Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 823/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, advokátska kancelária, Ševčenkova 5,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a jeho

uznesením zo 14. septembra 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 15. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29.

decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a jeho uznesením ČVS: ORP-98/DI-TT-

2014 zo 14. septembra 2015 (v petite nesprávne uvedený dátum – 14. septembra 2014,

pozn.) a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 15. októbra 2015.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným riaditeľstvom

pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014, v rámci ktorého prebiehalo trestné stíhanie pre prečin

ublíženia na zdraví podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), bol sťažovateľ stranou trestného konania –

poškodeným − z dôvodu jeho zranenia pri dopravnej nehode. Podľa jeho názoru

v označenom konaní došlo k viacerým pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom

konaní, a tým aj k nezákonnému postupu a výsledku trestného konania, ktorým bolo

postúpenie veci na „prejednanie priestupku správnemu orgánu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Trnave, Oddelenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky“, a to

uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014

zo 14. septembra 2015 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), lebo „výsledky skráteného

vyšetrovania mali preukázať, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa § 22 ods. 1

písm. b), g) v znení neskorších právnych predpisov“.

3. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o postúpení veci na prejednanie priestupku

zo 14. septembra 2015 bola uznesením krajskej prokuratúry č. k. -4

z 15. októbra 2015 zamietnutá.

4. Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením zo 16. januára

2015 vzniesol obvinenie osobe, ktorá sa v skutočnosti stíhaného prečinu nedopustila (nebola

vodičom motorového vozidla, ale spolujazdcom). Zastáva názor, že „už pri začatí

vyšetrovania... nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, a teda nemohlo následne

dôjsť zo strany orgánov činných v trestnom konaní k vydaniu zákonného a spravodlivého

rozhodnutia“. Podľa slov sťažovateľa «Je nesporné, že od samotného začatia vo veci samej

a to už v momente začatia priebehu samotného predprípravného a prípravného konania,

boli opakovane porušované základné právne princípy a zásady trestného konania...

Tvrdenia... o viditeľnej a vedomej „manipulácii“ porušovateľa v 2. rade (okresné

riaditeľstvo, pozn.) s dôkazným stavom, ako aj prispôsobovaní si skutkového stavu

svojvoľne, sú znásobené i opomenutím viacerých dôkazov, aj navrhovaných sťažovateľom.».

2

5. Za pochybenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sťažovateľ považoval

opomenutie zákonnej povinnosti zopakovať procesné úkony (výsluchy svedkov)

po vznesení obvinenia, ako aj nerozhodnutie o jeho návrhoch na doplnenie dokazovania.

6. Pokiaľ ide o porušenie základného práva podľa krajskou

prokuratúrou, sťažovateľ ho vidí v tom, že „Krajská prokuratúra Trnava... ako dozorný

orgán porušovateľa v 2. rade (okresné riaditeľstvo, pozn.)... svojou nečinnosťou podporil,

čím... duplicitne znásobil porušenie základných práv sťažovateľa na spravodlivý proces“.

7. Pritom v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 sťažovateľ „poukázal na prítomnosť

vážnych procesných nedostatkov, ktorými citované Uznesenie trpí ako aj skutočnosť, že toto

rozhodnutie nekorešponduje s faktickým stavom a vykonaným dokazovaním“. Rovnako

namietal nezákonnosť a „neprocesnosť“ postupu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva,

pokiaľ tento postúpil vec na prejednanie priestupku v štádiu po vznesení obvinenia, pretože

takýto postup je v rozpore s ustanovením .

8. Sťažovateľ opäť zvýraznil, že „osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie

nekorešponduje s osobou uvedenou v napadnutom Uznesení v predmetnej trestnej veci“.

Ak došlo k zmene v osobe obvinenej, potom vyšetrovateľ okresného riaditeľstva opakovane

porušil základné právo sťažovateľa zakotvené v , pretože ho o takomto

postupe neupovedomil. Namieta tiež, že „vyšetrovanie... nebolo vykonávané v režime

skráteného vyšetrovania v zmysle ustanovenia , tak ako je uvedené

v uznesení o postúpení veci“. Odvodzuje to od prekročenia lehoty uvedenej v § 203 ods. 1

písm. c) , podľa ktorého „skrátené vyšetrovanie je potrebné skončiť

spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia“.

9. Rozhodnutie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva zo 14. septembra 2015

sťažovateľ považuje za zmätočné a nelogické, s ktorým nesúhlasí, pretože z vykonaného

dokazovania je „viac ako jasné, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty a skutok

vykazuje znaky trestného činu a nie je možné ho kvalifikovať ako priestupok“.

10. V ďalšom sťažovateľ namieta, že z uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva

zrušenie pôvodného rozhodnutia o vznesení obvinenia zo 16. januára 2015, avšak ani

o tomto nebol upovedomený.

11. Podľa slov sťažovateľa «Vytýkaný postup spočívajúci doslovne v ignorovaní

sťažovateľa ako poškodeného v uvedenej trestnej veci si orgány činné v trestnom konaní

osvojili evidentne opakovane... je potrebné poukázať tiež na nadradený orgán, ktorým je...

Krajská prokuratúra Trnava, ktorá evidentne uvedené po celý čas nielen

„ospravedlňovala“, ale svojim postupom výrazne podporovala porušovanie práv

sťažovateľa na spravodlivé konanie.

... sťažovateľ konštatuje, že výklad ako aj postup dozorovej prokuratúry je ústavne

neakceptovateľný.».

12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1. Základné práva sťažovateľa podľa , Slovenskej

republiky postupom ako aj rozhodnutiami a to Uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme správne má byť 14. 9. 2015, pozn.),

sp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 ako porušovateľa v II. rade a Uznesením Krajskej

prokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: - 4 ako porušovateľa

v I. rade porušené boli.

2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme

správne má byť 14. 9. 2015, pozn.), sp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a Uznesenie Krajskej

prokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: - 4 sa zrušujú a vec sa

vracia príslušnému vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava,

Okresný dopravný inšpektorát Trnava na ďalšie konanie.

4

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur,

ktoré je Krajská prokuratúra Trnava povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava je povinné uhradiť sťažovateľovi

trovy konania v sume 296,44 Eur... na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.“.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

15. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

16. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

18. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

19. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

20. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

21. Podľa musí sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

22. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

23. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

6

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie

sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4

).

24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej právnej

zástupkyne, ktorá koncipovala aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, spolu

s návrhom nedoručila sťažnosťou napádané právoplatné rozhodnutia: uznesenie okresného

riaditeľstva pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 a uznesenie krajskej

prokuratúry č. k. -4 z 15. októbra 2015, ktorými malo dôjsť k porušeniu

označeného základného práva sťažovateľa. Predloženie právoplatného rozhodnutia je

pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného .

25. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

27. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sa javí aj ako

neprípustná.

28. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

29. Z obsahu sťažnosti vyplýva sťažovateľove presvedčenie, že okresné riaditeľstvo,

ako aj krajská prokuratúra mali v označených napadnutých konaniach postupovať v rozpore

so zákonom.

30. Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon.

31. Podľa návrh na postup podľa môžu

podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia...

c) poškodený v neprospech obvineného,...

32. Z uvedeného vyplýva že sťažovateľ mal k dispozícii právny (mimoriadny

opravný) prostriedok, ktorý mu zákon () na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov ().

8

33. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu fyzickú aj právnickú. Preto každý,

kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany,

a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv

a slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu

(, , ).

34. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, či sa sťažovateľ obrátil na generálneho

prokurátora Slovenskej republiky s požiadavkou na zjednanie nápravy argumentujúc

okolnosťami uvedenými v aktuálnej sťažnosti, pokiaľ bol presvedčený o tom, že jeho

základnému právu na inú právnu ochranu nebolo v označenej trestnej veci učinené zadosť.

Pritom v ustanovení má svoj právny základ zásada

subsidiarity ústavnej sťažnosti, z ktorej plynie tiež princíp minimalizácie zásahu ústavného

súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je

krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito

orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná. Zmysel a účel tejto zásady

reflektuje maximu, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

len úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

v prípade zlyhania všetkých ostatných.

35. Sťažovateľ ani len náznakom v sťažnosti neuviedol, či takto postupoval alebo

nie, t. j. či v konečnom dôsledku dal možnosť a priestor príslušným orgánom verejnej moci

poskytnúť prípadnú ochranu jeho základnému právu. Ak tak urobil, mal v záujme

úspešnosti tejto jeho sťažnosti túto okolnosť uviesť a prípadne namietať ten orgán verejnej

moci a jeho rozhodnutie, ktorý v tejto záležitosti konal ako ostatný. Ak tak ale sťažovateľ

neurobil, nesplnil požiadavku vyjadrenú v , čo robí

z jeho sťažnosti sťažnosť neprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

36. Napokon ústavný súd pripomína svoj opakovane vyslovený právny názor, podľa

ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného

trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je

súčasťou základného práva sťažovateľa podľa (napr. ,

, ). Uvedený článok garantuje ochranu

pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje

o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb (pozri aj ).

37. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016

10