Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 690/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Košice I, takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v

sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza, že „Napriek uplynutiu takmer 6 rokov

od podania žaloby vo veci doteraz nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie a to napriek

dvom sťažnostiam sťažovateľa predsedovi Okresného súdu Košice I zo dňa 25. 12. 2012

a 8. 4. 2014. V tejto súvislosti napríklad poukazujeme na tú skutočnosť, že taký prvotný

úkon ako výzva na zaplatenie súdneho poplatku mi zo strany súdu bol zaslaný až 38

mesiacov od podania mojej žaloby. Súdne konanie od podania žaloby trvá takmer 6 rokov a

vo veci zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.“.

2

Vo vzťahu k základným kritériám, ktoré ústavný súd uplatňuje vo svojej

rozhodovacej činnosti pri posudzovaní sťažností namietajúcich porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru (právna a faktická zložitosť

prerokúvanej veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, postup vo veci konajúceho

súdu), sťažovateľ okrem iného uvádza:

„Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je

natoľko vôbec komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní

Okresného súdu Košice I. Naviac uvedené kritérium je v nami prejednávanom prípade

nepodstatné nakoľko bez ohľadu na zložitosť veci, vec nemohla byť súdom rozhodnutá

nakoľko vo veci nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. Taktiež mám za to, že správanie

sťažovateľa v preskúmavanej veci nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Je síce

objektívnou pravdou, že v priebehu konania nastali viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov

konania vyvolané najmä úmrtím účastníkov konania, ale uvedené okolnosti sťažovateľ

nijako nezapríčinil a k týmto skutočnostiam došlo aj z dôvodu dlhej dĺžky konania...

Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené najmä nečinnosťou,

resp. neefektívnosťou konania Okresného súdu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj ten fakt, že

taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol urobený po 4 rokoch od

podania žalobného návrhu.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo

odôvodňuje nepriaznivým vplyvom nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu

v napadnutom konaní na jeho psychický stav.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol takto:

„Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2500 €..., ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -20

z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 67/14 doručenom ústavnému

súdu 8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konaní

a zároveň uviedol, že pripúšťa „istú mieru skutkovej náročnosti, pretože v priebehu konania

žalobca niekoľkokrát zmenil žalobný návrh a v dôsledku toho došlo aj k zmene

v účastníkoch konania, niektorí účastníci v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať

okruh ich právnych nástupcov. Tým však nie je možné ospravedlniť skutočnosť, že súd

doposiaľ nevykonal vo veci ani jedno meritórne pojednávanie.“. V súvislosti

s rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia sa predseda okresného súdu

v označenom prípise dožaduje, aby ústavný súd zohľadnil skutočnosti, ktorými prispeli

k predĺženiu konania jeho účastníci, t. j. skutočnosti, ktoré okresný súd nemohol svojím

postupom žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predseda okresného súdu zároveň oznámil, že

netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa

vyjadril k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu

okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra

2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresného

súdu predovšetkým uviedol:

4

„... upriamujeme pozornosť najmä na fakt, že do dnešného dňa napriek uplynutiu

viac ako 7 rokov od podania žaloby a napriek sťažnosti sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2014, ktorú

vyhodnotil predseda súdu ako čiastočne dôvodnú nie je vo veci vytýčené ani prvé

pojednávanie. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci,

ktorým sa odstraňuje právna neistota sťažovateľa je v nedohľadne.“

Sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň uplatnil úhradu

trov konania v celkovej sume 518,76 €.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

1. Sťažovateľ podal 10. novembra 2008 okresnému súdu žalobu o neplatnosť

právneho úkonu.

2. Dňa 16. februára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovanú na vyjadrenie,

či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, zároveň bola žalovanej

doručená žaloba na vyjadrenie. V reakcii na výzvu sťažovateľ okresnému súdu 25. februára

2009 oznámil, že trvá na pojednávaní vo veci. Dňa 2. marca 2009 sa k žalobe vyjadrila

žalovaná, ktorá 8. apríla 2009 doručila okresnému súdu vyjadrenie, ktorým požiadala

o nariadenie pojednávania.

3. Okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej 6. mája 2009 sťažovateľovi na zaujatie

stanoviska (sťažovateľ doručil 10. júna 2009 stanovisko k vyjadreniu žalovanej).

4. Dňa 16. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu,

ktorým žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

5. V dňoch 19. februára 2010 a 16. marca 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom

Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) stav konania vedeného

pod sp. zn. (okresná prokuratúra odpovedala na dopyt podaním z 25. marca

2010).

6. V dňoch 12. a 13. apríla 2010 si okresný súd vyžiadal kópiu právoplatného

rozsudku z okresného súdu sp. zn. z 29. januára 2010, ktorý mu bol doručený

24. júna 2010.

7. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho

podania zo 16. februára 2010. Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podaním

doručeným 9. augusta 2010, v ktorom oznámil, že okrem zmeny petitu žiada aj pripustenie

zmeny účastníkov konania.

8. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

splnomocnenia na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov a nedostatkov návrhu

na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcov; právna zástupkyňa žalobcov na výzvu

reagovala podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2010.

9. Dňa 25. augusta 2010 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na

predloženie splnomocnení na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov v konaní,

ktoré boli okresnému súdu doručené 6. septembra 2010.

10. Dňa 21. októbra 2010 okresný súd rozhodol o pripustení do konania ďalších

účastníkov na strane žalobcov (žalobcov v 2. až 6. rade). Následne okresný súd 18. februára

2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastníci na strane žalobcov vstúpili aj žalobcovia

v 7. až 9. rade, a 18. mája 2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastník vstúpil na

strane žalobcov žalobca v 10. rade.

11. Dňa 22. júla 2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby a 23. januára 2012 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu; sťažovateľ súdny poplatok

zaplatil 6. februára 2012.

6

12. Dňa 6. júna 2012 došlo k zmene zákonného sudcu vo veci na základe opatrenia

predsedu okresného súdu z dôvodu preradenia vo veci konajúceho zákonného sudcu na

trestný úsek.

13. Dňa 9. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2013

a vyžiadal si z Katastrálneho úradu Košice (ďalej len „katastrálny úrad“) informácie

týkajúce sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide, a od trestného

úseku okresného súdu spis vzťahujúci sa na konanie vedené týmto súdom pod sp. zn.

. Katastrálny úrad na dopyt reagoval podaním doručeným okresnému súdu

26. decembra 2012.

14. Pojednávanie nariadené na 29. január 2013 okresný súd 23. januára 2013 odročil

na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Dňa 16. mája 2013 bol spis na

základe opatrenia predsedu okresného súdu k rozvrhu práce na rok 2013 sp. zn.

z 15. mája 2013 pridelený na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej

sudkyni.

15. Dňa 18. septembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov oznámila okresnému súdu

zmenu účastníkov na strane žalobcov z dôvodu úmrtia žalobcov v 3. a 7. rade. Z úradného

záznamu na č. l. 155 vyplýva, že z dôvodu univerzálnej sukcesie bude okresný súd

pokračovať v napadnutom konaní s dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.

16. Dňa 25. novembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu oznámila,

že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci,

a preto navrhla vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných.

17. Dňa 9. januára 2014 okresný súd rozhodol o pokračovaní v napadnutom konaní

s dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.

18. Dňa 9. januára 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby sa

vyjadril k návrhu na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných podľa § 92

(ďalej len „OSP“), ktorý na výzvu reagoval podaním

doručeným okresnému súdu 28. januára 2014, v ktorom vyslovil súhlas so zmenou

účastníkov konania.

19. Uznesením zo 6. februára 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania

na strane žalovaných (ďalej len „uznesenie zo 6. februára 2014“).

20. Dňa 11. februára 2014 okresný súd vyzval katastrálny odbor Okresného úradu

Košice (ďalej len „okresný úrad“) na zaslanie listu vlastníctva a kúpnej zmluvy týkajúcich

sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide. Okresný úrad na výzvu

reagoval podaním doručeným 4. marca 2014.

21. Žalovaný doručil okresnému súdu 4. marca 2014 odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu zo 6. februára 2014. Dňa 29. apríla 2014 sa k odvolaniu proti uzneseniu

okresného súdu zo 6. februára 2014 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcov a 28. mája 2014

bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

zo 6. februára 2014 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd

uznesením sp. zn. z 13. januára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu

z 13. januára 2015“) uznesenie okresného súdu zo 6. februára 2014 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený 2. februára 2015.

22. Dňa 15. januára 2015 došlo k opätovnej zmene zákonného sudcu vo veci.

23. Dňa 3. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcov odpovedala na výzvu okresného

súdu k zmene účastníkov konania na strane žalovaných.

24. Dňa 19. mája 2015 okresný súd vyzval okresný úrad na predloženie kúpnej

zmluvy, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; okresný úrad na

výzvu reagoval podaním doručeným 18. augusta 2015.

25. Dňa 7. septembra 2015 okresný súd pripustil do konania na strane žalovaných

ďalších účastníkov konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti) po

skutkovej ani právnej stránke nemožno považovať za taký zložitý, aby odôvodňoval

doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (zatiaľ v trvaní siedmich rokov).

Rozhodovanie o určení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne

zložitú. Vzhľadom na vyšší počet účastníkov konania na strane žalobcov možno napadnuté

konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však

nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu prejavujúcou sa

aj tým, že vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.

10

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne významnejšie skutočnosti,

prostredníctvom ktorých by sťažovateľ prispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, ktoré sa začalo 10. novembra 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené, pričom navyše dosiaľ sa vo veci neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie.

Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo

opakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od júna 2009, keď

k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko sťažovateľ, do februára 2010, keď okresný súd

urobil dopyt na okresnú prokuratúru o stave predmetného konania; od júla 2011, keď

okresný súd pripustil zmenu žaloby, do novembra 2012, keď okresný súd nariadil

pojednávanie vo veci, a od decembra 2012, keď katastrálny úrad oznámil okresnému súdu

vyžiadané informácie, až do januára 2014, keď okresný súd rozhodol, že v napadnutom

konaní bude pokračovať so zákonnými dedičmi po zomrelých žalobcoch v 3. a 7. rade).

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu,

výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia zo 6. februára 2014, ktorým okresný súd

pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných a ktoré bolo z dôvodu zmätočnosti

ako nepreskúmateľné uznesením krajského súdu z 13. januára 2015 zrušené z dôvodu, že

odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov na strane

žalovaných nemalo oporu v spise.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou

neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočných

prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

12

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na

celkovú dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že

priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom bude primerané

konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)

po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) a zvýšení celkovej sumy o 20 % (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH,

pozn.) predstavuje sumu 340,90 €.

Ústavný súd za podanie doručené mu 28. decembra 2015 vzhľadom na jeho obsah

úhradu nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016

14