Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 312/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť ;

; ;

; ;

, a ,

zastúpených advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , , ,

, a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. , , , ,

, a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť , ,

, , , a

trovy právneho zastúpenia v sume 1 221,79 € (slovom tisícdvestodvadsaťjeden

eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti , , , ,

, a vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015

doručená sťažnosť ;

; ;

; ;

, a (spolu ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v namietanom konaní vedenom pred okresným

súdom sú účastníkmi konania v postavení žalobcov. Napriek uplynutiu viac ako 7 rokov

a 6 mesiacov od podania žaloby vo veci nebolo doteraz nariadené ani jedno pojednávanie,

napriek podaniu dvoch sťažností predsedovi okresného súdu jedným zo žalobcov a ani

napriek vydaniu nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 14. januára 2016, ktorým

ústavný súd vyslovil existenciu prieťahov v namietanom konaní a prikázal okresnému súdu

konať v konaní bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia po citácii a dohovoru v sťažnosti uviedli:

„... citované ustanovenia sú nečinnosťou a neefektívnosťou konania súdu v súdnom

konaní porušované. Súdne konanie od podania žaloby trvá takmer 7 rokov 6 mesiacov

a vo veci zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.

Základné právo zakotvené v Ústave SR na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu organizovať si prácu takým spôsobom, aby sa

uvedené ústavné právo aj objektívne realizovalo. Prvoradou služobnou povinnosťou sudcu

je byť aktívny a vyvíjať činnosť na odstránenie stavu právnej neistoty, vo vzťahu ku všetkým

účastníkom konania.

... Okresný súd Košice I nepostupuje v tomto konaní tak, aby to bolo možné

kvalifikovať ako rešpektovanie citovaných ustanovení ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa

právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna

istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v SR nestačí, aby štátny

orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa

splní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra Ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolností každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

(, ).

Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko

vôbec komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu

Košice I. Naviac, uvedené kritérium je v nami prejednávanom prípade nepodstatné nakoľko

bez ohľadu na zložitosť veci, vec nemohla byť súdom rozhodnutá nakoľko vo veci nebolo

vytýčené ani jedno pojednávanie.

Taktiež mám za to, že správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci nezapríčinilo

spôsobené prieťahy v konaní. Je síce objektívnou pravdou, že v priebehu konania nastali

viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov konania vyvolané najmä úmrtím účastníkov konania,

ale uvedené okolnosti sťažovatelia nijako nezapríčinili a k týmto skutočnostiam došlo aj

z dôvodu dlhej dĺžky konania.

Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené najmä nečinnosťou,

resp. neefektívnosťou konania Okresného súdu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj ten fakt,

že taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol urobený po 4 rokoch

od podania žalobného návrhu.“

Žiadané primerané finančné zadosťučinenie sťažovatelia zdôvodnili nepriaznivým

vplyvom na ich psychický stav, dlhodobou frustráciou z nečinnosti a neefektívnosti konania

súdu, čo v nich vyvolalo pocit straty dôvery, že žijú v právnom a civilizovanom štáte.

Zdôraznili, že ak „ani po 7 rokoch a 6 mesiacoch od podania žaloby nebolo vo veci

vytýčené ani jedno pojednávanie, tak je dôvodné sa domnievať, že je porušované namietané

základné právo občana SR a je hodné primeraného spravodlivého finančného

zadosťučinenia za spôsobené útrapy, zavinené Okresným súdom Košice I, ktoré navyše

spôsobili právnu neistotu sťažovateľov“.

Poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) a rozhodnutie ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

považovali sťažovatelia za primerané finančné zadosťučinenie sumu 2 500 € pre každého

sťažovateľa.

Nevyčerpanie iných prostriedkov nápravy zdôvodnili sťažovatelia takto:

„... vzhľadom na 7 rokov a 6 mesiacov trvajúce súdne konanie nepovažovali

za potrebné podávať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi príslušného súdu,

pretože s ohľadom na časový úsek doterajšej doby konania nemožno očakávať od jeho

využitia efektívny účinok spôsobilý poskytnúť garantovaným právam náležitú ochranu. ...

Naviac sťažovatelia podanie sťažnosti predsedovi súdu nepovažovali za účinný

prostriedok nápravy aj z toho dôvodu, že 2 sťažnosti ohľadom prieťahov v tomto konaní bez

akéhokoľvek výsledku podal iný žalobca ( ) a súčasne konajúci súd

nezjednal doteraz nápravu a to napriek nálezu ÚS SR .

Súčasne v tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Ištván, Ištvánová proti SR, Komanický proti Slovenskej republike alebo Koky

a spol / Slovenská republika, z ktorých vyplýva, že ESĽP sa nestotožnil v týchto konaniach

s argumentáciou vlády, ktorá s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu, ako aj vyjadrenie

ústavného súdu k predmetnej sťažnosti namietala, že sťažovatelia nepodali ústavnú sťažnosť

v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, vzhľadom na to, že

neumožnili predsedovi okresného súdu zjednať nápravu preventívneho charakteru a ihneď

podali ústavnú sťažnosť.“

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľov podľa a právo podľa

dohovoru, prikáže okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a prizná

každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume po 2 500 €, ako aj náhradu trov

konania.

Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 11. mája 2016 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Predseda okresného súdu podaním pod sp. zn. Spr 67/14 z 9. júna 2016 uviedol

stručný priebeh konania, poukázal na vykonanú zmenu účastníkov na strane žalovaných

a stotožnil sa s tvrdením sťažovateľov, že dosiaľ sa vo veci neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie. Zložitosť veci však videl v skutkovom stave. Napriek tomu, že vo veci bol

nariadený termín pojednávania na 17. jún 2016, považoval sťažnosť sťažovateľov

za dôvodnú. Súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

podaním zo 17. júna 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„Okresný súd Košice I sám priznáva a pripúšťa existenciu prieťahov v konaní.

Z uvedeného dôvodu sa k stanovisku Okresného súdu Košice I podrobnejšie vyjadrovať

nebudeme a poznamenávame len, že od podania žaloby uplynulo 7 rokov a 7 mesiacov

a prvé pojednávanie sa má uskutočniť 17. 6. 2016. Je síce pravdou, že v priebehu konania

nastali viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov konania vyvolané najmä úmrtiami, ale

uvedené okolnosti sťažovatelia objektívne nijako nezapríčinili . Súčasne podotýkame,

že taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol účastníkom zo strany

súdu zaslaný po 38 mesiacoch od podania žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov považujeme

sťažnosť sťažovateľov za dôvodnú a naďalej navrhujeme rozhodnúť tak ako je to uvedené

v samotnej Ústavnej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

ide o návrh na určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, čo patrí ku štandardnej

rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje,

že k faktickej zložitosti veci, a tým aj k predĺženiu konania mohol prispieť väčší počet

účastníkov na strane navrhovateľov, k čomu došlo v priebehu konania.

Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení podľa uvedeného kritéria ústavný súd nezistil žiadnu významnú

okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd

pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, ktoré sa začalo 10. novembra 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené, pričom sa vo veci neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných

prieťahov v konaní po zohľadnení dĺžky účastníctva jednotlivých sťažovateľov. Uznesením

č. k. -61 z 21. októbra 2010 pripustil okresný súd do konania ako účastníkov

, , , a .

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 2010. Uznesením č. k. -68

z 18. februára 2011 právoplatným 8. apríla 2011 pripustil do namietaného konania okresný

súd ako účastníkov konania , a .

S poukazom na uvedené je tvrdenie sťažovateľov, že sú účastníkmi konania od jeho

začiatku, zavádzajúce.

Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo

opakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od júla 2011, keď

okresný súd pripustil zmenu žaloby, do novembra 2012, keď okresný súd nariadil

pojednávanie vo veci; od decembra 2012, keď katastrálny úrad oznámil okresnému súdu

vyžiadané informácie, až do januára 2014, keď okresný súd rozhodol, že v konaní bude

pokračovať so zákonnými dedičmi po zomrelých žalobcoch).

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu,

výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia zo 6. februára 2014, ktorým okresný súd

pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných a ktoré bolo z dôvodu zmätočnosti

ako nepreskúmateľné uznesením krajského súdu z 13. januára 2015 zrušené, keďže

odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu nemalo oporu v spise.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že nálezom ústavného súdu č. k. -34

zo 14. januára 2016 bolo prikázané okresnému súdu v konaní konať bez zbytočných

prieťahov a okresný súd tento príkaz plní, nebolo dôvodné vyslovovať príkaz opakovane.

Preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa , ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

2 500 € pre každého z nich, čo odôvodňujú dlhoročnou právnou neistotou a z toho

prameniacou frustráciou.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam veci pre sťažovateľov) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € pre každého zo sťažovateľov, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť im v lehote

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Pri stanovení výšky finančného

zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že sťažovatelia neboli účastníkmi

namietaného konania od jeho začiatku, preto prípadný prieťah do času ich vstupu

do konania sa nemohol dotknúť práv, ktorých porušenie namietali. Vo zvyšnej časti

finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľov nevyhovel.

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 1 221,79 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

Vzhľadom na zastupovanie siedmych sťažovateľov sa základná sadzba zníži o 50 % (§ 13

ods. 2 vyhlášky).

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v sume 1 121,12 € vrátane režijného paušálu. Keďže právny

zástupca predložil ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 1 345,34 €.

Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné

pre rozhodnutie ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľov si úhradu trov právneho

zastúpenia uplatnil iba v sume 1 221,79 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto

úhradu sťažovateľom priznal len vo výške uplatneného nároku.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016