Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 230/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Šinkovicom, ČERNEJOVÁ

& HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -176 z 25. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Všeobecnej úverovej banky, a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. apríla 2017 doručená sťažnosť Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -176 z 25. októbra 2016

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Dňa 27.8.2015 bol Sťažovateľke ako Žalovanej 1) doručený rozsudok Okresného

súdu Svidník, sp. zn. -138. zo dňa 23.3.2015 (v ďalšom len „Prvoinštančný

rozsudok“), ktorého výroková časť pozostávala z nasledovných dvoch výrokov:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať a výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č... uzavretej medzi

žalobcami a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na

...

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy

konania...

V dôsledku odvolania voči Prvoinštančnému rozsudku podaného Sťažovateľkou, ako

aj spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o..., ktorá v konaní vystupovala ako žalovaný v 2. rade,

bol tento predmetom prieskumu v odvolacom konaní, ktoré bolo zavŕšené rozsudkom

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -176, zo dňa 25.10.2016..., ktorý bol

Sťažovateľke doručený dňa 14.2.2017 a ktorého výroková časť pozostáva z nasledovných

dvoch výrokov:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. vo vzťahu k žalovanému v 1. rade...

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.»

3. Podľa sťažovateľky „... Napádané Rozhodnutie predstavuje nezákonné

rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je postavené na

mylnom vyriešení dvoch zásadných právnych otázok sporu v rozpore so zákonom a

- Napádané Rozhodnutie z hľadiska nedostatočného odôvodnenia obidvoch pre vec

zásadných právnych otázok sporu dosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý

proces vo vzťahu k procesným právam Sťažovateľky na riadne (preskúmateľné)

odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez skutkových a právnych omylov.“.

4. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu

dovolaním.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -176, zo dňa

25.10.2016, bolo porušené právo Sťažovateľky na súdnu a inú ochranu zakotvené v čl. 46

ods. 1 SR a v Listiny a právo Sťažovateľky na spravodlivé súdne

konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky v ústavnou sťažnosťou napadnutej výrokovej časti

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -176, zo dňa 25.10.2016, ruší

a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť Sťažovateľke trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv rozsudkom krajského súdu.

10. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis

). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem

iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý

jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo

slobody ().

11. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala vo svojej veci dovolanie.

Sťažovateľka tak podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa

vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd. V podmienkach

právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, však takýto stav nie je ústavne

aprobovateľný, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí

v tej istej veci. Vzhľadom na to, že právomoc dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky

predchádza právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému

súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu za predčasné.

12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

13. Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. ,

, , ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď

to konkrétne okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľka

v prípade, ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa ,

pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,

nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj tiež

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti

Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych

sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v danom prípade sťažovateľka, t. j. paralelné

podávanie sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania, čo vzhľadom na už

uvedené nie je opodstatnené.

15. Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal,

ale podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

16. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s ním

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017