Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 752/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o., Čučmianska dlhá 26,

Rožňava, zastúpenej advokátkou JUDr. Jitkou Tutkovou, Mierová 94, Humenné, ktorou

namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -44 zo 16. júna 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“ alebo „exekučný súd“) č. k. -44 zo 16. júna 2016 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje ako oprávnená

v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. a súdnym

exekútorom JUDr. Erikom Tóthom so sídlom v Nitre (ďalej len „súdny exekútor“) vedeným

pod sp. zn. EX 14/10. Exekúcia je vedená proti povinným a

o vymoženie sumy 3 3961,53 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd napadnutým uznesením toto exekučné konanie zastavil podľa § 243f

ods. 5 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov z dôvodu, že sťažovateľka v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

v lehote 30 dní odo dňa účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), ktorý nadobudol účinnosť 23. decembra

2015, t. j. najneskôr do 22. januára 2016.

4. V skutočnosti sťažovateľka návrh na vykonanie exekúcie doplnila podaním

z 20. januára 2016 adresovaným súdnemu exekútorovi a odovzdaným na poštovú prepravu

21. januára 2016.

5. Sťažovateľka namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru odôvodňuje najmä takto:

„Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd toto ustanovenie

(§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pozn.) interpretoval tak, že v lehote 30 dní je nutné

doplniť návrh na vykonanie exekúcie priamo exekučnému súdu. Takýto výklad však nemá

oporu v zákone a je zjavne svojvoľný. Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený

v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekútorovi. Je teda logické, že ak vyššie

citované ustanovenie hovorí o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie bez toho, aby

určovalo konkrétneho adresáta tohto doplnenia, je ním bez pochýb súdny exekútor. Opačný

výklad je arbitrárny a nezlučiteľný s princípmi právneho štátu. S prihliadnutím na... § 57

ods. 3 tak sťažovateľ dodržal 30 dňovú lehotu na doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ho odovzdal na poštovú prepravu dňa 21. 1. 2016.

... Rovnako okresný súd v odôvodnení cituje ustanovenia právnych predpisov, ktoré

pri rozhodovaní použil, avšak opomína najpodstatnejšie, § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku, podľa ktorého exekúciu zastavil...

... Porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočíva

v tom, že okresný súd napadnutým rozhodnutím napriek splneniu zákonných podmienok (t. j.

doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v lehote) exekúciu zastavil, čím odňal

sťažovateľovi právo, aby sa jeho vec (doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie) riadne

prejednala a rozhodla.“

6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka si

uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň sťažovateľka žiada aj o vydanie

dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného

súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

10. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým,

že okresný súd napadnutým uznesením exekúciu, v ktorej sťažovateľka vystupovala

v procesnom postavení oprávnenej, zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, hoci

na to podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky, keďže sťažovateľka svoj návrh

na vykonanie exekúcie doplnila v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním

adresovaným poverenému súdnemu exekútorovi a odovzdaným na poštovú prepravu

v zákonnej lehote (21. januára 2016).

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

a o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Ústavný súd vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľky v súlade so svojou

konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci

všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (,

, ). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ).

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil napadnuté uznesenie okresného

súdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov

so sťažovateľkou označeným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

podľa a právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo

preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja

dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa

začali pred účinnosťou novely a v ktorých sa odo dňa účinnosti tejto novely vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný

doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto

zákona (t. j. do 22. januára 2016, pozn.).

16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

17. Okresný súd v napadnutom uznesení po citácii dotknutých ustanovení

Exekučného poriadku (okrem citácie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku) odôvodnil

zastavenie exekúcie vo veci sťažovateľky takto:

„Vzhľadom na to, že dňa 22. 01. 2016 uplynula lehota na podanie návrhu podľa

§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, pretože oprávnený nedoplnil

návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá... začala plynúť

dňom účinnosti prechodných ustanovení t. j. dňom 23. 12. 2015 a oprávnenému márne

uplynula dňa 22.01.2016.“

18. Po preskúmaní sťažnosti, ako aj jej príloh, vychádzajúc najmä z odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu a z obsahu citovaných, na posudzovanú vec sa

vzťahujúcich ustanovení Exekučného poriadku, ústavný súd konštatuje, že právne závery

okresného súdu vyjadrené v jeho uznesení o zastavení exekúcie nemožno považovať

za svojvoľné alebo arbitrárne, teda za také, ktoré by popierali podstatu a zmysel

aplikovaných zákonných ustanovení.

19. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval

a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa

§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku (hoci ho opomenul citovať) z dôvodu, že návrh

na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený

podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu.

20. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo

potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či

exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný

právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,

považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že

predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo

vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,

o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f

ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj , )].

21. Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej

sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom

rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila

v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu

exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne

dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu

princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné

pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda

o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.

22. Nad rámec už uvedeného ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné

a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. napr.

, ).

23. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie okresného súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia označených

práv sťažovateľky, a preto sťažnosť na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že obdobná sťažnosť sťažovateľky smerujúca

proti uzneseniu iného okresného súdu, ktorým bola exekúcia taktiež zastavená z rovnakého

dôvodu, bola taktiež uznesením ústavného súdu sp. zn. z 13. septembra

2016 odmietnutá z rovnakého dôvodu.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrhom na vydanie dočasného opatrenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016