Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 593/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu senátu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej

a sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, Pri jazdiarni 1, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Alexandra Farkašovského do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) na prieťahy v označenom

konaní Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“), ktoré začalo 22. januára 2001

a do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie

v záhlaví označených základných práv, priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a nahradiť trovy konania v sume 363,79 €.

2. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

z 23. augusta 2016 uviedol, že od roku 2001 sa vo veci vystriedalo viacero konajúcich

sudcov z dôvodu zmeny rozvrhu práce a napokon bola vec 17. júna 2014 pridelená sudcovi

, ktorý bol upozornený, aby vo veci konal efektívne

a bez prieťahov.

3. Obaja účastníci konania súhlasili s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej

len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

6. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(„ďalej len dohovor“) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine,

z ktorého je obvinený.

7. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

10. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“), a

(ďalej aj „SSP“).

11. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

12. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní.

13. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183

ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

15. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

dĺžka posudzovaného exekučného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon,

ani predseda okresného súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickej

alebo právnej zložitosti napadnutého konania.

16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

17. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

v jeho postupe v predmetnej veci zistil viaceré obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti, ktoré neviedli k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že vo svojej predchádzajúcej judikatúre

už poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

, ).

19. Obrana okresného súdu spočívajúca v poukazovaní na enormnú zaťaženosť súdu

a zákonného sudcu nemohla byť ústavným súdom akceptovaná. Ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú štandardnú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, pričom oprávnený subjekt požiadal

o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

20. K prieťahom v danom konaní tak nedošlo v dôsledku zložitosti ani správania

účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. v

ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote.

21. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

22. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu

porušil, aby vo veci konal.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádza.

23. Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označených práv domáhal aj priznania

finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

24. Ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv (čl. 48

ods. 2 a dohovoru), a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou

opodstatnenosťou návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) náhradou nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobený právnou neistotou postupom okresného súdu.

25. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen

vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania

základného práva (m. m. ). Pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd v danom prípade zohľadnil predovšetkým celkovú dĺžku konania

okresného súdu, nesprávnosť jeho rozhodnutí, prihliadol na viaceré dlhodobé obdobia

nečinnosti okresného súdu a stav konania.

29. Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností ústavný súd považoval

v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 5 000 € pre sťažovateľa za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný súd

preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

30. Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2016. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €. Takže celkové

vyčíslenie trov konania vrátane dane z pridanej hodnoty je 363,79 €, pričom okresný súd je

povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

31. V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016