Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 625/2016
PDF · 142.85 KB
No categories available
I. ÚS 625/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , prechodne
, , zastúpeného advokátom
, advokátska kancelária, , vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 2 C 173/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. júna 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 2 C 173/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom na strane odporcu napadnutého
konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. Namieta, že „odo dňa začatia tohto konania
do súčasnosti uplynulo už 9 rokov a 6 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie
právoplatne skončené“. Sťažovateľ uvádza, že 31. decembra 2015 doručil okresnému súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu listom
Spr. 4548/15 z 20. januára 2016, v ktorom v podstatnom uviedla, že „chybou súdu sa stalo,
že uznesenie (o zastavení konania a náhrade trov konania zo dňa 2.9.2009, pozn.) nebolo
doručené do rúk právneho zástupcu podľa § 49 ods. 1 OSP, ktorého odporca
v 2/ splnomocnil na zastupovanie v tejto veci dňa 5.7.2009... V uvedený deň právny
zástupca oznámil adresy, na ktorých sa odporca v 2/ rade zdržiava a to: adresa totožná
s tou, na ktorú mu bolo uznesenie doručované...
Zásielka súdu obsahujúca vyššie citované uznesenie sa súdu vrátila s poznámkou
nevyžiadané. Na základe fikcie doručenia zásielky podľa § 46 ods. 2 OSP účinného v čase
doručovania, bola vyznačená právoplatnosť a spis uložený v archíve.
Ospravedlňujem sa za túto chybu a uznesenie, v zmysle pokynu zastupujúceho sudcu
sa doručí Vášmu právnemu zástupcovi.“.
3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľkou podľa názoru sťažovateľa protiprávne, pretože k nemu
došlo až po prvom pojednávaní bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa, či on ako žalovaný
súhlasí so zastavením konania. Taktiež namieta, že toto uznesenie o zastavení konania
a náhrade trov konania mu bolo doručované protiprávne a neúčinne. Uvádza a tvrdí, že
po riadnom doručení uznesenia jeho právnemu zástupcovi 27. januára 2016 podal proti
nemu odvolanie „zo dňa 11.2.2016 proti výroku č. II. uznesenia Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 2 C 173/2008 zo dňa 2.9.2009 a o mojom odvolaní zo dňa 5.4.2016 proti
opravnému uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2 C 173/2008-132 zo dňa
11.3.2016“, ktoré okresný súd do podania tejto sťažnosti nepredložil na rozhodnutie
príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie.
4. Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že v napadnutom konaní
dochádza k porušovaniu jeho označených práv, preto žiada, aby ústavný súd vyslovil
porušenie jeho označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal
mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,
ako aj náhradu trov konania.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj
sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti
sťažovateľa smerujúcej proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom
podľa tvrdení sťažovateľa dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. dohovoru.
12. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09).
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
13. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.
14. K tomuto záveru ústavný súd dospel po zhodnotení všetkých relevantných
okolností prípadu. Ústavný súd pritom vychádzal z tvrdenia sťažovateľa, že proti uzneseniu
o zastavení konania a náhrade trov konania z 2. septembra 2009 podal sťažovateľ odvolanie
len v časti druhého výroku, ktorým sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania.
Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že výrok o zastavení konania
odvolaním napadnutý nebol (sťažovateľ to ani netvrdí) a nadobudol právoplatnosť
po márnom uplynutí lehoty (advokátovi sťažovateľa podľa tvrdení sťažovateľa bolo
predmetné uznesenie doručené 27. januára 2016, pozn.). Vzhľadom na dátum doručenia
sťažnosti 29. júna 2016 možno konštatovať, že okresný súd vo veci samej právoplatne
rozhodol ešte pred doručením tejto sťažnosti.
15. Pokiaľ ide o neprávoplatný výrok o trovách, ústavný súd vzal do úvahy
špecifické okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že práve v dôsledku pasivity sťažovateľa,
ktorý súdnu zásielku neprevzal na adrese, ktorú udal jeho právny zástupca, nie je tento
výrok v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatný.
16. Ústavný súd pripomína, že jedným z kritérií posudzovania otázky, či v súdnom
konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadňuje aj správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
17. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že odvolanie sťažovateľa
z 11. februára 2016 bolo predložené krajskému súdu 13. septembra 2016.
18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd po doručení
odvolania sťažovateľa proti uzneseniu o trovách konania vykonal už všetky do úvahy
prichádzajúce úkony, preto ústavný súd nevidí príčinnú súvislosť medzi označeným
postupom okresného súdu v napadnutom konaní a označenými právami sťažovateľa,
porušenie ktorých namietal. K predĺženiu napadnutého konania došlo v dôsledku
bezdôvodného neprevzatia zásielky sťažovateľom, čo však nemožno pričítať okresnému
súdu ako zbytočný prieťah.
19. Na základe uvedeného prihliadajúc na závažnosť rozhodovania z hľadiska toho,
čo bolo v hre (iba trovy konania, nie otázka merita veci, ku ktorej sa viaže právoplatné
rozhodnutie súdu), ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu
nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by mali ústavnoprávnu relevanciu
a odôvodňovali by vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa v napadnutom
konaní.
20. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
21. Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup
okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita
však s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by
mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
22. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
24. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2016