Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 267/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom

Hanulákom, Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Kollárovo námestie 20,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktoré j e Okresný

súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Capitol Legal Group,

advokátska kancelária s. r. o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 20. apríla 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že napadnuté konanie, predmetom ktorého je

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, začalo 10. januára 1995

doručením návrhu sťažovateľky Obvodnému súdu Bratislava III. Uznesením Mestského

súdu v Bratislave z 30. novembra 1995 bola vec sťažovateľky prikázaná na prejednanie

a rozhodnutie Obvodnému súdu Bratislava II, ktorému bol spis odstúpený 5. septembra

1997. Napadnuté konanie prebieha viac ako 21 rokov a aj napriek opakovaným žiadostiam

sťažovateľky o vykonanie nápravy a odstránenie nezákonného stavu nebolo ukončené ani

na prvom stupni.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedla:

„Sťažovateľka má zo to, že právna otázka predložená Okresnému súdu Bratislava II

nepredstavuje právne ani fakticky tak zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie

po dobu viac ako 21 rokov. Uplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov

v obdobných veciach sa opiera o ustálenú judikatúru. Aj keď rozhodovanie v napadnutom

konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s potrebou vykonania

viacnásobného znaleckého dokazovania, doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého

konania nemožno pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Celý

doterajší priebeh konania je podľa názoru Sťažovateľky poznačený neefektívnosťou postupu

konajúceho súdu, súvisiacou s neefektívnym doručovaním písomností Odporcovi, ktorý

dlhodobo prebiehajúce konanie ignoroval, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu.

... Sťažovateľka... ako žalobkyňa v súdnom spore... žiadnym spôsobom svojim

konaním alebo nekonaním nespôsobila prieťahy v súdnom konaní, naopak, vzhľadom

na povahu sporu od počiatku konania mala a prejavovala záujem o urýchlené rozhodnutie

veci, ktorého sa nespočetne krát domáhala neformálnym i formálnym (písomným)

spôsobom.

Evidentným nekonaním Okresného súdu Bratislava II v mnohoročnom konaní došlo

teda k vzniku prieťahov v konaní v takej intenzite, závažnosti a rozsahu, ktoré nie je možné

kvalifikovať iným spôsobom, než ako zbytočné prieťahy v konaní, čím sa Okresný súd

Bratislava II dopustil porušenia základného práva Sťažovateľky upraveného v článku

48 ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

... Okresný súd Bratislava II tak vzhľadom na vyššie uvedené koná, vzhľadom

na povahu veci, s neospravedlniteľnými a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku

jeho nečinnosti nie je Sťažovateľke umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jej

základných práv.

... Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva Sťažovateľky a Odporcu, o ktorom

sa koná pred Okresným súdom Bratislava II, má pre Sťažovateľku zásadný význam, nakoľko

sa bezprostredne dotýka jej základných, aj majetkových plánov, ktoré sú a budú

až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva výrazným spôsobom

obmedzené.

V dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava II sa Odporcovi umožňuje naďalej

profitovať na úkor Sťažovateľky, ktorý sa týmto spôsobom dlhodobo vyhýba vyporiadaniu

využívajúc nedokonalosť súdneho systému... Sťažovateľka tak stráca dôveru v štát a jeho

súdne inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa jej včas nedostáva.

Zároveň je tu odôvodnená obava Sťažovateľky, že i v prípade ukončenia konania

v konečnom dôsledku sledovaný účel a budúce uspokojenie jej oprávnených nárokov nebude

dosiahnuté. S ohľadom na uplynulé množstvo rokov si Sťažovateľka vo vzťahu k veciam

patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebude vedieť svoje nároky

oprávnene nikdy nárokovať. Množstvo z vecí uvedených v návrhu Sťažovateľky, z ktorých

viaceré mali pre Sťažovateľku aj citovú hodnotu, bolo počas 21 rokov zničených a stratilo

svoju hodnotu.

Navyše toto konanie predstavuje pre Sťažovateľku s ohľadom na jej vek a zdravotný

stav a s poukazom na správanie Odporcu neúmernú dlhoročnú psychickú záťaž.

... S poukazom na tento stav, výšku primeraného finančného zadosťučinenia

Sťažovateľka kvantifikuje na sumu 20.000,- €, ktorá zohľadňuje tak skutočnú majetkovú

škodu Sťažovateľky (zohľadňujúc aj prípadné trovy konania vrátane trov právneho

zastúpenia), ako aj nemajetkovú ujmu v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne

kompenzovala škodu, ktorá bola spôsobená Sťažovateľke prieťahmi v súdnom konaní.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v tejto veci

konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

20 000 € a úhradu trov konania v sume 363,79 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn.

z 15. júna 2016, a právny zástupca sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania podaním

z 8. júna 2016.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov

vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní k veci uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že vo veci sa jedná

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dĺžka konania nie je

ovplyvnená nečinnosťou tunajšieho súdu. Súdne konanie je časovo veľmi náročné, nakoľko

odporca sa zdržiava v Nemecku a predmetom vyporiadania majetku sú hnuteľné veci

nachádzajúce sa v zahraničí. Dokazovanie je zdĺhavé z dôvodu, že neboli zo strany

navrhovateľky predložené dostatočné listinné dôkazy, spis bol viackrát zasielaný

dožiadanému súdu v Nemecku za účelom vykonania dokazovania (výsluch odporcu, výsluch

svedka, doručovanie listín), s čím boli spojené úkony súvisiace s prekladom listín.

Vo veci bolo nevyhnutné nariadiť niekoľko znaleckých dokazovaní na určenie

hodnoty hnuteľných vecí, hodnoty motorového vozidla, elektronického zariadenia

či bytového zariadenia.“

Zároveň oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasí s jeho

upustením.

5.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

14. júna 2016 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Nad rámec

argumentácie uvedenej v sťažnosti doplnil:

„Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.5.2016 bolo zo strany porušovateľa

konštatované, že súdne konanie prebieha tak dlho z dôvodu, že s odporcom

bola dlhodobo sťažená komunikácia z dôvodu nemožnosti doručovania a jeho

neúčasti na vytýčených pojednávaniach.

Sme však názoru, že konajúci súd má v takýchto prípadoch dostupné prostriedky

na zabezpečenie aktívnej účasti účastníkov konania v spore (predvedenie, poriadkové

pokuty...). Máme za to, že porušovateľ takéto prostriedky nevyužil, čím spôsobil prieťahy

v konaní.

Jedným z faktorov, ktoré spôsobujú prieťahy v konaní sú rovnako dlhotrvajúce

sporné a neefektívne znalecké dokazovania. Poukazujeme pritom na nález Ústavného súdu

SR z 28.júna 2001,sp.zn. ...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne

až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis , , ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. (ďalej aj „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1

„súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konania

tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec

nemožno posúdiť ako právne zložitú. Napadnuté konanie však vykazuje skutkovú zložitosť,

ktorá je daná tým, že odporca sa zdržiava v zahraničí a aj predmetom vyporiadania sú

hnuteľné veci nachádzajúce sa v zahraničí. Vzhľadom na chabú dôkaznú situáciu, keď

sťažovateľka preukazovala svoje tvrdenia len fotodokumentáciou vyporiadavaného majetku

a návrhom na vypočutie svedkov, bolo v konaní potrebné nariadiť znalecké dokazovanie

na zistenie hodnoty vecí tvoriacich BSM (ustanovením znalcov z viacerých odborov).

Prostredníctvom dožiadaného súdu v Passau okresný súd vykonal výsluch odporcu

a svedkyne (nemeckej štátnej občianky), s čím boli spojené úkony súvisiace s prekladom

listín. Na zložitosť napadnutého konania poukázala aj predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľka čiastočne prispela svojím správaním

k celkovej dĺžke napadnutého konania. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že opakovane žiadala okresný

súd o odročenie nariadených pojednávaní (nariadených okresným súdom na 13. január

2005, 26. november 2013, 15. október 2015 a 7. marec 2016), ktoré museli byť z tohto

dôvodu odročené alebo zrušené. Uvedené skutočnosti mali nepochybne dopad na celkovú

dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť. Napriek

tomu v danom prípade podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru

ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom konštatuje,

že vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania nepovažoval za potrebné podrobne

skúmať postup okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia občianskoprávna

vec nesmie trvať takú dlhú dobu. Z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné,

aby predmetné občianskoprávne konanie nebolo právoplatne skončené ani po 21 rokoch

od jeho začatia. Už samotná dĺžka trvania konania pred okresným súdom (od odstúpenia

veci 5. septembra 1997), ktorá predstavuje 19 rokov, sama osebe signalizuje porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na štátny

orgán, aby o jej veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotené v bode 15 až 17 ústavný súd dospel

k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

rozhodnutia).

19. Vzhľadom na to, že 3. októbra 2016 bola predmetná vec na okresnom súde

rozsudkom meritórne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

20. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka považuje za primerané priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

keďže napadnuté konanie s ohľadom na jej vek a zdravotný stav predstavuje

pre sťažovateľku neúmernú dlhoročnú psychickú záťaž.

21. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu extrémnu

dĺžku napadnutého konania, mieru zložitosti veci a správanie sťažovateľky považuje

za primerané v sume 1 500 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). Pri určení tejto sumy

ústavný súd vychádzal aj z hodnoty predmetu napadnutého konania, t. j. masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov ustálenej rozsudkom okresného súdu, ktorá

predstavuje sumu približne 1 560 €.

22. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Rastislavom Hanulákom, a podľa uložil

okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania v ňou uplatnenej sume

363,79 € (odmena za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016) v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania

je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) podľa bodu 3

výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2017