Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 719 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (730)III. ÚS 752/2016
PDF · 169.09 KB
No categories available
III. ÚS 752/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o., Čučmianska dlhá 26,
Rožňava, zastúpenej advokátkou JUDr. Jitkou Tutkovou, Mierová 94, Humenné, ktorou
namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 15 Er 92/2010-44 zo 16. júna 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TONE s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len
„okresný súd“ alebo „exekučný súd“) č. k. 15 Er 92/2010-44 zo 16. júna 2016 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje ako oprávnená
v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 Er 92/2010 a súdnym
exekútorom JUDr. Erikom Tóthom so sídlom v Nitre (ďalej len „súdny exekútor“) vedeným
pod sp. zn. EX 14/10. Exekúcia je vedená proti povinným a
o vymoženie sumy 3 3961,53 € s príslušenstvom.
3. Okresný súd napadnutým uznesením toto exekučné konanie zastavil podľa § 243f
ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov z dôvodu, že sťažovateľka v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), ktorý nadobudol účinnosť 23. decembra
2015, t. j. najneskôr do 22. januára 2016.
4. V skutočnosti sťažovateľka návrh na vykonanie exekúcie doplnila podaním
z 20. januára 2016 adresovaným súdnemu exekútorovi a odovzdaným na poštovú prepravu
21. januára 2016.
5. Sťažovateľka namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje najmä takto:
„Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd toto ustanovenie
(§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pozn.) interpretoval tak, že v lehote 30 dní je nutné
doplniť návrh na vykonanie exekúcie priamo exekučnému súdu. Takýto výklad však nemá
oporu v zákone a je zjavne svojvoľný. Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený
v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekútorovi. Je teda logické, že ak vyššie
citované ustanovenie hovorí o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie bez toho, aby
určovalo konkrétneho adresáta tohto doplnenia, je ním bez pochýb súdny exekútor. Opačný
výklad je arbitrárny a nezlučiteľný s princípmi právneho štátu. S prihliadnutím na... § 57
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak sťažovateľ dodržal 30 dňovú lehotu na doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ho odovzdal na poštovú prepravu dňa 21. 1. 2016.
... Rovnako okresný súd v odôvodnení cituje ustanovenia právnych predpisov, ktoré
pri rozhodovaní použil, avšak opomína najpodstatnejšie, § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku, podľa ktorého exekúciu zastavil...
... Porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočíva
v tom, že okresný súd napadnutým rozhodnutím napriek splneniu zákonných podmienok (t. j.
doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v lehote) exekúciu zastavil, čím odňal
sťažovateľovi právo, aby sa jeho vec (doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie) riadne
prejednala a rozhodla.“
6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd po prijatí jej veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka si
uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň sťažovateľka žiada aj o vydanie
dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného
súdu.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto
možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna
intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami
prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
10. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým,
že okresný súd napadnutým uznesením exekúciu, v ktorej sťažovateľka vystupovala
v procesnom postavení oprávnenej, zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, hoci
na to podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky, keďže sťažovateľka svoj návrh
na vykonanie exekúcie doplnila v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním
adresovaným poverenému súdnemu exekútorovi a odovzdaným na poštovú prepravu
v zákonnej lehote (21. januára 2016).
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
a o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
12. Ústavný súd vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľky v súlade so svojou
konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci
všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo
za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil napadnuté uznesenie okresného
súdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov
so sťažovateľkou označeným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
podľa ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa
začali pred účinnosťou novely a v ktorých sa odo dňa účinnosti tejto novely vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto
zákona (t. j. do 22. januára 2016, pozn.).
16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
17. Okresný súd v napadnutom uznesení po citácii dotknutých ustanovení
Exekučného poriadku (okrem citácie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku) odôvodnil
zastavenie exekúcie vo veci sťažovateľky takto:
„Vzhľadom na to, že dňa 22. 01. 2016 uplynula lehota na podanie návrhu podľa
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, pretože oprávnený nedoplnil
návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá... začala plynúť
dňom účinnosti prechodných ustanovení t. j. dňom 23. 12. 2015 a oprávnenému márne
uplynula dňa 22.01.2016.“
18. Po preskúmaní sťažnosti, ako aj jej príloh, vychádzajúc najmä z odôvodnenia
napadnutého uznesenia okresného súdu a z obsahu citovaných, na posudzovanú vec sa
vzťahujúcich ustanovení Exekučného poriadku, ústavný súd konštatuje, že právne závery
okresného súdu vyjadrené v jeho uznesení o zastavení exekúcie nemožno považovať
za svojvoľné alebo arbitrárne, teda za také, ktoré by popierali podstatu a zmysel
aplikovaných zákonných ustanovení.
19. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval
a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku (hoci ho opomenul citovať) z dôvodu, že návrh
na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený
podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu.
20. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo
potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či
exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný
právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že
predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f
ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
21. Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom
rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila
v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu
exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne
dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné
pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda
o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.
22. Nad rámec už uvedeného ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné
a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu
a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. napr.
23. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie okresného súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia označených
práv sťažovateľky, a preto sťažnosť na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
24. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že obdobná sťažnosť sťažovateľky smerujúca
proti uzneseniu iného okresného súdu, ktorým bola exekúcia taktiež zastavená z rovnakého
dôvodu, bola taktiež uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 564/2016 z 13. septembra
2016 odmietnutá z rovnakého dôvodu.
25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrhom na vydanie dočasného opatrenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2016