Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 554/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou

Rolníkovou, Bottova 20, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení

s a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 9. marca 2016 a uznesením Okresného súdu Trenčín

sp. zn. z 3. decembra 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť o d m i e t a .

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne Mgr. Lenky Rolníkovej, Bottova 20, Trenčín, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. júna 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa (ďalej

len „ústava) v spojení s a práva podľa a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. marca 2016 (ďalej aj

„uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 3. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti, k nej priložených príloh, ako aj z jej doplnenia

z 20. októbra 2016 ustanovenou právnou zástupkyňou vyplýva, že sťažovateľ bol uznaný

vinným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 3. októbra 2012 zo spáchania

zločinu ublíženia na zdraví podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo uznesením

krajského súdu sp. zn. z 3. decembra 2012 zamietnuté ako nedôvodné.

Následne sťažovateľ využil zákonnú možnosť a podal dovolanie, ktoré však Najvyšší súd

Slovenskej republiky odmietol uznesením sp. zn. zo 14. januára 2014

vzhľadom na to, že nebol splnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“).

4. Dňa 28. augusta 2015 podal sťažovateľ návrh na povolenie obnovy konania

z dôvodu okresným súdom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, v dôsledku čoho

bolo rozhodnuté o jeho vine a treste. Návrh na obnovu konania okresný súd uznesením

zamietol, pretože nezistil podmienky na povolenie obnovy konania. Proti uvedenému

uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol pre nedôvodnosť.

5. Sťažovateľ namieta, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, čím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práv podľa a 3 dohovoru. Sťažovateľ dospel k uvedenému záveru

na základe toho, že v pôvodnom konaní sa vyskytli rozpory vo výpovediach poškodenej,

resp. svedkov, či nejednoznačnom určení zranení znalcom, všeobecné súdy pri rozhodovaní

o návrhu na povolenie obnovy konania odmietli vykonať výsluch svedka, ktorého navrhol

sťažovateľ ako novú skutočnosť, pričom tomuto svedkovi mala poškodená výslovne uviesť,

že v inkriminovaný okamih vypadla z okna. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie zásady

in dubio pro reo, keďže z dosiaľ vykonaných dôkazov nebolo jednoznačne preukázané, že

sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Návrh na povolenie obnovy konania bol

podľa sťažovateľa zamietnutý predčasne, čím mu bola postupom všeobecných súdov odňatá

možnosť konať pred súdom a právo na prístup k súdu. Po doplnení svojej sťažnosti podaním

z 2. decembra 2016 sťažovateľ namieta aj porušenie , pretože podľa jeho

názoru bol predmetný článok porušený v pôvodnom konaní, pričom k náprave nedošlo ani

pri rozhodovaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania.

6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

tak, že vysloví porušenie jeho práv podľa v spojení s

a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 9. marca

2016 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. decembra 2015. Súčasne

navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutia, vrátil vec okresnému súdu na

ďalšie konanie a aby zaviazal krajský súd a okresný súd spoločne a nerozdielne na náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

8. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa nikoho nemožno stíhať

alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Podľa čl. 6 ods. 3

dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: a) byť bez

meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom

obvinenia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej

obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú, d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako

v prípade svedkov proti nemu, e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku

používanému pred súdom, alebo ak týmto jazykom nehovorí.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

v spojení s a práv podľa a 3 dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. z 3. decembra 2015

10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd uznesením

sp. zn. z 3. decembra 2015, ktorým zamietol jeho návrh na obnovu konania,

porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa , právo

na spravodlivý proces podľa dohovoru a práva podľa

a podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru.

11. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti sa mal možnosť domáhať ochrany svojich

označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať

o jeho sťažnosti. V danom prípade sa sťažovateľ mal možnosť obrátiť sťažnosťou podľa

a nasl. v spojení s , proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu na príslušný krajský súd, čo v danom prípade

aj využil a o jeho sťažnosti rozhodol krajský súd. Nedostatok právomoci ústavného súdu

vyplýva priamo z ( a a ods. 1) a ústavný súd ho nemôže

prekonať postupom podľa , ktorý sa vzťahuje len

na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany

označených sťažovateľových práv.

12. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh,

konštatuje, že na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva zaručeného v spojení s a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 3. decembra 2015, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť v tejto časti pre nedostatok

právomoci odmietol.

II. B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

v spojení s a práv podľa a 3 dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 9. marca 2016

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

14. Sťažovateľ svojou v podstate totožnou argumentáciou spochybňuje aj uznesenie

krajského súdu, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, pretože je

nedôvodná, a tým mal porušiť jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , právo na spravodlivý proces podľa dohovoru a práva podľa

ods. 2 a podľa dohovoru, keďže ho považoval za predčasné z dôvodu, že

ani nedovolil vykonať dôkaz, ktorý sťažovateľ navrhol ako novú skutočnosť.

15. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie

sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov,

ak samotným rozhodovaním alebo v konaniach, ktoré im predchádzali, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

, , ). Ústavný súd, pokiaľ ide o veci patriace do právomoci

všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nie je ani

súčasťou sústavy všeobecných súdov, ktorú završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky

najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

16. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich a dohovorom

garantovaných základných práv napadnutým uznesením krajského súdu. Úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením

napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu a sťažovateľom označených základných práv

podľa a práv podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá

by po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody

na vyslovenie ich porušenia.

17. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

, ako aj práv podľa a podľa a 3 dohovoru

uznesením krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola

vylúčená právomoc krajského súdu. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie,

či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o sťažnosti

sťažovateľa sú zlučiteľné s označeným článkami a dohovoru.

18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 9. marca 2016 dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie,

ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu ako nedôvodnú,

náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia. V odôvodnení krajský

súd (v podstatnom vo vzťahu k námietkam sťažovateľa) uviedol:

«... obnova konania ( a nasl. ) je mimoriadnym opravným prostriedkom,

účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených

skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nie sú správne, pretože dodatočne

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové

skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne

zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych

predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych

rozhodnutí, v ktorých bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť

k nesprávnemu výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu

procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok,

a to dovolanie ( a nasl. ).

... pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného

poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom je to,

či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto

skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi

už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné

rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na

prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo

dôkazov je rozhodné, že musí isť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda

v pôvodnom konaní, neznáme, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise

obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu,

nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu novotvrdenej skutočnosti alebo

novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol

predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz

vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného, podľa dlhodobo

ustálenej súdnej praxe, teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže,

teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu

v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými

okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri

dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí

nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,

prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd odkazuje, obsahuje

všeobecné právne závery, ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými, súdnou praxou

ustálenými právnymi závermi. Okresný súd v súlade s týmito právnymi závermi správne

dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania sú uvádzané skutočnosti, ktoré

mali byť v pôvodnom konaní vyhodnotené nesprávne. Správne pritom okresný súd poukázal

na znalecký posudok č.2/2012, z ktorého vyplynulo,

že zranenia, ktoré utrpela poškodená v čase od 18.00 hod. do 3.00 hod.

dňa 9.12.2011 sú takého charakteru, že môžu vzniknúť aj pri páde zvyšky, avšak pri takomto

zranení bývajú pridružené i iné poranenia. Pre prípad, že by poškodená vypadla z okna

na 2. poschodí, predpokladom poranenia krčnej chrbtice je intenzívny kontakt hlavy

s tvrdou podložkou, na ktorú by poškodená dopadla, pričom by s vysokou

pravdepodobnosťou vznikla na hlave tržnozmliaždená rana, alebo aspoň výrazné ložisko

zmliaždenia so zakrvácaním, čo by sa pri CT vyšetrení objavilo ako krvný výron mäkkých

častí. Okresný súd správne poukázal na to, že takýto nález popísaný u poškodenej nebol,

preto sa znalec nedomnieval, že zranenia poškodenej boli spôsobené pádom z okna.

Rovnako je vecne správny záver okresného súdu vo vzťahu k navrhovanej skutočnosti

odsúdeným, že ani sama poškodená nevie kto jej spôsobil zranenia, nakoľko zo znaleckého

posudku KEÚ PZ v Bratislave č.PPZ-KEU-BA-EXP-2011/16907 je preukázané, že osobu

od ktorej pochádza bukálny výter označenú ako poškodená , nie je

možné vylúčiť ako pôvodcu časti zmiešaného biologického materiálu zaisteného na vecných

stopách č. 15 (ľavej a pravej rukavici zn. KATSUDO Červenej farby) a č. 16 (ľavej a pravej

rukavici zn. KATSUDO modrej farby).

Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti uvádza v Trenčíne

ako osobu, ktorá má potvrdiť, že samotná poškodená sa pred ním vyjadrila, že svoje

zranenia si spôsobila sama pádom z okna a nie údajným úmyselným bitím päsťami jeho

osobou, krajský súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín

sp.zn.8T/87/2012 zo dňa 3.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn.23To/134/2012 zo dňa 3.12.2012 jednoznačne vyplýva, že z výpovedí svedkov

, z prednesených znaleckých posudkov znalcami v spojení s listinnými

dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal odsúdený . Verzia

odsúdeného , ktorou sa bránil už v pôvodnom konaní, že poškodená vypadla

z okna a tým si spôsobila zranenia bola vyvrátená, pričom odsúdený bol usvedčený, že ju bil

boxerskými rukavicami, čo vyplývalo zo znaleckého posudku ohľadne zranení v podobe

zmliaždenia pľúc a krvných výronov. Znalci totižto konštatovali, že po údere do hrudníka

nastane paradoxne pohyb pľúc proti smeru pôsobiaceho násilia, čím narazia na hrudnú

stenu, kde sila pôsobí nielen tangenciálne, ale má aj tlakovú zložku. Zlomenina krčných

stavcov podľa znalcov síce mohla vzniknúť pádom na hlavu, no chýba tu podstatný

sprievodný znak, a to poranenie na temene hlavy, resp. výrony, ktoré CT neodhalilo a ktoré

by u poškodenej museli byť. Naopak podľa záverov znalcov mohli vzniknúť pôsobením

padajúceho bremena na vztýčenú hlavu, teda aj údermi boxerskou rukavicou zvrchu na

hlavu, a to hlavne pri intoxikácii poškodenej. Teda vina odsúdeného bola preukázaná nielen

výpoveďou poškodenej, ale výpoveďami ďalších svedkov, pričom verzia odsúdeného

bola vyvrátená v pôvodnom konaní výpoveďami uvedených svedkov, no najmä

znaleckým skúmaním. Navyše táto osoba nebola priamym svedkom inkriminovanej udalosti.

Krajský súd dospel k záveru, že výpoveď v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už známymi v pôvodnom konaní by nemohli viesť k inému rozhodnutiu, než je

pôvodné právoplatné rozhodnutie.»

19. Predmetné rozhodnutie krajského súdu aj v spojení s uznesením okresného súdu,

s ktorým sa krajský súd ako s vecne správnym a zákonným stotožnil, obsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli

svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím jeho podstaty

a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

20. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa

zaoberal námietkami sťažovateľa v rozsahu, v ktorom sťažovateľ dostal odpoveď na všetky

podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

) a také rozhodnutie možno považovať za ústavne konformné. Ústavný súd

v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu bolo svojvoľné alebo

v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a v rozpore s platnou právnou

úpravou. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

21. Ústavný súd na základe už uvedeného dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa v spojení s a a 3

dohovoru, a preto sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

22. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov právneho zastupovania sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Lenkou Rolníkovou, Bottova 20, Trenčín.

Vzhľadom na skutočnosť, že k právnemu zastupovaniu došlo na základe rozhodnutia

ústavného súdu, ústavný súd považoval za potrebné ustanovenej advokátke priznať úhradu

za úkony právnej služby, ktoré pri zastupovaní sťažovateľa vykonala. Ústavný súd pri

priznaní úhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže

išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Úhradu priznal za dva úkony právnej

služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, doplnenie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 143 €,

čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

303,16 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária ústavného súdu povinná

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení

s ).

23. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho návrhom na zrušenie označeného uznesenia krajského súdu a uznesenia okresného

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016