Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 490/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obce Biel, Hlavná 48, zastúpenej advokátom

JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, pre namietané porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov

č. k. -10 z 11. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce Biel o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. júna 2016 doručená sťažnosť obce Biel, Hlavná 48, pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -10 z 11. mája 2016.

2. Sťažovateľka podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu

podľa .

3. Trestné oznámenie bolo podané z dôvodu, že znalecký posudok podaný znalcom

v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

bol podľa názoru sťažovateľky „neúplný, nepreskúmateľný, závery prijaté

v predmetnom znaleckom posudku sú bez riadneho odôvodnenia, vyvodené znalcom bez

toho, aby boli podložené relevantnými podkladmi a teda vypracovaný znalecký posudok sa

javí ako nepravdivý“.

Sťažovateľka je toho názoru, že znalec sa dopustil trestného činu, keď v danom

prípade „pred súdom v občianskom konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku

úmyselne uviedol nepravdu o okolnostiach a zároveň zamlčal okolnosti, ktoré majú

podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej“.

4. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície

Trebišov (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“) uznesením ČVS: ORP-194/1-VYS-

TV-2016 z 22. apríla 2016 podľa vec odmietol,

keďže podľa jeho názoru nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup

podľa . Uznesenie vyšetrovateľ Policajného zboru

„odôvodnil tým, že orgánom činným v trestnom konaní neprislúcha prejudikovať

rozhodnutia súdu alebo nahrádzať hodnotiacu činnosť súdu len preto, že oznamovateľ nie

je spokojný so závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku. To, či znalec vykonáva

svoju činnosť riadne a v určenej lehote má podľa názoru vyšetrovateľa PZ posúdiť súd,

ktorý ho v danej veci ustanovil. Bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia vyšetrovateľ

PZ uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že z konania znalca nie je možné vyvodiť

trestnoprávnu zodpovednosť.“.

5. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru podala sťažovateľka v zákonnej

lehote sťažnosť, v ktorej namietala, že vyšetrovateľ „vôbec neskúmal, či konanie

podozrivého napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa

resp. iného trestného činu“.

6. Okresná prokuratúra napadnutým uznesením č. k. -10 z 11. mája

2016 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Z odôvodnenia uznesenia okresnej prokuratúry

vyplýva, že podané trestné oznámenie prokurátor „považuje len za snahu sťažovateľa

ovplyvňovať prebiehajúce súdne konanie vo svoj prospech, prípadne o snahu zabezpečiť si

potrebné dôkazy prostredníctvom trestného konania“, pričom nebol preukázaný úmysel

znalca uviesť vo vyžiadanom znaleckom posudku nepravdivé skutočnosti, ktoré by mohli

mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu, ani aby takéto skutočnosti zamlčal.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že okresná prokuratúra svojím rozhodnutím porušila

jej základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny tým, že zamietla jej sťažnosť „bez toho, aby orgány činné v trestnom

konaní venovali podanému trestnému oznámeniu náležitú pozornosť, riadne ho prešetrili

a až následne o ňom na základe zistených skutočností rozhodli“.

8. Podľa názoru sťažovateľky okresná prokuratúra svoje závery neodôvodnila,

a keďže „zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo vykonané žiadne

dokazovanie“, záver prokurátora „o absencii úmyslu znalca spáchať trestný čin, ku ktorému

mimochodom nedospel ani vyšetrovateľ v rozhodnutí o odmietnutí veci, nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní“. Prokurátor tiež „neuviedol, akým spôsobom sa dopracoval

k tomuto zisteniu, čím zaťažil napadnuté uzneseniu nepreskúmateľnosťou“.

9. Rozhodnutie okresnej prokuratúry podľa názoru sťažovateľky „neuvádza

relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o sťažnosti tak, ako sa

uvádza v jeho výroku. Prokurátor sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal

s argumentáciou sťažovateľa vzťahujúcou sa k nedostatočnému prevereniu skutočností

uvedených v trestnom oznámení.“.

10. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jej „základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ods. I

Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“ napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnej

prokuratúre na nové konanie. Navrhla tiež priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (porov. medzi mnohými napr. , , ,

, ).

16. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46

ods. 1 a listiny napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, ktorým

ako nedôvodnú zamietla jej sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru

o odmietnutí trestného oznámenia podaného sťažovateľkou.

17. V úvode ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že

v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu

verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej

moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (porov. , , ,

). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu

nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci

ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,

prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde

k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

18. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že vyšetrovateľ

Policajného zboru a následne aj okresná prokuratúra reagovala na podané trestné oznámenie

sťažovateľky v rámci postupu pred začatím trestného stíhania upraveného Trestným

poriadkom ( až ) zákonným spôsobom, a teda riadne plnila

svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených zákonných noriem, pričom vydala rozhodnutia

(vrátane napadnutého uznesenia), ktoré spĺňajú náležitosti predpokladané Trestným

poriadkom, v ktorých bol vyjadrený odôvodnený právny názor na zistený skutkový stav.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a postup okresnej prokuratúry a právne závery ňou

vyslovené v napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz autonómneho

prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade

zasahovať (obdobne napr. , ).

19. Ústavný súd ďalej pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo

na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy , a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov. ,

, , ). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou

práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo jednotlivca,

aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu

proti označenej osobe. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom

poriadku (porov. , , , ).

Inak povedané, právo na spravodlivý proces podľa nie je možné

vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré

zodpovedá predstavám sťažovateľa.

20. Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľky podľa , resp. listiny, preto k porušeniu týchto

práv postupom a napadnutým uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť.

21. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017