Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 625/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , prechodne

, , zastúpeného advokátom

, advokátska kancelária, , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. júna 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom na strane odporcu napadnutého

konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. Namieta, že „odo dňa začatia tohto konania

do súčasnosti uplynulo už 9 rokov a 6 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie

právoplatne skončené“. Sťažovateľ uvádza, že 31. decembra 2015 doručil okresnému súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu listom

Spr. 4548/15 z 20. januára 2016, v ktorom v podstatnom uviedla, že „chybou súdu sa stalo,

že uznesenie (o zastavení konania a náhrade trov konania zo dňa 2.9.2009, pozn.) nebolo

doručené do rúk právneho zástupcu podľa , ktorého odporca

v 2/ splnomocnil na zastupovanie v tejto veci dňa 5.7.2009... V uvedený deň právny

zástupca oznámil adresy, na ktorých sa odporca v 2/ rade zdržiava a to: adresa totožná

s tou, na ktorú mu bolo uznesenie doručované...

Zásielka súdu obsahujúca vyššie citované uznesenie sa súdu vrátila s poznámkou

nevyžiadané. Na základe fikcie doručenia zásielky podľa účinného v čase

doručovania, bola vyznačená právoplatnosť a spis uložený v archíve.

Ospravedlňujem sa za túto chybu a uznesenie, v zmysle pokynu zastupujúceho sudcu

sa doručí Vášmu právnemu zástupcovi.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu

späťvzatia návrhu navrhovateľkou podľa názoru sťažovateľa protiprávne, pretože k nemu

došlo až po prvom pojednávaní bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa, či on ako žalovaný

súhlasí so zastavením konania. Taktiež namieta, že toto uznesenie o zastavení konania

a náhrade trov konania mu bolo doručované protiprávne a neúčinne. Uvádza a tvrdí, že

po riadnom doručení uznesenia jeho právnemu zástupcovi 27. januára 2016 podal proti

nemu odvolanie „zo dňa 11.2.2016 proti výroku č. II. uznesenia Okresného súdu

Námestovo sp. zn. zo dňa 2.9.2009 a o mojom odvolaní zo dňa 5.4.2016 proti

opravnému uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. -132 zo dňa

11.3.2016“, ktoré okresný súd do podania tejto sťažnosti nepredložil na rozhodnutie

príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie.

4. Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že v napadnutom konaní

dochádza k porušovaniu jeho označených práv, preto žiada, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,

ako aj náhradu trov konania.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

8. Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti

sťažovateľa smerujúcej proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom

podľa tvrdení sťažovateľa dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. dohovoru.

12. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

13. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

14. K tomuto záveru ústavný súd dospel po zhodnotení všetkých relevantných

okolností prípadu. Ústavný súd pritom vychádzal z tvrdenia sťažovateľa, že proti uzneseniu

o zastavení konania a náhrade trov konania z 2. septembra 2009 podal sťažovateľ odvolanie

len v časti druhého výroku, ktorým sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania.

Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že výrok o zastavení konania

odvolaním napadnutý nebol (sťažovateľ to ani netvrdí) a nadobudol právoplatnosť

po márnom uplynutí lehoty (advokátovi sťažovateľa podľa tvrdení sťažovateľa bolo

predmetné uznesenie doručené 27. januára 2016, pozn.). Vzhľadom na dátum doručenia

sťažnosti 29. júna 2016 možno konštatovať, že okresný súd vo veci samej právoplatne

rozhodol ešte pred doručením tejto sťažnosti.

15. Pokiaľ ide o neprávoplatný výrok o trovách, ústavný súd vzal do úvahy

špecifické okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že práve v dôsledku pasivity sťažovateľa,

ktorý súdnu zásielku neprevzal na adrese, ktorú udal jeho právny zástupca, nie je tento

výrok v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatný.

16. Ústavný súd pripomína, že jedným z kritérií posudzovania otázky, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje aj správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

17. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že odvolanie sťažovateľa

z 11. februára 2016 bolo predložené krajskému súdu 13. septembra 2016.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd po doručení

odvolania sťažovateľa proti uzneseniu o trovách konania vykonal už všetky do úvahy

prichádzajúce úkony, preto ústavný súd nevidí príčinnú súvislosť medzi označeným

postupom okresného súdu v napadnutom konaní a označenými právami sťažovateľa,

porušenie ktorých namietal. K predĺženiu napadnutého konania došlo v dôsledku

bezdôvodného neprevzatia zásielky sťažovateľom, čo však nemožno pričítať okresnému

súdu ako zbytočný prieťah.

19. Na základe uvedeného prihliadajúc na závažnosť rozhodovania z hľadiska toho,

čo bolo v hre (iba trovy konania, nie otázka merita veci, ku ktorej sa viaže právoplatné

rozhodnutie súdu), ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by mali ústavnoprávnu relevanciu

a odôvodňovali by vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa v napadnutom

konaní.

20. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

21. Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup

okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita

však s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by

mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ).

22. Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

24. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016