Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti METALUS, spol. s r. o.,

Hraničná 13, Poprad, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie

sv. Egídia 93, Poprad, konajúcej prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Beňa, PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 6. apríla 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti METALUS, spol. s r. o., o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti METALUS, spol. s r. o., Hraničná 13, Poprad

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o.,

Námestie sv. Egídia 93, Poprad, konajúcej prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Beňa,

PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2017 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Dňa 14.11.2016 bol na Okresný súd Poprad doručený návrh žalobcu na vydanie

neodkladného opatrenia, ktorého účelom má byť zabezpečenie nároku žalobcu (AUPARK)

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi vzniká neodkladným opatrením

vydaným OS Bratislava III.

Súd prvej inštancie, stotožniac sa s dôvodmi návrhu, neodkladné opatrenie vydal

a zaviazal sťažovateľa na zloženie sumy 82.567,96 € do súdnej úschovy. Proti uvedenému

rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Napadnutým unesením odvolacieho súdu,

doručeným dňa 26.4.2017, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené.“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 6.4.2017, sp. zn. , ktorým

bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 7.12.2016, sp. zn.

, porušil ústavné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1

SR.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania a zaväzuje

Krajský súd v Prešove, aby sumu priznaných trov vyplatil k rukám právneho zástupcu

sťažovateľa do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva uznesením krajského súdu.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie. Sťažovateľka tak podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd.

V podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, však takýto stav nie

je ústavne aprobovateľný, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych

rozhodnutí v tej istej veci. Vzhľadom na to, že právomoc dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľky predchádza právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu za predčasné.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa či. 127 ods. 1 je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľka v prípade, ak

podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa , pretože aj za

predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti

Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych

sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v danom prípade sťažovateľka, t. j. paralelné

podávanie sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania, čo vzhľadom na už

uvedené nie je opodstatnené.

Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s ním ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017