Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 823/2016
PDF · 189.1 KB
No categories available
III. ÚS 823/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, advokátska kancelária, Ševčenkova 5,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a jeho
uznesením zo 14. septembra 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 KPt 288/15/2200 a jej uznesením z 15. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29.
decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a jeho uznesením ČVS: ORP-98/DI-TT-
2014 zo 14. septembra 2015 (v petite nesprávne uvedený dátum – 14. septembra 2014,
pozn.) a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 KPt 288/15/2200 a jej uznesením z 15. októbra 2015.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným riaditeľstvom
pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014, v rámci ktorého prebiehalo trestné stíhanie pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), bol sťažovateľ stranou trestného konania –
poškodeným − z dôvodu jeho zranenia pri dopravnej nehode. Podľa jeho názoru
v označenom konaní došlo k viacerým pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom
konaní, a tým aj k nezákonnému postupu a výsledku trestného konania, ktorým bolo
postúpenie veci na „prejednanie priestupku správnemu orgánu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, Oddelenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky“, a to
uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014
zo 14. septembra 2015 podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), lebo „výsledky skráteného
vyšetrovania mali preukázať, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa § 22 ods. 1
písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov“.
3. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o postúpení veci na prejednanie priestupku
zo 14. septembra 2015 bola uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 288/15/2200-4
z 15. októbra 2015 zamietnutá.
4. Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením zo 16. januára
2015 vzniesol obvinenie osobe, ktorá sa v skutočnosti stíhaného prečinu nedopustila (nebola
vodičom motorového vozidla, ale spolujazdcom). Zastáva názor, že „už pri začatí
vyšetrovania... nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, a teda nemohlo následne
dôjsť zo strany orgánov činných v trestnom konaní k vydaniu zákonného a spravodlivého
rozhodnutia“. Podľa slov sťažovateľa «Je nesporné, že od samotného začatia vo veci samej
a to už v momente začatia priebehu samotného predprípravného a prípravného konania,
boli opakovane porušované základné právne princípy a zásady trestného konania...
Tvrdenia... o viditeľnej a vedomej „manipulácii“ porušovateľa v 2. rade (okresné
riaditeľstvo, pozn.) s dôkazným stavom, ako aj prispôsobovaní si skutkového stavu
svojvoľne, sú znásobené i opomenutím viacerých dôkazov, aj navrhovaných sťažovateľom.».
2
5. Za pochybenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sťažovateľ považoval
opomenutie zákonnej povinnosti zopakovať procesné úkony (výsluchy svedkov)
po vznesení obvinenia, ako aj nerozhodnutie o jeho návrhoch na doplnenie dokazovania.
6. Pokiaľ ide o porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy krajskou
prokuratúrou, sťažovateľ ho vidí v tom, že „Krajská prokuratúra Trnava... ako dozorný
orgán porušovateľa v 2. rade (okresné riaditeľstvo, pozn.)... svojou nečinnosťou podporil,
čím... duplicitne znásobil porušenie základných práv sťažovateľa na spravodlivý proces“.
7. Pritom v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva
pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 sťažovateľ „poukázal na prítomnosť
vážnych procesných nedostatkov, ktorými citované Uznesenie trpí ako aj skutočnosť, že toto
rozhodnutie nekorešponduje s faktickým stavom a vykonaným dokazovaním“. Rovnako
namietal nezákonnosť a „neprocesnosť“ postupu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva,
pokiaľ tento postúpil vec na prejednanie priestupku v štádiu po vznesení obvinenia, pretože
takýto postup je v rozpore s ustanovením § 214 ods. 2 Trestného poriadku.
8. Sťažovateľ opäť zvýraznil, že „osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie
nekorešponduje s osobou uvedenou v napadnutom Uznesení v predmetnej trestnej veci“.
Ak došlo k zmene v osobe obvinenej, potom vyšetrovateľ okresného riaditeľstva opakovane
porušil základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože ho o takomto
postupe neupovedomil. Namieta tiež, že „vyšetrovanie... nebolo vykonávané v režime
skráteného vyšetrovania v zmysle ustanovenia § 203 Trestného poriadku, tak ako je uvedené
v uznesení o postúpení veci“. Odvodzuje to od prekročenia lehoty uvedenej v § 203 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého „skrátené vyšetrovanie je potrebné skončiť
spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia“.
9. Rozhodnutie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva zo 14. septembra 2015
sťažovateľ považuje za zmätočné a nelogické, s ktorým nesúhlasí, pretože z vykonaného
dokazovania je „viac ako jasné, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty a skutok
vykazuje znaky trestného činu a nie je možné ho kvalifikovať ako priestupok“.
10. V ďalšom sťažovateľ namieta, že z uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva
zrušenie pôvodného rozhodnutia o vznesení obvinenia zo 16. januára 2015, avšak ani
o tomto nebol upovedomený.
11. Podľa slov sťažovateľa «Vytýkaný postup spočívajúci doslovne v ignorovaní
sťažovateľa ako poškodeného v uvedenej trestnej veci si orgány činné v trestnom konaní
osvojili evidentne opakovane... je potrebné poukázať tiež na nadradený orgán, ktorým je...
Krajská prokuratúra Trnava, ktorá evidentne uvedené po celý čas nielen
„ospravedlňovala“, ale svojim postupom výrazne podporovala porušovanie práv
sťažovateľa na spravodlivé konanie.
... sťažovateľ konštatuje, že výklad ako aj postup dozorovej prokuratúry je ústavne
neakceptovateľný.».
12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej
republiky postupom ako aj rozhodnutiami a to Uznesením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme správne má byť 14. 9. 2015, pozn.),
sp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 ako porušovateľa v II. rade a Uznesením Krajskej
prokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: 1 KPt 288/15/2200 - 4 ako porušovateľa
v I. rade porušené boli.
2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme
správne má byť 14. 9. 2015, pozn.), sp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a Uznesenie Krajskej
prokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: 1 KPt 288/15/2200 - 4 sa zrušujú a vec sa
vracia príslušnému vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava,
Okresný dopravný inšpektorát Trnava na ďalšie konanie.
4
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur,
ktoré je Krajská prokuratúra Trnava povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu.
4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava je povinné uhradiť sťažovateľovi
trovy konania v sume 296,44 Eur... na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu.“.
II.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 127ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
18. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
19. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
20. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
21. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa
podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.
22. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
23. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie
konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných
práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave
6
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané
na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie
sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4
24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej právnej
zástupkyne, ktorá koncipovala aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, spolu
s návrhom nedoručila sťažnosťou napádané právoplatné rozhodnutia: uznesenie okresného
riaditeľstva pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 a uznesenie krajskej
prokuratúry č. k. 1 KPt 288/15/2200-4 z 15. októbra 2015, ktorými malo dôjsť k porušeniu
označeného základného práva sťažovateľa. Predloženie právoplatného rozhodnutia je
pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
25. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
27. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sa javí aj ako
neprípustná.
28. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
29. Z obsahu sťažnosti vyplýva sťažovateľove presvedčenie, že okresné riaditeľstvo,
ako aj krajská prokuratúra mali v označených napadnutých konaniach postupovať v rozpore
so zákonom.
30. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné
rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému
predchádzalo, bol porušený zákon.
31. Podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu
podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia...
c) poškodený v neprospech obvineného,...
32. Z uvedeného vyplýva že sťažovateľ mal k dispozícii právny (mimoriadny
opravný) prostriedok, ktorý mu zákon (Trestný poriadok) na ochranu jeho základných práv
alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený podľa
osobitných predpisov (Trestného poriadku).
8
33. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci
ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu fyzickú aj právnickú. Preto každý,
kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany,
a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv
a slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu
(IV. ÚS 128/04, III. ÚS 250/08, I. ÚS 410/2011).
34. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, či sa sťažovateľ obrátil na generálneho
prokurátora Slovenskej republiky s požiadavkou na zjednanie nápravy argumentujúc
okolnosťami uvedenými v aktuálnej sťažnosti, pokiaľ bol presvedčený o tom, že jeho
základnému právu na inú právnu ochranu nebolo v označenej trestnej veci učinené zadosť.
Pritom v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde má svoj právny základ zásada
subsidiarity ústavnej sťažnosti, z ktorej plynie tiež princíp minimalizácie zásahu ústavného
súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je
krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito
orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná. Zmysel a účel tejto zásady
reflektuje maximu, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
len úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje
v prípade zlyhania všetkých ostatných.
35. Sťažovateľ ani len náznakom v sťažnosti neuviedol, či takto postupoval alebo
nie, t. j. či v konečnom dôsledku dal možnosť a priestor príslušným orgánom verejnej moci
poskytnúť prípadnú ochranu jeho základnému právu. Ak tak urobil, mal v záujme
úspešnosti tejto jeho sťažnosti túto okolnosť uviesť a prípadne namietať ten orgán verejnej
moci a jeho rozhodnutie, ktorý v tejto záležitosti konal ako ostatný. Ak tak ale sťažovateľ
neurobil, nesplnil požiadavku vyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo robí
z jeho sťažnosti sťažnosť neprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
36. Napokon ústavný súd pripomína svoj opakovane vyslovený právny názor, podľa
ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného
trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je
súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00,
II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Uvedený článok ústavy garantuje ochranu
pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb (pozri aj II. ÚS 121/2015).
37. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. novembra 2016
10