Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 690/2015
PDF · 230.95 KB
No categories available
II. ÚS 690/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008, za účasti Okresného
súdu Košice I, takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008
p o r u š e n é b o l i .
Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 270/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v
sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom
konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza, že „Napriek uplynutiu takmer 6 rokov
od podania žaloby vo veci doteraz nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie a to napriek
dvom sťažnostiam sťažovateľa predsedovi Okresného súdu Košice I zo dňa 25. 12. 2012
a 8. 4. 2014. V tejto súvislosti napríklad poukazujeme na tú skutočnosť, že taký prvotný
úkon ako výzva na zaplatenie súdneho poplatku mi zo strany súdu bol zaslaný až 38
mesiacov od podania mojej žaloby. Súdne konanie od podania žaloby trvá takmer 6 rokov a
vo veci zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.“.
2
Vo vzťahu k základným kritériám, ktoré ústavný súd uplatňuje vo svojej
rozhodovacej činnosti pri posudzovaní sťažností namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právna a faktická zložitosť
prerokúvanej veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, postup vo veci konajúceho
súdu), sťažovateľ okrem iného uvádza:
„Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je
natoľko vôbec komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní
Okresného súdu Košice I. Naviac uvedené kritérium je v nami prejednávanom prípade
nepodstatné nakoľko bez ohľadu na zložitosť veci, vec nemohla byť súdom rozhodnutá
nakoľko vo veci nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. Taktiež mám za to, že správanie
sťažovateľa v preskúmavanej veci nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Je síce
objektívnou pravdou, že v priebehu konania nastali viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov
konania vyvolané najmä úmrtím účastníkov konania, ale uvedené okolnosti sťažovateľ
nijako nezapríčinil a k týmto skutočnostiam došlo aj z dôvodu dlhej dĺžky konania...
Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené najmä nečinnosťou,
resp. neefektívnosťou konania Okresného súdu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj ten fakt, že
taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol urobený po 4 rokoch od
podania žalobného návrhu.“
Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo
odôvodňuje nepriaznivým vplyvom nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu
v napadnutom konaní na jeho psychický stav.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol takto:
„Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 10 C/270/2008
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/270/2008 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
2500 €..., ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi...“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 690/2015-20
z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 67/14 doručenom ústavnému
súdu 8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konaní
a zároveň uviedol, že pripúšťa „istú mieru skutkovej náročnosti, pretože v priebehu konania
žalobca niekoľkokrát zmenil žalobný návrh a v dôsledku toho došlo aj k zmene
v účastníkoch konania, niektorí účastníci v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať
okruh ich právnych nástupcov. Tým však nie je možné ospravedlniť skutočnosť, že súd
doposiaľ nevykonal vo veci ani jedno meritórne pojednávanie.“. V súvislosti
s rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia sa predseda okresného súdu
v označenom prípise dožaduje, aby ústavný súd zohľadnil skutočnosti, ktorými prispeli
k predĺženiu konania jeho účastníci, t. j. skutočnosti, ktoré okresný súd nemohol svojím
postupom žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predseda okresného súdu zároveň oznámil, že
netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa
vyjadril k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu
okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra
2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresného
súdu predovšetkým uviedol:
4
„... upriamujeme pozornosť najmä na fakt, že do dnešného dňa napriek uplynutiu
viac ako 7 rokov od podania žaloby a napriek sťažnosti sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2014, ktorú
vyhodnotil predseda súdu ako čiastočne dôvodnú nie je vo veci vytýčené ani prvé
pojednávanie. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci,
ktorým sa odstraňuje právna neistota sťažovateľa je v nedohľadne.“
Sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň uplatnil úhradu
trov konania v celkovej sume 518,76 €.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 270/2008 a z písomných
vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:
1. Sťažovateľ podal 10. novembra 2008 okresnému súdu žalobu o neplatnosť
právneho úkonu.
2. Dňa 16. februára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovanú na vyjadrenie,
či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, zároveň bola žalovanej
doručená žaloba na vyjadrenie. V reakcii na výzvu sťažovateľ okresnému súdu 25. februára
2009 oznámil, že trvá na pojednávaní vo veci. Dňa 2. marca 2009 sa k žalobe vyjadrila
žalovaná, ktorá 8. apríla 2009 doručila okresnému súdu vyjadrenie, ktorým požiadala
o nariadenie pojednávania.
3. Okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej 6. mája 2009 sťažovateľovi na zaujatie
stanoviska (sťažovateľ doručil 10. júna 2009 stanovisko k vyjadreniu žalovanej).
4. Dňa 16. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu,
ktorým žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
5. V dňoch 19. februára 2010 a 16. marca 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom
Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) stav konania vedeného
pod sp. zn. 2 Pv 746/2008 (okresná prokuratúra odpovedala na dopyt podaním z 25. marca
2010).
6. V dňoch 12. a 13. apríla 2010 si okresný súd vyžiadal kópiu právoplatného
rozsudku z okresného súdu sp. zn. 5 T 181/2009 z 29. januára 2010, ktorý mu bol doručený
24. júna 2010.
7. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho
podania zo 16. februára 2010. Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podaním
doručeným 9. augusta 2010, v ktorom oznámil, že okrem zmeny petitu žiada aj pripustenie
zmeny účastníkov konania.
8. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
splnomocnenia na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov a nedostatkov návrhu
na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcov; právna zástupkyňa žalobcov na výzvu
reagovala podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2010.
9. Dňa 25. augusta 2010 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na
predloženie splnomocnení na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov v konaní,
ktoré boli okresnému súdu doručené 6. septembra 2010.
10. Dňa 21. októbra 2010 okresný súd rozhodol o pripustení do konania ďalších
účastníkov na strane žalobcov (žalobcov v 2. až 6. rade). Následne okresný súd 18. februára
2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastníci na strane žalobcov vstúpili aj žalobcovia
v 7. až 9. rade, a 18. mája 2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastník vstúpil na
strane žalobcov žalobca v 10. rade.
11. Dňa 22. júla 2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby a 23. januára 2012 vyzval
sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu; sťažovateľ súdny poplatok
zaplatil 6. februára 2012.
6
12. Dňa 6. júna 2012 došlo k zmene zákonného sudcu vo veci na základe opatrenia
predsedu okresného súdu z dôvodu preradenia vo veci konajúceho zákonného sudcu na
trestný úsek.
13. Dňa 9. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2013
a vyžiadal si z Katastrálneho úradu Košice (ďalej len „katastrálny úrad“) informácie
týkajúce sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide, a od trestného
úseku okresného súdu spis vzťahujúci sa na konanie vedené týmto súdom pod sp. zn.
5 T 181/2009. Katastrálny úrad na dopyt reagoval podaním doručeným okresnému súdu
26. decembra 2012.
14. Pojednávanie nariadené na 29. január 2013 okresný súd 23. januára 2013 odročil
na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Dňa 16. mája 2013 bol spis na
základe opatrenia predsedu okresného súdu k rozvrhu práce na rok 2013 sp. zn.
1 SprR 24/2013 z 15. mája 2013 pridelený na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej
sudkyni.
15. Dňa 18. septembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov oznámila okresnému súdu
zmenu účastníkov na strane žalobcov z dôvodu úmrtia žalobcov v 3. a 7. rade. Z úradného
záznamu na č. l. 155 vyplýva, že z dôvodu univerzálnej sukcesie bude okresný súd
pokračovať v napadnutom konaní s dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.
16. Dňa 25. novembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu oznámila,
že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci,
a preto navrhla vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných.
17. Dňa 9. januára 2014 okresný súd rozhodol o pokračovaní v napadnutom konaní
s dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.
18. Dňa 9. januára 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby sa
vyjadril k návrhu na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných podľa § 92
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý na výzvu reagoval podaním
doručeným okresnému súdu 28. januára 2014, v ktorom vyslovil súhlas so zmenou
účastníkov konania.
19. Uznesením zo 6. februára 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania
na strane žalovaných (ďalej len „uznesenie zo 6. februára 2014“).
20. Dňa 11. februára 2014 okresný súd vyzval katastrálny odbor Okresného úradu
Košice (ďalej len „okresný úrad“) na zaslanie listu vlastníctva a kúpnej zmluvy týkajúcich
sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide. Okresný úrad na výzvu
reagoval podaním doručeným 4. marca 2014.
21. Žalovaný doručil okresnému súdu 4. marca 2014 odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu zo 6. februára 2014. Dňa 29. apríla 2014 sa k odvolaniu proti uzneseniu
okresného súdu zo 6. februára 2014 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcov a 28. mája 2014
bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu
zo 6. februára 2014 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd
uznesením sp. zn. 1 Co 561/2014 z 13. januára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu
z 13. januára 2015“) uznesenie okresného súdu zo 6. februára 2014 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený 2. februára 2015.
22. Dňa 15. januára 2015 došlo k opätovnej zmene zákonného sudcu vo veci.
23. Dňa 3. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcov odpovedala na výzvu okresného
súdu k zmene účastníkov konania na strane žalovaných.
24. Dňa 19. mája 2015 okresný súd vyzval okresný úrad na predloženie kúpnej
zmluvy, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; okresný úrad na
výzvu reagoval podaním doručeným 18. augusta 2015.
25. Dňa 7. septembra 2015 okresný súd pripustil do konania na strane žalovaných
ďalších účastníkov konania.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8
Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmet posudzovaného konania (určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti) po
skutkovej ani právnej stránke nemožno považovať za taký zložitý, aby odôvodňoval
doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (zatiaľ v trvaní siedmich rokov).
Rozhodovanie o určení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvorí štandardnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne
zložitú. Vzhľadom na vyšší počet účastníkov konania na strane žalobcov možno napadnuté
konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však
nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu prejavujúcou sa
aj tým, že vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.
10
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne významnejšie skutočnosti,
prostredníctvom ktorých by sťažovateľ prispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
10 C 270/2008, ktoré sa začalo 10. novembra 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie je
právoplatne skončené, pričom navyše dosiaľ sa vo veci neuskutočnilo ani jedno
pojednávanie.
Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo
opakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od júna 2009, keď
k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko sťažovateľ, do februára 2010, keď okresný súd
urobil dopyt na okresnú prokuratúru o stave predmetného konania; od júla 2011, keď
okresný súd pripustil zmenu žaloby, do novembra 2012, keď okresný súd nariadil
pojednávanie vo veci, a od decembra 2012, keď katastrálny úrad oznámil okresnému súdu
vyžiadané informácie, až do januára 2014, keď okresný súd rozhodol, že v napadnutom
konaní bude pokračovať so zákonnými dedičmi po zomrelých žalobcoch v 3. a 7. rade).
Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu,
výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia zo 6. februára 2014, ktorým okresný súd
pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných a ktoré bolo z dôvodu zmätočnosti
ako nepreskúmateľné uznesením krajského súdu z 13. januára 2015 zrušené z dôvodu, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov na strane
žalovaných nemalo oporu v spise.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou
neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočných
prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
12
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 500 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom
zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
posudzovaného prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na
celkovú dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že
priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom bude primerané
konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)
po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) a zvýšení celkovej sumy o 20 % (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH,
pozn.) predstavuje sumu 340,90 €.
Ústavný súd za podanie doručené mu 28. decembra 2015 vzhľadom na jeho obsah
úhradu nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016
14