Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 242/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 9. decembra 2015 okresnému

súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

, (ďalej len „maloletý“). Sťažovateľka

namieta, že okresný súd vo veci nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov. Dôvodí, že

„konanie vo veci samej, ktoré sa uskutočnilo 25.05.2016 bolo súdom odročené na neurčito

z dôvodu vypočutia maloletého, k čomu došlo až 10.08.2016, o čom mal byť súd

informovaný obratom. Na pojednávaní matka zo svojho návrhu čiastočne ustúpila

a súhlasila by, aby otec s maloletým realizoval styk každý druhý víkend a počas prázdnin

len v mesiaci júl, podľa pôvodnej úpravy. KO maloletého s upraveným návrhom matky

čiastočne súhlasil, okrem letných prázdnin, ktorý navrhoval ponechať v nezmenenej podobe

teda aj v mesiaci august. Z vyjadrenia maloletého pred KO vyplynula jeho nespokojnosť

s realizáciou styku v čase podľa určenia súdom, ktorý by chcel realizovať v čase podľa

vlastného rozhodnutia, s otcom sa chce stýkať, no nie cez týždeň, kedy má veľa povinnosti

s učením, aj keď ten čas, v ktorom by sa mal s otcom stýkať upresniť nevedel.“. Vzhľadom

na to, že okresný súd zostal po doručení správy z pohovoru s maloletým dieťaťom nečinný,

sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania (urgencia

z 22. septembra 2016) a následne podala sťažnosť na prieťahy v konaní (list z 27. októbra

2016). Okresný súd listom sp. zn. Spr 2121/2016 z 18. novembra 2016 odpovedal

na sťažnosť sťažovateľky a vyhodnotil ju ako „čiastočne dôvodnú, keďže súd vo veci konal,

avšak nie v primeraných časových odstupoch“. Uzavrel, že prieťahy vzhľadom

na upozornenie konajúcej sudkyne a vykonanie ďalších procesných úkonov vo veci

považuje za odstránené. Sťažovateľka však zastáva názor, že okresný súd mal k dispozícii

všetky právne relevantné dokumenty, na podklade ktorých mohol vo veci samej rozhodnúť,

no dosiaľ tak neurobil „a vo veci vytýčil pojednávanie až na 16.03.2017, čo je až 10

mesiacov od posledného úkonu súdu, ktorý vo veci samej vykonal a od podania návrhu až

15 mesiacov...“. Nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu porušuje základné

právo sťažovateľky a je podľa jej názoru v rozpore i so záujmom maloletého.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). Ústavný súd tiež poukazuje na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (,

).

8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

9. Zo sťažnosti, z jej príloh a zistení ústavného súdu vyplynulo, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol optimálny a v období, na ktoré poukazuje i sťažovateľka

(od uskutočnenia výsluchu maloletého 10. augusta 2016 do nariadenia termínu

pojednávania oznámením zo 14. novembra 2016), bol postihnutý aj nečinnosťou,

no na druhej strane je potrebné prihliadnuť i na to, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v konaní adresovaná predsedníčke okresného súdu sa v okolnostiach posudzovanej veci

prejavila ako účinný prostriedok nápravy, keďže reakciou naň bolo nariadenie termínu

pojednávania na 16. marec 2017, o čom mala sťažovateľka v čase podania ústavnej

sťažnosti vedomosť. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za vhodné zdôrazniť, že

sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. m. m. , ). O takú situáciu zjavne išlo aj

v prípade sťažovateľky. Ústavný súd však v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

16. marca 2017 sťažovateľka uplatnila námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, čo

nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

10. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že dĺžka napadnutého konania

(15 mesiacov) nebola sama osebe takej povahy, aby len na jej základe bolo možné

v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že zasiahla

z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne okresný súd, samotnú podstatu a účel

základného práva sťažovateľky podľa takým závažným spôsobom, že

by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

11. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj

pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky uplatnenými v jej sťažnosti nezaoberal.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka predložila ústavnému súdu v tejto veci novú sťažnosť za predpokladu, že by

okresný súd zostal po rozhodnutí o námietke zaujatosti nečinný alebo postupoval

v napadnutom konaní neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017