Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 381/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017

o sťažnosti , súdneho exekútora, ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 2478/4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava

V sp. zn. z 25. mája 2017 takto

rozhodol:

Sťažnosť súdneho exekútora , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017

doručená sťažnosť , súdneho exekútora,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. mája 2017.

2. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil ním označené

ústavné práva, keďže svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie

protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,

ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa

povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu tak, ako bola stanovená okresným súdom

v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu

exekútorovi nie je možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania,

pretože nie je uvedený ako poplatník v zmysle

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov. Podľa názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok iba

oprávnený a nikto iný. Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti o vydanie

poverenia sleduje len záujmy oprávneného.

3. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd

vysloví, že okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho označené ústavné práva, zruší

napadnuté uznesenie okresného súdu a prikáže okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutého uznesenia alebo uvádzania

doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť je potrebné odmietnuť pri jej predbežnom prerokovaní, a to z ďalej uvedených

dôvodov.

7. Ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa, ktorými sa

obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti

postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý

v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného

poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom

verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou

v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci ‒špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie ‒na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné

práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre

tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred

súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v ,

, , , , ,

, , ).

8.1 Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) do vydania

poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi

len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje

o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) účastníkmi

konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im

toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom

konania je aj poverený exekútor.

8.2 Z citovaných definícií účastníkov exekučného konania (bod 15.1) vyplýva, že

súdny exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách

exekúcie.

8.3 Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie o uložení povinnosti uhradiť

súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní podaných súdnym exekútorom. V

takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych

základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

8.4 Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil, že

sťažovateľ nemal v namietanom konaní pred okresným súdom, výsledkom ktorého je

napadnuté uznesenie, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na

podanie sťažnosti podľa .

8.5 Keďže porušenie označených ústavných práv napadnutým uznesením pred

ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa

ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

9. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že vzhľadom na hodnotu sporov pred

okresným súdom (spolu 45 eur, pozri bod 2) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná

vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už samotný predmet sporov

v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov.

najmä , ako aj , , ,

) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

9.1 Opodstatnenosť sťažnosti podľa vo veciach bagateľných

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre

postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. , bod 27).

9.2 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše

v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (súdny

poplatok za spracovanie hromadných podaní) nenašiel.

9.3 Uvedená hodnota sporu pred všeobecným súdom, ako aj predmet sporu pred

okresným súdom tak signalizuje zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu bagateľnosti

veci. Sťažnosť sťažovateľa je tak potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017