Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 661/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Námestovo p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy právneho zastúpenia v sume 473,40 € (slovom štyristosedemdesiattri eur

a štyridsať centov) na účet ich advokáta JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti a vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2015 doručená sťažnosť a

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:

«Na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. odo dňa 5.12.2011

do súčasnosti prebieha konanie v právnej veci žalobcu: .. proti

žalovaným: 1. ... 2. ... o zaplatenie sumy 29.339,86 EUR s prísl.

I napriek tomu že odo dňa začatia tohto konania uplynuli už 3 roky a 10 mesiacov,

do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Vo veci do dnešného dňa nebolo

vydané žiadne meritórne rozhodnutie. ...

Listom zo dňa 6. 4. 2015... sme my, sťažovatelia v 1. a 2. rade podali... predsedníčke

Okresného súdu Námestovo sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona

č. o súdoch... z dôvodu, že od pojednávania konaného dňa 20.5.2013 sa

vo veci nekoná. ...

Listom Okresnému súdu Námestovo č. Spr 4519/15 zo dňa 17.4.2015 nám bolo

oznámené, že boli zistené čiastočné prieťahy v tomto konaní a to od pojednávania konaného

dňa 20.5.2013 do súčasnosti. Zároveň nám bolo oznámené, že predsedníčka súdu bude

vykonávať dohľad nad priebežnosťou tohto konania v pravidelných trojmesačných

intervaloch. ...

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní

a tým aj k porušeniu základného práva podľa článku 48 ods. 2

a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa svojich nálezov /, ,

III. ÚS 142/03/ zohľadňuje 3 základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd

v konaní postupoval.

1./ Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje nezbavuje súd

zodpovednosti za prieťahy v konaní.

V konaní vedenom Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. nejde

o právne zložitú vec. Ide o vec zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených

hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna

judikatúra, ktorá je stabilná.

2./ Správanie účastníka konania /sťažovateľov v 1. a 2. rade/ počas konania. Zo spisu

Okresného súdu Námestovo sp. zn. je zrejmé že prieťahy v tomto konaní

spôsobuje žalobca a najmä odporca /Okresný súd Námestovo/. Žalobca má v tomto

občianskom súdnom konaní dôkazné bremeno a napriek tomu nepredkladá súdu riadne

a včas listinné doklady týkajúce sa predmetu konania. Odporca od pojednávania konaného

dňa 20.5.2013 do dnešného dňa t. j. po dobu 2 roky a 4 mesiace vo veci vôbec nekoná.

3./ Spôsob, akým súd v konaní postupoval. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej

republiky /sp. zn. , , na realizáciu základného práva

podľa článku 48 ods. 2 nepostačuje iba konanie a prejednanie

veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia. Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje

zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými

nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania. Z článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a aj z ustanovení , a vyplýva pre

súd povinnosť postupovať v konaní rýchlo a bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. je zrejmé, že odporca

tieto ustanovenia v tomto konaní nerešpektuje. Od pojednávania konaného dňa 20.5.2013

sú v tomto občianskom súdnom konaní neodôvodnené prieťahy. Samotná skutočnosť, že toto

konanie trvá už 3 roky a 10 mesiacov a do dnešného dňa nebolo vo veci vydané žiadne

meritórne rozhodnutie preukazuje porušenie nášho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.

V období odo dňa 11.1.2012 do dňa 19.3.2012, v období odo dňa 17.4.2012 do dňa

3.8.2012, v období odo dňa 4.8.2012 do dňa 24.10.2012 sa v tejto veci nekonalo. Posledné

pojednávanie vo veci sa konalo dňa 20.5.2013. Toto pojednávanie bolo odročené

na neurčito s tým, že súd „posúdi“ ktoré listinné doklady bude žiadať od žalobcu a súčasne

rozhodne o tom, či budú vypočuté svedkyne, ktoré sme my, sťažovatelia v 1. a 2. rade

v tomto konaní žiadali vypočuť. Od pojednávania konaného dňa 20.5.2013 do dnešného dňa

sa vo veci vôbec nekoná a to i napriek našim opakovaným žiadostiam o nariadenie termínu

pojednávania a o vykonanie dokazovania.

Okresný súd Námestovo v tomto konaní postupuje spôsobom, ktorému chýba

účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho

konania. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky /sp. zn. ,

, I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného

štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na

štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. ...

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme priznať finančné

zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR ako náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá

nám bola spôsobená a to pre každého z nás, sťažovateľov v 1. a 2. rade.

Zároveň žiadame, aby nám Ústavný súd Slovenskej republiky priznal právo

na náhradu trov tohto konania v celkovej sume 444,66 EUR...»

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR, ktoré

je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR, ktoré

je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť a

trovy konania v sume 444,66 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu...

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 9. novembra 2016 sťažnosť

sťažovateľov prijal na ďalšie konanie.

5. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním sp. zn.

Spr 1140/16 z 30. novembra 2016 doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2016, v ktorom

okrem iného uviedla:

„... konanie začalo na Okresnom súde Námestovo dňa 5.12.2011 podaním návrhu

na vydanie platobného rozkazu, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou

. Po podaní odporu voči platobnému rozkazu bola vec dňa 28.2.2012

prevedená do občianskoprávneho oddelenia a bola jej pridelená nová spisová značka

. Vo veci došlo k prieťahom v konaní v období od 20.5.2013, kedy sa vo veci

konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania,

a to až do súčasnosti. Z dôvodu pridelenia zákonného sudcu na iný súd v súlade s

Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2015 (Spr 278/15 zo

dňa 30.3.2015) účinného dňom 1.4.2015 bola vec prevedená do senátu 2C

. Z dôvodu dlhodobej PN zákonného sudcu v súlade s Dodatkom č.

6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2015 (Spr 784/15 účinného od

18.9.2015) bola vec dňa 18.9.2015 pridelená na konanie zastupujúcemu sudcovi

. V súlade s Dodatkom č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2016 (Spr 579/16 účinného od 16.6.2016) bola vec dňa 16.6.2016 vrátená späť

zákonnému sudcovi . Dňa 16.9.2016 bolo nariadené

pojednávanie na deň 7.11.2016, ktoré však bolo odročené na neurčito do rozhodnutia o

vznesenej námietke sťažovateľa/právneho zástupcu žalovaných, že vo veci nekoná zákonný

sudca.“

6. Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 12. decembra 2016 k vyjadreniu

okresného súdu zotrval na dôvodoch podanej sťažnosti. Zároveň si uplatnil trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 596,24 €.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v označenom konaní.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa ),

resp. účastníkov konania (podľa ) a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem

iných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred

správnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

15. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183

ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj z ustanovenia ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

17. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov, pričom si z okresného súdu vyžiadal spis vedený pod

sp. zn. .

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o náhrade škody spôsobenej zamestnancom nie je po právnej stránke zložité a patrí

k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov. Čo sa týka skutkovej stránky veci

a faktickej zložitosti ani túto nemožno hodnotiť ako zložitú.

20. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa os. 1 dohovoru. Ústavný súd pri

preskúmaní spisu zistil, že v dôsledku skutočnosti, že sťažovatelia neprevzali včas

predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 22. októbra 2012, toto pojednávanie

muselo byť odročené.

21. Tretím hodnotiacim kritériom bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd konštatuje, že postup okresného súdu bol od začatia konania 5. decembra 2011 až do

20. mája 2013, keď sa uskutočnilo pojednávanie, plynulý. Pojednávanie konané 20. mája

2013 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že okresný súd potrebuje posúdiť návrhy

účastníkov strán na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti ústavný súd považuje

za potrebné uviesť, že odročenie pojednávania na neurčito iba z dôvodu, že okresný súd nie

je spôsobilý priamo na pojednávaní posúdiť, ktoré dôkazy vykoná, je neakceptovateľné.

V konečnom dôsledku práve toto rozhodnutie, keď nebol určený termín ďalšieho

pojednávania, viedlo k tomu, že od 20. mája 2013 do 20. septembra 2016, keď bol

nariadený termín pojednávania, okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by

prispel k meritórnemu rozhodnutiu (okrem vyžiadania správy zo Sociálnej poisťovne

7. decembra 2015, ktoré bolo doručené okresnému súdu už 17. decembra 2015).

22. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že obdobie bezdôvodnej

nečinnosti okresného súdu vo veci sťažovateľov trvalo od 20. mája 2013 do 20. septembra

2016, teda takmer tri a pol roka, pričom dĺžka celého konania nepresahuje 5 rokov.

23. Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmenách zákonných

sudcov ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či

námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri

vybavovaní agendy či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa

naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom

štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr.

).

24. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli

porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

26. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

28. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

každému z nich po 4 000 €.

30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

31. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie

v sume po 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd v súlade s

a nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia

žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 596,24 €.

34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb je 69,92 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota

režijného paušálu je 8,39 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2016 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb je 71,50 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

35. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2016 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) spolu u oboch

sťažovateľov v sume 473,40 € vrátane režijného paušálu.

36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016