Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 354/2017
PDF · 123.83 KB
No categories available
I. ÚS 354/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
o sťažnosti JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora, Záhradnícka 60, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 2478/4,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 1 SprV 0069/2016 z 25. mája 2017 takto
rozhodol:
Sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017
doručená sťažnosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora, Záhradnícka 60,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava V
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 SprV 0069/2016 z 25. mája 2017.
2. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil ním označené
ústavné práva, keďže svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie
protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,
ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa
povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu tak, ako bola stanovená okresným súdom
v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu
exekútorovi nie je možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania,
pretože nie je uvedený ako poplatník v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov. Podľa názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok iba
oprávnený a nikto iný. Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti o vydanie
poverenia sleduje len záujmy oprávneného.
3. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd
vysloví, že okresný súd napadnutým uznesením porušil sťažovateľom označené ústavné
práva, zruší napadnuté uznesenie okresného súdu a prikáže okresnému súdu uhradiť
sťažovateľovi trovy konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutého uznesenia alebo uvádzania
doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,
že sťažnosť je potrebné odmietnuť pri jej predbežnom prerokovaní, a to z ďalej uvedených
dôvodov.
7. Ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa, ktorými sa
obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti
postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.
Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti,
vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného
vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci
‒ špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie ‒na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v II. ÚS 314/2012,
II. ÚS 402/2012, II. ÚS 33/2014, II. ÚS 34/2014, II. ÚS 241/2014, I. ÚS 478/2011,
III. ÚS 151/2012, III. ÚS 211/2012, III. ÚS 363/2012).
8.1 Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) účastníkmi
konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor.
8.2 Z citovaných definícií účastníkov exekučného konania (bod 15.1) vyplýva,
že súdny exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách
exekúcie.
8.3 Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonania exekúcie o uložení povinnosti uhradiť
súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní podaných súdnym exekútorom. V
takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych
základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).
8.4 Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil,
že sťažovateľ nemal v namietanom konaní pred okresným súdom, výsledkom ktorého
je napadnuté uznesenie, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
8.5 Keďže porušenie označených ústavných práv napadnutým uznesením
pred ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
9. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že vzhľadom na hodnotu sporov
pred okresným súdom (spolu 40 eur, pozri bod 2) ide o prípad posudzovaný
ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už samotný predmet
sporov v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu
(porov. najmä IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015,
II. ÚS 357/2015) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti.
9.1 Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo veciach bagateľných
prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre
postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne
(porovnaj IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu
s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porovnaj nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27).
9.2 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu
zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd, ústavný súd navyše
v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (súdny
poplatok za spracovanie hromadných podaní) nenašiel.
9.3 Uvedená hodnota sporu pred všeobecným súdom, ako aj predmet sporu
pred okresným súdom tak signalizuje zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu
bagateľnosti veci. Sťažnosť sťažovateľa je tak potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017