Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 18/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , a obchodnej spoločnosti SH TRADE, s. r. o., Košice,

Rhodyho 14, Bardejov, zastúpených advokátom JUDr. Róbertom Selvekom, Němcovej 30,

Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 13. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a obchodnej spoločnosti SH TRADE, s. r. o., Košice,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

a obchodnej spoločnosti SH TRADE, s. r. o., Košice, Rhodyho 14, Bardejov (ďalej len

sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Róbertom

Selvekom, Němcovej 30, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Podaním z 29. októbra 2015 právny

zástupca sťažovateľov predložil splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný

súd“) v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok sťažovateľky ‒úpadcu, správkyňou

ktorého je (ďalej len „správkyňa“),

o návrhu obchodnej spoločnosti

, zo 16. septembra 2014 na vstup do konkurzného

konania uznesením sp. zn. z 22. septembra 2014 pripustil vstup tejto obchodnej

spoločnosti (ďalej len „nový veriteľ“) do konkurzného konania ako veriteľa úpadcu na

miesto pôvodného veriteľa , (ďalej len „pôvodný

veriteľ“), v celom rozsahu prihlásených pohľadávok pôvodného veriteľa v sume 5 564,16 €.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovatelia, ako

aj správkyňa. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 13. februára

2015 ich odvolanie odmietol, „pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený“.

Sťažovatelia namietajú, že krajský súd napadnutým uznesením porušil ich základné

právo na súdnu ochranu podľa . Zo sťažnosti vyplýva zjavná

nespokojnosť sťažovateľov s napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý podľa

ich tvrdenia nesprávne aplikoval na ich vec o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Sťažovatelia v tejto súvislosti

argumentujú, že „jeho aplikáciu zúžil len na osoby pôvodného veriteľa a nového veriteľa,

čo v prípade, ak by zákonodarca chcel takto zužujúco upraviť uvedené ustanovenie uviedol

by to výslovne, vzhľadom k tomu že to neuviedol, je nevyhnutné každý prípad posudzovať

vo vzájomných súvislostiach, a určiť ktorých z osôb sa prevod pohľadávky priamo týka.

Krajský súd sa vo svojom uznesení nezaoberal dôvodmi... pre ktoré by mohli byť odvolatelia

osobami oprávnenými podať odvolanie, a sústredil sa len na výklad ustanovenia ods. 4 § 25

ZoKR, z ktorého, podľa nášho názoru nesprávne odvodil, že osobami

oprávnenými podať odvolanie môžu byť len pôvodný a nový veriteľ.“.

Sťažovatelia v podstatnom argumentujú, že «p. dňa

15. 08. 2015 (ide o zjavnú chybu v písaní, zo sťažnosti možno vyvodiť, že správne má byť

„15. 08. 2014“, pozn.) uhradil na základe Dohody o pristúpení k záväzku,

zo dňa 15. 08. 2014, záväzok vo výške 5564,16 EUR, a to vkladom na bankový účet

spoločnosti ... (pôvodný veriteľ)... sumu vo výške 3 749,76 Eur

podľa faktúry č. 010141028 a sumu vo výške 1 814,40 Eur neuhradený zostatok faktúry

č. 010141184.

Na základe uvedeného, a v súlade s písm. g ods. 1 § 27 ZoKR postavenie účastníka

pôvodnému veriteľovi zaniklo v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky dňom zániku

pohľadávky, čo nastalo dňa 15. 08. 2014.».

Ďalej sťažovatelia uvádzajú, že „spoločnosť SH - TRADE, s. r. o. Košice, listom

zo dňa 18. 08. 2014 oznámila správcovi konkurznej podstaty, ako aj Okresnému súdu

Prešov, č. k. , že p. pristúpil k záväzku podľa

Dohody o pristúpení k záväzku, zo dňa 15. 08. 2014, na základe čoho splnil záväzok

vo výške 5 564,16 EUR vyplývajúci zo Zmluvy č. D1-001/2010 zo dňa 26. 01. 2010, v znení

dodatku č. 1 zo dňa 29. 11. 2013, podľa faktúry č. 010141028 vo výške 3 749,76 a faktúry

č. 010141184 vo výške 1 814,40 Eur za výkon strážnej služby za spoločnosť SH TRADE,

s. r. o., Košice... spoločnosti (pôvodný veriteľ). Zároveň bola

správkyňa požiadaná, aby v tomto zmysle upravila zoznam pohľadávok.

Pôvodný veriteľ, ktorým je spoločnosť - , neoznámil dlžníkovi - SH

TRADE, s.r.o., Košice a ani správcovi, postúpenie pohľadávky vo výške 5 564,16 EUR...

Tým, že postupca, ktorým bol odporca v prvom rade - , neoznámil dlžníkovi

- SH TRADE, s. r. o., a ani správcovi konkurznej podstaty úpadcu - SH TRADE, s. r. o.

postúpenie pohľadávky, pristupiteľ - , uhradil záväzok

postupcovi, čím sa v súlade s ustanovením ods. 1 , zbavil

svojho záväzku plnením postupcovi -

Pôvodný veriteľ aj napriek tomu, že bol informovaný listom zo dňa 18. 08. 2014

o úhrade svojej pohľadávky, nesplnil svoju povinnosť bez zbytočného odkladu písomne

informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva tak,

ako mu to ukladá § 27 ods. 2 ZoKR.“.

Sťažovatelia argumentujú, že „v posudzovanom prípade sa prevod pohľadávky, na

základe hore uvedených dôvodov priamo týka aj iných osôb..., ktorými sú správca,

Sťažovatelia, a preto sú menovaní oprávnení podať odvolanie voči uzneseniu Okresného

súdu Prešov, č. k. -1798 zo dňa 22. 9. 2014 o pripustení spoločnosti

do konkurzného konania ako veriteľa úpadcu SH TRADE, s. r. o.,

Košice... namiesto pôvodného veriteľa

V prípade, ak by sa prijal výklad citovaného ustanovenia Krajským súdom, nebolo by

možné v prípade pochybenia Okresného súdu v prospech nového veriteľa podať voči

takému rozhodnutiu odvolanie, pretože nový a ani pôvodný veriteľ na takomto určení

záujem mať nebudú, a iné osoby hoci sa ich to bude priamo týkať, z už uvedených dôvodov

budú z prieskumu takéhoto rozhodnutia vylúčené.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Právo Sťažovateľov podľa bolo uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. -2686 zo dňa 13. 02. 2015 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. -2686 zo dňa 13. 02. 2015 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť Sťažovateľom trovy tohto konania

vo výške 279,66 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili

sťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , ,

, , , ).

Podstata námietok sťažovateľov je založená na tvrdení, že napadnuté uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2015 je založené na nezákonnom

a svojvoľnom výklade aplikovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j.

na nesprávnom právnom posúdení ich odvolania krajským súdom, v dôsledku ktorého

boli vylúčení z prieskumu prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd preto ich odvolanie

odmietol ako podané neoprávnenou osobou, a v dôsledku tohto právneho záveru

ani nepreskúmal ich odvolacie námietky.

V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľov ústavný súd preskúmal

odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu a v tejto súvislosti považuje

za potrebné poukázať na jeho relevantnú časť, v ktorej sa uvádza, že odvolací súd

„... odmietol odvolanie, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 25 ods. 4 ZoKR proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa

prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka.

Podľa § 198 ods. 1 ZoKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením.

Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní,

v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, ak to ustanovuje zákon.

pripúšťa v zásade odvolanie proti všetkým rozhodnutiam

súdu prvého stupňa a zároveň má taxatívny výpočet rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie

je prípustné. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam v konaní podľa ZoKR je postavené

na opačnom princípe, odvolanie je prípustné len vtedy, ak to ZoKR pri jednotlivých

uzneseniach výslovne pripúšťa.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 25 ods. 4 ZoKR osobou, ktorej

sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka bude vždy pôvodný veriteľ a nový veriteľ.

V prejednávanom prípade dlžník ani bežný veriteľ úpadcu nie sú

pôvodný a nový veriteľ v zmysle tohto citovaného ustanovenia, a preto nie sú osoby

oprávnené podať odvolanie proti tomuto uzneseniu. Obdobne ani správca nie je účastníkom

konkurzného konania v zmysle § 25 ZoKR a teda nie je legitimovanou osobou na podanie

opravného prostriedku.

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo

možné preukázať, ze zmena v osobe veriteľa sa priamo týka týchto odvolateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie odvolateľov v zmysle

ustanovenia “

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov (). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa

však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne

závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , ,

).

Základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj

konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (). Ochrany základného práva

podľa sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených

vykonávacími zákonmi (napr. ).

Ústavný súd pripomína, že jeho primárnou úlohou v konaní o sťažnostiach nie je

podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd v dotknutom konaní pred ním

aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je

v prvom rade zodpovedný všeobecný súd. Výklad právnej normy a jeho uplatnenie

všeobecným súdom ale musí byť v súlade s ( a ), a preto

ústavný súd posudzuje, či všeobecným súdom podaný výklad právnej normy aplikovanej

v konkrétnych okolnostiach prípadu (v danej veci zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je

ústavne akceptovateľný, resp. či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.

Podľa § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v rozhodnom čase, ak

tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na

začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa

primerane použijú ustanovenia (ďalej aj „OSP“).

Podľa § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd v konaní podľa tohto

zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje

tento zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní

podľa tohto zákona nie je prípustné.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak počas konkurzného

konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie

účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho

vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak

návrh na vstup do konkurzného konania zamietne.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti uzneseniu o vstupe

do konkurzného konania je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod

pohľadávky priamo týka.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bol krajský súd ako odvolací súd

v prvom rade povinný preskúmať, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby

mohol o odvolaní konať a rozhodnúť o ňom. Krajský súd zistil, že odvolanie proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu o pripustení vstupu nového veriteľa

do konkurzného konania ako veriteľa úpadcu na miesto pôvodného veriteľa v celom

rozsahu prihlásených pohľadávok pôvodného veriteľa v sume 5 564,16 € podal sťažovateľ

ako veriteľ úpadcu odlišný od pôvodného veriteľa a nového veriteľa a tiež sťažovateľka ‒

úpadca, pričom ide o osoby, ktoré v zmysle § 25 ods. 4 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii nie sú oprávnené odvolanie podať. Za týchto okolností krajský súd

nemohol rozhodnúť o odvolaní inak ako rozhodol, t. j. odvolanie sťažovateľov odmietnuť

[ ].

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom konaní postupoval v súlade

s citovanými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a (v tom čase platného

a účinného) . V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv (napr. , ,

, , ).

Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania a vychádzajúc

z § 25 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dospel k záveru, s ktorým sa v danej

veci stotožňuje aj ústavný súd, že právo podať odvolanie má ten, koho sa prevod

pohľadávky priamo týka, pričom v danom prípade sťažovateľovi (konkurznému veriteľovi)

a o to viac sťažovateľke (úpadcovi) povolením vstupu nového veriteľa do konkurzného

konania na miesto pôvodného veriteľa žiadna ujma na ich procesných právach spôsobená

nebola, a odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné preukázať, že

zmena v osobe veriteľa sa priamo týka sťažovateľov.

Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd svoje uznesenie ústavne

akceptovateľným spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou a účinnou

právnou normou, ústavný súd dospel k záveru, že ho nemožno považovať za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné, resp.

neudržateľné do takej miery. Samotná skutočnosť, že sa sťažovatelia s rozhodnutím

krajského súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia (, resp. ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa

označeného sťažovateľmi neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala

možnosť vysloviť jeho porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa

o odmietnutí sťažnosti sťažovateľov z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Navyše ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa

rozsahu uspokojovania pohľadávok v predmetnom konkurze (uspokojenia jeho pohľadávky

v menšej miere, ako keď by nedošlo k povoleniu vstupu nového veriteľa do konkurzného

konania), samotný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov podlieha schváleniu veriteľského

výboru, čo je zárukou zákonného a spravodlivého uspokojenia pohľadávok konkurzných

veriteľov v predmetnom konkurznom konaní, medziiným aj oprávnenej pohľadávky

sťažovateľa.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2017