Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 169/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, Nerudova 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktorú j e jej Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Špirka v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 zo 16. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej

účastníčkou napadnutého konania, ktoré sa začalo 10. novembra 2008 podaním žaloby

proti sťažovateľke. Predmetom napadnutého konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza priebeh úkonov súdu, ako aj účastníkov konania, z ktorého

vyplýva, že v konaní síce boli vykonávané úkony, avšak neboli efektívne. Napadnuté

konanie trvá takmer desať rokov, no vo veci stále nebolo rozhodnuté. Takýto stav trvá

napriek tomu, že nálezom ústavného súdu č. k. -34 zo 14. januára 2016 bolo

konštatované, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom a okresnému súdu bolo

uložené konať bez prieťahov. Sťažovateľka na ochranu svojich práv využila všetky právne

prostriedky, ktoré poskytuje právna úprava. Preto podala 2. februára 2018 predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného

súdu na sťažnosť odpovedal 27. februára 2018 tak, že sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„S odpoveďou predsedu Okresného súdu Košice sa stotožňujeme, pretože vo veci sa

koná neefektívne a to tak, že Okresný súd Košice I vo veci prvé 3 roky nekonal vôbec

a neskôr konal značne neefektívne, prvé pojednávanie vo veci bolo vyhlásené viac ako

po 7 rokoch a 6 mesiacoch. Aj keď sú posledné roky termíny pojednávaní relatívne častejšie

ako v minulosti, ani po viac ako 9 rokoch nedošlo k rozhodnutiu vo veci a právoplatné

rozhodnutie je v nedohľadne, čím porušuje naše základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v ako aj v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov

a zároveň aby jej bolo priznané zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľka odôvodnila

neprimeranou dĺžkou konania, z toho plynúceho psychického napätia a pocitov sklamania

z neprimeranej dĺžky konania. Zdĺhavý postup konania spôsobil, že sťažovateľka nadobudla

presvedčenie, že okresný súd v skutočnosti nemá záujem poskytnúť jej právam zákonnú

ochranu. Sťažovateľka tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 325,42 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,

v ktorom uviedol chronológiu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní.

Z vyjadrenia vyplýva, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 29. január 2013, ktoré však

bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti vybavujúcej sudkyne. Následne súd

rozhodoval o zámene účastníkov konania. Proti týmto rozhodnutiam boli podané opravné

prostriedky, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Prvé meritórne pojednávanie sa konalo až 17. júna 2016, teda po vyše siedmich rokoch

od podania žaloby. Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 27. júna 2016

pripustil zmenu žaloby v súlade s písomným podaním žalobcov v 1. až 18. rade a konanie

o vzájomnom návrhu žalovaných v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie. Následne

okresný súd nariaďoval pomerne pravidelne pojednávania, avšak vo veci stále nebol

vynesený rozsudok. Ďalej predseda okresného súdu uvádza: „Na návrh žalobcov súd

viackrát rozhodoval o pripustení ďalších účastníkov do konania, o zámene účastníkov

a o zmene žalobného návrhu.

Po právnej stránke sa vec nejaví byť zložitou, určitú zložitosť však vidím v skutkovom

stave veci. Aj napriek uvedenému dĺžka doterajšieho konania sa javí ako neprimeraná

a preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“

Súčasne predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

rozhodol o sťažnosti bez ústneho pojednávania.

5. Ústavnému súdu bolo 3. júla 2018 doručené vyjadrenie sťažovateľky, v ktorom

uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd v jej veci upustil od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd preto so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30

ods. 2 od ústneho pojednávania v danej veci, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne ,

).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj

justičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach

týkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.

13. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil

a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania

v . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne ).

14. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia

primeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup

účastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä

skončenie veci.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

16.1 Predmetom konania na okresnom súde je konanie o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom bol byt. Ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej

agendy súdov. Napadnuté konanie preto nemožno považovať za skutkovo a ani právne

nadmerne zložité.

16.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne

skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani predseda okresného súdu

vo vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého

konania.

16.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie sa začalo 10. novembra

2008 podaním žaloby. Prvé pojednávanie súd nariadil až 29. januára 2013, teda po vyše

štyroch rokoch od podania žaloby. Ani takto nariadené pojednávanie sa však neuskutočnilo,

pretože bolo 23. januára 2013 odročené z dôvodu práceneschopnosti vybavujúcej sudkyne.

V priebehu roka 2014 súd riešil otázku zámeny účastníkov napadnutého konania na strane

žalovaných tak, že namiesto sťažovateľky vstúpi do konania . Takúto

zámenu okresný súd pripustil uznesením č. k. -173 zo 6. februára 2014, proti

ktorému však podal odvolanie žalovaný . O odvolaní rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 13. januára 2015 tak, že zrušil uznesenie

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd následne uznesením

č. k. -247 zo 7. septembra 2015 pripustil do konania na strane žalovaných

a . Prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo

až 17. júna 2016. Okresný súd uznesením č. k. -310 z 27. júna 2016 pripustil

zmenu žaloby v súlade s písomným podaním žalobcov v 1. až 18. rade a konanie

o vzájomnom návrhu žalovaných v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 6. júla 2016.

V ďalšom období okresný súd nariadil spolu osem pojednávaní, avšak iba tri boli

meritórne, na ktorých došlo k prejednaniu predmetu veci. Pojednávanie nariadené

na 16. január 2018 súd zrušil z dôvodu zisťovania okruhu dedičov po nebohej žalobkyni

v 2. rade. Uznesením č. k. -685 z 15. februára 2018 súd rozhodol,

že pokračuje v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni v 2. rade. Ďalšie pojednávanie

vo veci súd nariadil na 3. máj 2018, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely rozhodnutia

o návrhu žalobcov na pristúpenie ďalších žalovaných do konania a o návrhu na pripustenie

zmeny žaloby. Okresný súd uznesením z 30. mája 2018 ustanovil žalobkyňu v 14. rade

za spoločného zástupcu žalobcov v 3. až 9. rade, 12. až 17. rade a žalobcov v 19. a 21. rade.

17. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti, ako aj predloženej chronológie úkonov

ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie bolo postihnuté obdobím bezdôvodnej

nečinnosti okresného súdu (od podania žaloby 10. novembra 2008 do februára 2014, keď

súd rozhodoval o zámene účastníkov na strane žalovaného, od 7. septembra 2015,

keď okresný súd pripustil do konania na strane žalovaného ,

do 17. júna 2016, keď sa uskutočnilo prvé pojednávanie). Konanie vedené na okresnom

súde pod sp. zn. sa začalo 10. novembra 2008, teda trvá v čase rozhodovania

ústavného súdu skoro desať rokov a dosiaľ vo veci stále nebol vynesený meritórny

rozsudok. Z uvedeného obdobia nemožno pripočítať na úkor okresného súdu iba obdobie

od mája 2004, keď bol spis s opravným prostriedkom predložený na rozhodnutie krajskému

súdu, do januára 2005, keď krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Takúto dĺžku konania bez meritórneho rozsudku vo veci nemožno

ospravedlniť ani väčším počtom účastníkov či skutkovým stavom veci.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už bol

posúdený ústavným súdom pri rozhodovaní o sťažnostiach podaných účastníkmi na strane

žalobcov. Výsledkom posúdenia sú nálezy ústavného súdu sp. zn.

zo 14. januára 2016 a sp. zn. zo 7. júla 2016, v ktorých ústavný súd

konštatoval porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľov a prikázal okresnému súdu v konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Preto ústavný súd tento príkaz opakovane nevyslovil a sťažnosti tak v tejto časti

nevyhovel.

20. Sťažovateľka v sťažnosti tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktorú odôvodnila tým, že právna neistota,

v ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Takúto

ujmu pociťuje aj jej rodina. Sťažovateľka je účastníčkou neprimerane dlhého konania, má

obavy o ochranu svojich práv, pociťuje dlhodobo psychické napätie, ako aj pocit sklamania

z neprimeranej dĺžky konania. Po toľkých rokoch konania prieťahy v konaní vyvolávajú

pocit nezmyselnosti jej snahy o ochranu jej práv. Sťažovateľke vzhľadom na neprimeranú

dĺžku konania nebola zo strany súdu poskytnutá potrebná ochrana.

21. Podľa a na neho nadväzujúceho zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa porušené, aj primerané finančné

zadosťučinenie.

22. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení

zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi

(m. m. ).

24. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (dobu prieťahov na okresnom súde, dĺžka napadnutého konania, ako aj jeho význam

pre sťažovateľku) považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku tohto nálezu).

Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu

sťažovateľky nevyhovel.

25. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

26. Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu

v sume 325,42 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) uskutočnené v roku 2018. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Trovy konania

tak predstavujú v takomto prípade 325,42 €. Ústavný súd preto v súlade s § 20 ods. 4

priznal ich náhradu sťažovateľke v celej požadovanej výške.

27. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu

sťažovateľky JUDr. Juraja Špirka ( v spojení s

) (bod 4 výroku rozhodnutia).

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018