkyňa sťažovateľa, obchodná spoločnosť

, podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

zo 17. septembra 2014, ktorá bola vybavená 20. októbra 2014 a podpredsedníčka okresného

súdu okrem iného skonštatovala, že „po prešetrení všetkých skutočnosti konštatujem,

že sťažnosť je dôvodná, nakoľko vo veci sa nekonalo v zmysle , avšak z dôvodov

pracovnej vyťaženosti a neprimeranej zaťaženosti nielen poverených pracovníkov, ale

aj celého súdu. (ročný nápad cca 57.000 vecí pri výkone 32 sudcov)

Boli však zabezpečené opatrenia - podľa oznámenia zákonného sudcu súd nariadil

pojednávanie na deň 19. 11. 2014.

Týmto považujem účel sťažnosti za dosiahnutý.“.

Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza a ani to žiadnym spôsobom nepreukazuje,

že po tom, ako vstúpil do napadnutého konania, podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina, pod. spis. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žilina, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Žilina

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa JUDr. Nikolete Sekerákovej, advokátke, Advokátska kancelária so sídlom

1. mája 18, 010 01 Žilina vo výške 303,16 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Ústavný súd zistil, že vstup sťažovateľa do napadnutého konania bol umožnený

na základe singulárnej sukcesie uznesením okresného súdu č. k. -167

z 10. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2014 (ďalej len

„uznesenie“). Znamená to, že vzhľadom na uvedené právna neistota sťažovateľa do

doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu trvala 18 mesiacov.

Z uznesenia vyplýva, že v napadnutom konaní išlo v poradí o druhú zmenu účastníka

konania na strane žalobcu. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že „pôvodný

navrhovateľ , sa návrhom zo dňa 20. 7. 2012 domáhal

2

voči odporcovi vydania 1.117,254 mzámkovej dlažby a náhrady škody v sume

2.433,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.433,654 Eur

od 20. 7. 2012 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 17. 10. 2012 navrhovateľ navrhol, aby na jeho miesto vstúpila

obchodná spoločnosť , nakoľko jej po podaní návrhu

na začatie konania postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania...

O návrhu na vstup do konania spoločnosti , súd

rozhodol uznesením č. k. 156/2012-103 zo dňa 23. 11. 2012 právoplatným dňa 27. 12. 2012.

Podaním zo dňa 20. 8. 2014 navrhovateľ navrhol, aby na jeho miesto vstúpil

, nakoľko mu po podaní návrhu na začatie konania postúpil

pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.“.

Ústavný súd sa v súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením jeho základného

práva sústredil na preskúmanie postupu okresného súdu v období po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia (po 31. októbri 2014), pretože účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Obdobie

predchádzajúce právoplatnosti uznesenia nebolo spôsobilé vyvolať vo sfére sťažovateľa stav

právnej neistoty.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

, , ).

Vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré po právoplatnosti uznesenia v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvá 18 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že okresný

súd počas tohto obdobia vo veci vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu

veci, pričom jeho úkony sa ojedinele vyznačovali čiastočnou neefektívnosťou.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup

v napadnutom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by ich bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva podľa (napr. , , ).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Zároveň ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade nečinnosti

či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania

sťažovateľovi nič nebráni opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016