Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-109-2015.pdf
PDF · 156.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/109/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: GROUND CORP INVEST, s.r.o., IČO: 44 147 694, so sídlom Mirka Nešpora 45, 071 01 Michalovce, pr. zast. JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Obec Biel, IČO: 00 331 317, so sídlom Hlavná 48, 076 41 Biel, pr. zast. JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, so sídlom Mlynská 2, Košice, v konaní o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti 144.241,33 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 292.160,41 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 292.160,41 EUR od 17.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % proti žalovanému.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Trebišov trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.2.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 436.401,74 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 17. júna 2013 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný Obec Biel dňa 18.12.2006 ako prenajímateľ uzavrel s podnikateľkou: A. B. – ARI ako nájomcom zmluvu o nájme pozemku, na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území C. prenechal nájomcovi na dočasné užívanie za odplatu pozemky v celkovej výmere 64,8612 ha, z toho orná pôda 45,4623 hektára a TTP 19,3989 hektára. Zmluva o nájme pozemkov bola v tomto prípade uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2006 do 31.12.2016. Zároveň dňa 1.1.2010 žalovaný ako prenajímateľ uzavrel s podnikateľkou D. E. ako nájomcom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného v katastrálnom území C. zapísaných na listoch vlastníctva čísla 1471/1, číslo 1469/1, číslo 1478, číslo 1505, číslo XXXX, číslo 1504 vo výmere 66,79 hektára ornej pôdy a 13,08 hektára trvalých trávnatých porastov (po verifikácii v roku 2002 tie pozemky sú označené nasledovne: 6901/1, 5805/1, 4801/3, 5706/1). Prenajímateľ prenechal predmetné pozemky nájomcovi do nájmu na poľnohospodárske využitie. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu určitú a to od 1.1.2010 do 31.12.2015.
V oboch prípadoch žalovaný nájomné zmluvy vypovedal bez uvedenia dôvodu a v rozpore s platnými právnymi predpismi a žiadal nájomcov, aby prenajaté pozemky uvoľnili čo najskôr. Na výpoveď nájomnej zmluvy reagoval nájomca D. E. dňa 4. novembra 2012 odvolávajúc sa na to, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2015 a možno ju vypovedať len rok pred uplynutím času na ktorý bol nájom dohodnutý, teda v roku 2014, a odovzdať pozemky musí nájomca v roku 2015 najskôr po zbere úrody. Zároveň nájomca poukázal na to, že tí, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve majú určité záväzky voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre a preto uzatvárajú nájomnú zmluvu na 5 a viac rokov, aby vedeli tento záväzok splniť. Dňa 23.4.2013 žiadal nájomca pôvodne žalovaného v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. o uzavretie resp. vykonanie zmeny v nájomnej zmluve, nakoľko podľa listu vlastníctva č. XXX došlo k zmene vlastníka pozemkov v katastrálnom území C. a novým vlastníkom sa stal pôvodne žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Pôvodne žalovaný v 2. rade ako nový vlastník a prenajímateľ sa do dňa podania žaloby k výzve nevyjadril a výkon predmetných nájomných práv nájomcom neumožnil. Žalovaný a pôvodne žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. tak svojím konaním spôsobili spoločne a nerozdielne škodu vo forme ušlého zisku, a to Obec Biel podaním neplatnej výpovede nájomných zmlúv v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a Občianskym zákonníkom a pôvodne žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. ako právny nástupca v zmysle § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka pôvodného prenajímateľa pokračovaním v nezákonnom právnom stave neumožnením výkonu nájomných práv. Žalobca sa na základe zmlúv o postúpení pohľadávok stal vlastníkom pohľadávok s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade Obci Biel, ktoré vzniklo z titulu náhrady škody z dôvodu neplatného skončenia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a D. E. ako nájomcom a nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2006 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a A. B. – ARI ako nájomcom. Na základe znaleckých posudkov číslo 10/2013 zo dňa 7.6.2013 a číslo 9/2013 zo dňa 7.6.2013 vyhotovených znalcom Ing. Bc. Tichomírom Bučkom došlo k výpočtu škody spôsobenej neplatným skončením uzavretých zmlúv o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Vypočítaná výška škody v oboch prípadoch v zmysle záverov znaleckých posudkov predstavovala za jeden poľnohospodársky rok sumu spolu vo výške 218.401,74 EUR (88 171,75 EUR Zlata Petríková- ARI a 130.229,99 EUR Jolana Chomová SHR). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za poľnohospodárske roky 2013 a 2014 v celkovej výške 436.401,74 EUR.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18. mája 2015 žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísanými na LV číslo XXX, XXX, XXX v katastrálnom území C. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré však písomným podaním zo dňa 27.8.2015, doručeným súdu dňa 8. septembra 2015 zobral v celom rozsahu späť.
3. Písomným podaním zo dňa 22.5.2015, doručeným súdu dňa 26.5.2015, sa pôvodne žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. vyjadril k žalobe, pričom žalobu pokladal za neopodstatnenú, nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti a skutkové okolnosti považoval za nepravdivé, účelovo interpretované s tým, že žalobcom uvádzaná právna argumentácia a právne závery nemajú oporu v platnej právnej úprave. Pôvodne žalovaný v 2. rade tvrdil, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu žalobcom, predložené znalecké posudky na vyčíslenie ušlého zisku sú nepreskúmateľné a neobsahujú dostatočné odborné zistenia pre to, aby z nich bolo možné vychádzať pri preukazovaní tvrdeného ušlého zisku. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný (v 1. rade) Obec Biel sa písomným podaním zo dňa 22.6.2015, doručeným súdu dňa 30.6.2015, vyjadril k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, rovnako ako pôvodne žalovaný v 2. rade, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu a žalobcom predložené znalecké posudky na vyčíslenie ušlého zisku sú nepreskúmateľné a neobsahujú dostatočné odborné zistenia pre to, aby z nich bolo možné vychádzať pri preukazovaní tvrdeného ušlého zisku. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že postupcovia D. E. a A. B. – ARI žalovanému nikdy žiadnym spôsobom neoznámili, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom ani žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok žalovanému nepredložil. Čo sa týka vzniku zodpovednosti za škodu, k tomu žalovaný uviedol, že odvodzovať nárok na náhradu škody výlučne z neplatnosti výpovede nemá žiadnu logiku a právnu relevanciu, nakoľko zo žaloby vyplýva, že dôvodom vzniku škody je podľa žalobcu neplatné skončenie nájomného vzťahu zo strany
obce Biel, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom, t.j. v zmysle zákona úkonom, ktorý nikdy nevznikol. Zároveň uviedol, že predložené znalecké posudky nie je možné považovať za objektívne, nakoľko znalecké posudky neobsahujú dostatočné odborné zistenia pre to, aby z nich bolo možné vychádzať pri preukazovaní tvrdeného ušlého zisku v rozhodnej dobe a z tohto dôvodu nemali byť ani súdom posúdené ako dostatočné dôkazy k skutkovým a odborným otázkam, ktoré boli v posudkoch zodpovedané.
5. Na pojednávaní dňa 01.06.2015 žalobca zobral voči žalovanému v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. bez odôvodnenia žalobu späť, s čím žalovaný v 2. rade súhlasil. Uznesením sp. zn. 6C/109/2015 – 200 zo dňa 3.8.2017 súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2017.
6. Na pojednávaní dňa 24.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby žalobcu tak, že predmetom žaloby bude nárok na náhradu škody za poľnohospodárske roky 2013 až 2015 u D. E. SHR a za poľnohospodárske roky 2013 – 2016 u Zlaty Petríkovej - ARI.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 24.10.2019 vzhľadom na ustálenú výšku škody v zmysle záverov znaleckého posudku zobral žalobu v časti 144.241,33 eur s príslušenstvom späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný na pojednávaní s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas. Na základe späťvzatia žaloby v časti súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie istiny 144.241,33 EUR v rozhodnutí vo veci samej zastavil.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
10. Právny zástupca žalobcu vo svojich prednesoch na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich vyjadreniach.
11. Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch na pojednávaní opakovane namietal aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu. V prípade aktívnej legitimácie žalobcu namietal, že žalovanému nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, resp. odpredanie pohľadávky žalobcovi. Čo sa týka pasívnej legitimácie na strane žalovaného nedostatok vidí v tom, že po odpredaji predmetných nehnuteľnosti WH DANUBIUS s.r.o. prešli všetky záväzky vo vzťahu k nájomným zmluvám na nového kupujúceho, ktorý ich aj akceptoval na pojednávaní v septembri 2016. Poukázal na to, že aj keď bola podaná výpoveď dňa 25.10.2012, tak v krátkej dobe bolo vykonané aj späťvzatie výpovede dňa 18.6.2013, pričom za tak krátke obdobie žiadna škoda vzniknúť nemohla. Ďalej namietal, že nebolo preukázané postúpenie pohľadávky, a to ani žalobcom, ani postupcami a z uvedeného dôvodu žiadal predložiť účtovníctvo postupcov. Následne namietal žalobcom predložené znalecké posudky s tým, že sú nepreskúmateľné, absolútne nepoužiteľné, chýbajú im základné podklady ako je uplatnenie nároku na dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Uviedol, že žalovaný nikdy nedostal od pôvodných nájomcov žiadnu faktúru, ktorou by si uplatňovali náhradu škody alebo nemajetkovú ujmu. Uviedol, že čo sa týka posledného dodatku (zrejme znaleckého posudku – pozn. súdu), tak predmetnú vec konzultoval s iným súdnym znalcom, ktorý mu doposiaľ pomáhal v rámci tejto problematiky. V záverečnom prednese uviedol, že je preukázateľné, že záväzok zo zmluvy o nájme pozemkov uzatvorenej medzi žalovaným a A. B. zo dňa 18.12.2006, ako aj žalovaným a pani D. E. vyplývajúci z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 prešiel na nového kupujúceho WH DANUBIUS s.r.o. vo vzťahu k parcelám, ktoré sú predmetom súdneho sporu a z týchto dôvodov chýba dostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného byť účastníkom konania. Rovnako podľa jeho názoru na strane žalobcu chýba dostatok aktívnej legitimácie byť účastníkom konania, nakoľko žalobca nepreukázal vznik záväzku na náhradu škody na strane žalovaného, nepreukázal, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok spolu
s príslušenstvom, ktoré mali vzniknúť titulom náhrady škody za dohodu neplatného skončenia nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2010 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a p. E. a p. B. ako nájomníčkami, čím nepreukázal základné zákonné podmienky pre aktívnu legitimáciu a to také hmotné právne postavenie, z ktorého by vyplývalo žalobcovi ním uplatnené právo, resp. že mu vyplynulo z toho procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Ďalej uviedol, že žalobca, ako aj pani E. a pani B. nepreukázali, že pohľadávky, ktoré si uplatnili voči žalovanému mali pojaté vo svojom účtovníctve a tieto bolo možné postúpiť na iného v zmysle Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou. Žalobca titulom náhrady škody nepreukázal existenciu vzniku škody vo forme ušlého zisku žalovanému. Vyvodiť náhradu škody výlučne z neplatnosti výpovede nemá žiaden právny základ, logiku a právnu relevanciu. Daný úkon výpovede nájmu pred uplynutím nájomnej zmluvy je potrebné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý nevyvoláva účinky, vznik, zmenu ani zánik povinnosti zmluvných strán. Zároveň uviedol, že žalovaný predajom nehnuteľnosti pôvodne žalovanému v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. stratil pasívnu legitimáciu byť účastníkom konania a z týchto dôvodov je žalobný nárok voči žalovanému absolútne nedôvodný. Navyše, ak pôvodne žalovaný v 2. rade nebránil údajne poškodeným nájomcom akýmkoľvek spôsobom v užívaní pôdy , ktorú mali v nájme. Naopak, pôvodne žalovaný v 2. rade vyzval pôvodné nájomníčky na riadne užívanie pôdy. Uvedené deklaroval právny zástupca žalovaného v 2. rade listinným dôkazom – vyjadrenie zo dňa 6.11.2014.
12. Z výpovede zo dňa 29.10.2014 (č.l. 43 spisu ) je zrejmé, že žalovaný Obec Biel vypovedal bez udania dôvodu v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. D. E. nájomnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrel 1.1.2010. Výpovednú lehotu určil 1 rok a žiadal, aby prenajaté pozemky boli uvoľnené, čo najskôr po žatve v roku 2015.
13. Z výpovede zo dňa 25.10.2012 (č.l. 46 spisu ) je zrejmé, že žalovaný obec Biel vypovedal bez udania dôvodu v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. D. E. nájomnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrel 1.1.2010. Výpovednú lehotu určil 1 rok a žiadal, aby prenajaté pozemky boli uvoľnené, čo najskôr po žatve v roku 2013.
14. Z odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 4. novembra 2012 (č.l. 44 spisu) je zrejmé, že D. E. sa týmto odvolala voči výpovedi nájomnej zmluvy, ktorú s ňou žalovaný uzavrel na dobu určitú do 31.12.2015. V odvolaní poukázala na to, že podnikatelia v poľnohospodárstve majú určité záväzky voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre, a preto uzatvárajú nájomnú zmluvu na 5 a viac rokov, aby vedeli predmetný záväzok splniť. Nakoľko predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, možno ju vypovedať len rok pred uplynutím času na ktorý bol nájom dohodnutý a teda v roku 2014, pričom odovzdávať pozemky možno v roku 2015 najskôr po zbere úrody.
15. Zo žiadosti o uzavretie resp. vykonania zmeny v nájomnej zmluve zo dňa 23.4.2013 (č.l. 45 spisu) bolo zistené, že D. E. požiadala pôvodne žalovaného v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. o uzavretie resp. vykonanie zmeny v nájomnej zmluve na poľnohospodárske pozemky podľa LV číslo XXX v katastrálnom území C. na parc. č. 1471/1 vo výmere 171483 m2, druh pozemku orná pôda, p. č. 1469/1 vo výmere 34439 m2, druh pozemku orná pôda a na parc. č. 1478 vo výmere 345677 m2 druh pozemku orná pôda. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že dňa 1.1.2010 uzavrela s bývalým vlastníkom Obcou Biel nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2015.
16. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným Obcou Biel a nájomcom D. E. (č.l. 84 spisu) je predmetom nájmu prenájom pozemkov vo vlastníctve obce Biel, v katastrálnom území C., zapísaných na LV číslo XXX, číslo parc. 1471/1, 1469/1, 1478, 1505, 1506, 1504 vo výmere 66,79 ha ornej pôdy a 13,08 ha TTP. Doba nájmu je od 1.1.2010 do 31.12.2015. Nájomné bolo určené vo výške 16,59 EUR za 1 ha ornej pôdy a 8,30 EUR za 1 ha TPP, ročné nájomné bolo celkom 1.217,12 EUR. Nájomné bolo splatné v hotovosti alebo v naturáliách do 31.12. bežného roka podľa čl. 4 predmetnej zmluvy. Prenajímateľ môže nájom poľnohospodárskej pôdy vypovedať z dôvodov uvedených v § 6 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/2004 , ak: · Nájomca podstatne zmenil druh pozemku bez súhlasu prenajímateľa, · Nájomca užíva pozemok v rozpore s osobitnými predpismi, · Nájomca nenakladá s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára, · Nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšej splátky nájomného.
17. Podľa znaleckého posudku č. 10/2013 znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna) Ing. Bc. Tichomír Bučka (č.l. 85 spisu) ušlý zisk z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy D. E. je 130.229,99 EUR za 1 rok.
18. Podľa Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.12.2006, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným Obcou Biel a nájomcom A. B. – ARI (č.l. 47 spisu) je predmetom nájmu prenájom pozemkov vo vlastníctve obce Biel, v katastrálnom území C., číslo parc. 1515/1, 1518/1, 1519, 1532, 5802/1, 5803/1, 5804/1, 6701/1, 6803/1 v celkovej výmere 64,8612 hektára z toho orná pôda 45,4623 hektára a TTP 19,3989 hektára. Pozemky boli prenajaté za účelom zabezpečenia poľnohospodárskej výroby pri zachovaní druhu poľnohospodárskeho pozemku so starostlivosťou riadneho hospodára. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2006 do 31.12.2016. Výška ročného nájomného bola stanovená za ornú pôdu 22.731,15 Sk, za TTP 4.849,73 Sk, teda celkom 27.581 Sk. Prenajímateľ a nájomca mali právo vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľnosti.
19. Z výpovede zo dňa 25.10.2012 (č.l. 79 spisu ) je zrejmé, že žalovaný Obec Biel vypovedal bez udania dôvodu v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. Zlate Petríkovej - ARI nájomnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrel dňa 18.12.2006, výpovednú lehotu určil 1 rok a žiadal, aby prenajaté pozemky boli uvoľnené, čo najskôr po žatve v roku 2013.
20. Z výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Bieli zo dňa 18.6.2013 (č.l. 80 spisu) je zrejmé, že uznesením č. 15/2013 obecné zastupiteľstvo schválilo zrušenie výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.10.2012 medzi zmluvnými stranami Obec C. a A. B. – ARI. Zrušenie výpovede nájomnej zmluvy žalovaný oznámil A. B. – ARI písomným podaním zo dňa 19.6.2013 (č.l. 81 spisu ). Písomným podaním zo dňa 29.7.2013 (č.l. 82 spisu ) Zlata Petríková – ARI požiadala starostu obce Biel o vysvetlenie, nakoľko jej bolo dňa 20.6.2013 doručené zrušenie výpovede nájomnej zmluvy. Podľa odpovede Obce Biel zo dňa 12.8.2013 adresovanej A. B. – ARI menovaná neuviedla číslo parcely, preto sa k uvedenej problematike žalovaný nevyjadril.
21. Z výzvy pôvodne žalovaného v 2. rade zo dňa 6.11.2014 (č.l. 144 spisu) bolo zistené, že pôvodne žalovaný v 2. rade vyzval D. E. na zaplatenie nájomného za rok 2013 vo výške 915,10 EUR.
22. Podľa znaleckého posudku č. 9/2013 znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna) Ing. Bc. Tichomír Bučka (č.l. 48 spisu) ušlý zisk z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy A. B. – ARI je 88.171,75 EUR za 1 rok.
23. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3. mája 2013 (č.l. 166 spisu) je zrejmé, že postupca D. E. SHR oznámila žalovanému Obci Biel, že pohľadávka, ktorá vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od Nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 1.1.2010, ktorá vznikla medzi Obcou Biel ako dlžníkom – prenajímateľom a ňou ako postupcom – nájomcom, na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník pozemkov v katastrálnom území C. zapísaných na listoch vlastníctva číslo XXX, číslo parc. 1471/1, 1469/1, 1478, 1505, 1506, 1504 vo výmere 66,79 ha ornej pôdy a 13,08 ha TTP dal do prenájmu tieto pozemky nájomcovi na poľnohospodárske využitie, uzavretej na dobu určitú a to od 1.1.2010 do 31.12.2015 a ktorú prenajímateľ vypovedal bez právne relevantného dôvodu, čím spôsobil nájomcovi škodu bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená v prospech postupníka – spoločnosti GROUND CORP INVEST, s.r.o. Podľa úradnej pečiatky bolo uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky obecnému úradu v Bieli doručené dňa 11.6.2013 a zaevidované pod číslom 228/2013.
24. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3. mája 2013 (č.l. 167 spisu) je zrejmé, že postupca A. B. – ARI oznámila žalovanému Obci Biel, že pohľadávka, ktorá vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.12.2006, ktorá vznikla medzi obcou Biel ako dlžníkom – prenajímateľom a ňou ako postupcom – nájomcom na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník pozemkov v katastrálnom území C. prenechal nájomcovi na dočasné užívanie za odplatu pozemky číslo parc. 1515/1, 1518/1, 1519, 1532, 5802/1, 5803/1, 5804/1, 6701/1, 6803/1 v celkovej
výmere 64,8612 hektára z toho orná pôda 45,4623 hektára a TTP 19,3989 hektára, uzavretej na dobu určitú a to od 1.1.2006 do 31.12.2016 a ktorú prenajímateľ vypovedal bez právne relevantného dôvodu, čím spôsobil nájomcovi škodu bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená v prospech postupníka – spoločnosti GROUND CORP INVEST, s.r.o. Podľa úradnej pečiatky bolo uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky Obecnému úradu v Bieli doručené dňa 11.6.2013 a zaevidované pod číslom 227/2013.
25. Z vyčíslenia a výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 10.6.2013 (č.l. 41 spisu) je zrejmé, že žalovaný Obec Biel bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky z titulu náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od Nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 1.1.2010 vo výške 390.689,97 EUR v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 11.6.2013 a zaevidovaná pod č. 229/2013.
26. Z vyčíslenia a výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 10.6.2013 (č.l. 42 spisu) je zrejmé, že žalovaný Obec Biel bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky z titulu náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.12.2006 vo výške 352.687,- EUR v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 11.6.2013 a zaevidovaná pod č. 230/2013.
27. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo zamerať znalecké dokazovanie na určenie výšky ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi obcou C. a D. E. v roku 2013, 2014 a 2015, určenie výšky ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2006 uzavretej medzi Obcou Biel a Zlatou Petríkovou – ARI v roku 2013, 2014, 2015 a verifikovať znalecké posudky č. 9/2013 vypracovaný Ing. Bc. Tichomír Bučkom a č. 10/2013 vypracovaný Ing. Bc. Tichomír Bučkom. Zo znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing. Pavla Balla, PhD, znalca z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Rastlinná výroba, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/109/2015 – 170 zo dňa 27.10.2015 (č.l. 176 spisu) je zrejmé, že výška ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. 1. 2010 uzavretej medzi obcou C. a D. E. v roku 2013, 2014 a 2015 je za ornú pôdu 134.879,40 EUR, za TTP 7.194,13 EUR, spolu celková výška ušlého zisku je 142.073,53 EUR. Výška ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2006 uzavretej medzi obcou Biel a Zlatou Petríkovou – ARI v roku 2013, 2014 a 2015 je za ornú pôdu 122.412,63 EUR, za TTP 10.997,20 EUR, spolu celková výška ušlého zisku je 133.409,83 EUR. Znalecké posudky č. 9/2013 vypracovaný Ing. Bc. Tichomírom Bučkom a č. 10/2013 vypracovaný Ing. Bc. Tichomírom Bučkom boli vypracované na základe produkčného potenciálu pôdy. V čase vypracovania znaleckých posudkov znalec nemohol použiť inú metódu výpočtu, nakoľko neboli výsledky hospodárenia v rokoch, na ktoré sa mal vypočítať ušlý zisk.
28. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2013 uzavretej medzi A. B. – ARI ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (č.l. 227 spisu) je zrejmé, že postupca je výlučným vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva voči dlžníkovi Obci Biel, ktorá mu vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18. 12. 2006 medzi dlžníkom ako prenajímateľom a postupcom ako nájomcom, na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území C. prenechal nájomcovi na dočasné užívanie za odplatu pozemky číslo parc. 1515/1, 1518/1, 1519, 1532, 5802/1, 5803/1, 5804/1, 6701/1, 6803/1 v celkovej výmere 64,8612 hektára z toho orná pôda 45,4623 hektára, ak tak TP 19,3989 hektára. Zmluva o nájme pozemku bola uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2006 do 31.12.2016. Prenajímateľ zmluvu o nájme pozemku vypovedal bez právne relevantného dôvodu, čím spôsobil postupcovi škodu, ktorú pohľadávku previedol na postupníka – žalobcu.
29. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2013 uzavretej medzi D. E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (č.l. 230 spisu) je zrejmé, že postupca bol výlučným vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva voči dlžníkovi Obci Biel, ktorá mu vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od Nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 1.1.2010, ktorá vznikla medzi Obcou Biel ako dlžníkom – prenajímateľom a ňou ako postupcom – nájomcom na základe ktorej
prenajímateľ ako vlastník pozemkov v katastrálnom území C. zapísaných na listoch vlastníctva číslo XXX, číslo parc. 1471/1, 1469/1, 1478, 1505, 1506, 1504 vo výmere 66,79 ha ornej pôdy a 13,08 ha TTP dal do prenájmu tieto pozemky nájomcovi na poľnohospodárske využitie, uzavretej na dobu určitú a to od 1.1.2010 do 31.12.2015 a ktorú prenajímateľ vypovedal bez právne relevantného dôvodu, čím spôsobil nájomcovi škodu, ktorú pohľadávku previedol na postupníka – žalobcu.
30. Zo súkromného znaleckého posudku č. 15/2017 vypracovaného znalcom z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), Živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna), Ing. Bc. Tichomírom Bučkom (č.l. 232 spisu) súd zistil, že výška ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi obcou C. a D. E. SHR v roku 2013, 2014, 2015 bola za rok 2013 vo výške 51.825,02 EUR, za rok 2014 vo výške 48.084,46 EUR, za rok 2015 vo výške 48.217,92 EUR, spolu vo výške 148.127,40 EUR. V ušlom zisku sú započítané aj dotácie za jednotlivé roky. Výška ušlého zisku z dôvodu nemožnosti obhospodarovania prenajatej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2006 uzavretej medzi obcou Biel a Zlato Petríkovou - ARI v roku 2013, 2014, 2015 a 2016 bol za rok 2013 vo výške 42.920,55 EUR, za rok 2014 vo výške 45.184,62 EUR, za rok 2015 vo výške 38.147,76 EUR, za rok 2016 vo výške 41 911,84 EUR, spolu vo výške 168.164,77 EUR. V ušlom zisku sú započítané aj dotácie za jednotlivé roky.
31. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 5. 2018 (č.l. 271 spisu) namietal správnosť znaleckého posudku číslo 15/2017. Uviedol, že v znaleckom posudku nebolo prihliadnuté na skutočnosť, že obidve podnikateľky zobrali všetku úrodu v roku 2013 z prenajatých poli a teda nebolo zo strany znalca správne, že pojal túto úrodu z roku 2013 ako škodu v neprospech žalovaného do znaleckého posudku. Uviedol, že znalecký posudok sa tým javí ako nehodnoverný, nepreskúmateľný a zmätočný, je použitá nesprávna metodika, použité nesprávne výmery a teda tento znalecký posudok neakceptuje. Opätovne namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal vlastníkom pohľadávok spolu s príslušenstvom, ktoré mali vzniknúť titulom náhrady škody z dôvodu neplatného skončenia nájomných zmlúv. Ďalej namietal, že p. E. a p. B. pohľadávky, ktoré si uplatnili voči žalovanému nemali pojaté vo svojom účtovníctve a tieto nebolo možné postúpiť na iného tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník a to písomnou zmluvou. Ďalej uviedol, že úkon výpovede nájmu pred uplynutím nájomnej zmluvy je nutné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý nevyvoláva účinky, vznik a zmenu ani zánik povinnosti zmluvných strán. Ďalej namietal, že žalobca skutočnú škodu nepreukázal.
32. Na základe listín predložených Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (č.l. 286 - 547 spisu) žalobca predložil súdu odborné vyjadrenie č. 37/2019 vypracované znalcom z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), Živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna), Ing. Bc. Tichomírom Bučkom (č.l. 603 spisu). Úlohou znalca bolo zodpovedať tieto otázky : · kto využíval a poberal dotácie v poľnohospodárskom roku 2013, 2014 a 2015 za poľnohospodárske pozemky od Pôdohospodárskej platobnej agentúry uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi Obcou Biel a D. E. SHR, ktoré sú predmetom súdneho konania o náhradu škody sp. zn. 6C/109/2015 vedenom na Okresnom súde Trebišov, · kto využíval a poberal dotácie v poľnohospodárskom roku 2013, 2014, 2015 a 2016 za poľnohospodárske pozemky od Pôdohospodárskej platobnej agentúry uvedené v Nájomnej zmluve zo dňa 18. 12. 2006 uzavretej medzi Obcou Biel a A. B. - F., ktoré sú predmetom súdneho konania o náhradu škody sp. zn. 6C109/2015 vedenom na Okresnom súde Trebišov, · vyjadriť sa k dokumentom zaslaným na výzvu súdu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré sú obsahom súdneho spisu pri odpovediach na vyššie uvedené otázky. Z odborného vyjadrenia č. 37/19 súd zistil, že nie je možné určiť to, kto každý užíval dotknuté poľnohospodárske pozemky za roky 2013 až 2015 a poberal dotácie od PPA, ale je možné uviesť, že za rozhodné obdobie za dotknuté pozemky D. E. SHR nedeklarovala ich užívanie a nežiadala dotácie od PPA, okrem roku 2013, keď sa zrejme požiadalo o dotácie z dôvodu výkonu poľnohospodárskej činnosti spojenej so zberovým prácami úrody založenej ešte v leto – jeseň rok 2012. Z odborného vyjadrenia č. 37/19 súd zistil, že nie je možné určiť kto každý užíval dotknuté poľnohospodárske pozemky za roky 2013 až 2016 a poberal dotácie od PPA, ale je možné uviesť, že za rozhodné obdobie za dotknuté pozemky A. B. – ARI nedeklarovala ich užívanie a nežiadala dotácie od
PPA, okrem roku 2013, keď sa zrejme požiadalo o dotácie z dôvodu výkonu poľnohospodárskej činnosti spojenej so zberovým prácami úrody založenej ešte v leto – jeseň rok 2012. Po roku 2015 verifikovala zníženú výmeru na 586,6 hektára. Pri skúmaní veci a formulácií záverov dal znalec do pozornosti zistenú skutočnosť, že dotácie poskytované od Pôdohospodárskej platobnej agentúry môže čerpať iba ten, kto preukáže k deklarovanej výmere pozemkov platný užívací vzťah a to spravidla buď vlastnícky alebo nájomný, a preto je potrebné obmedziť skúmanie iba na to, kto disponuje uzavretými nájomnými zmluvami. Uvedený názor plne rešpektuje v súčasnosti podľa skúsenosti znalca aj Pôdohospodárska platobná agentúra a teda pokiaľ subjekt nepreukáže užívací vzťah k deklarovaným pozemkom, tak mu dotácie neprizná.
33. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch D. E. a A. B., z dôvodu, že žalovaný ním chcel preukázať akú náhradu škody si uplatnili a za akú výmeru, čo bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi v spise. Súd zamietol návrh žalovaného na predloženie účtovníctva D. E. a A. B. – ARI, ktorým chcel preukázať, že právne predchodkyne žalobcu v ňom nemali zaúčtovanú pohľadávku za náhradu škody. Uvedenú skutočnosť však žalobca nerozporoval, takže to v konaní sporné nebolo. Žalovaný žiadal predloženie účtovníctva postupcov aj z dôvodu, že podľa neho nebolo preukázané postúpenie pohľadávky na žalobcu, avšak postúpenie pohľadávok bolo žalovanému riadne oznámené Oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré mu boli doručené dňa 11.6.2013 (č.l. 166 a 167 spisu).
34. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie sumy 292.160,41 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 292.160,41 EUR od 17.6.2013 do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému Obci Biel.
35. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:
36. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
37. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.
38. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na určitý čas možno uzavrieť a) najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, b) najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice, c) najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu špargle, alebo porastu drobného ovocia, d) najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, 6) e) najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované.
39. Podľa § 676 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
40. Podľa § 680 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
41. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
43. Podľa § 268 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.).
44. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
45. Podľa § 383 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.
46. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
47. V prvom rade sa súd musel vysporiadať so žalovaným namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd ju mal za preukázanú Oznámením o postúpení pohľadávky právnej predchodkyne žalobcu D. E. SHR zo dňa 3.5.2013 a Oznámením o postúpení pohľadávky právnej predchodkyne žalobcu A. B. - ARI zo dňa 3.5.2013, pričom obidve Oznámenia o postúpení pohľadávky boli dňa 11. 6. 2013 doručené žalovanému, ktorý ich riadne zaevidoval pod číslom 227/2013 a 228/2013. Tvrdenie žalovaného v konaní o tom, že mu neboli oznámenia o postúpení pohľadávky riadne doručené súd týmto považoval za vyvrátené. Keďže tieto oznámenia o postúpení pohľadávky doručili žalovanému právne predchodkyne žalobcu ako postupcovia, v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je žalovaný ako dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. K uvedenému súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nad rámec svojej povinnosti predložil Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2013, ktoré uzavrel s D. E. a A. B. – ARI. Čo sa týka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú mal žalovaný podľa svojho tvrdenia stratiť predajom pozemkov prenajatých právnym predchodcom žalobcu obchodnej spoločnosti WH DANUBIUS s.r.o. Žilina, je potrebné uviesť, že ani táto obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v čase, keď bol ešte vlastníkom predmetných nehnuteľnosti.
48. Nielen pri hodnotení znaleckého posudku ako dôkazu, ale aj pri pokuse o odstránenie rozporov medzi dvoma znaleckými posudkami, ktoré sú tiež súčasťou hodnotenia dôkazov, súd nie je oprávnený sám posudzovať skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, a nemôže teda preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znaleckých posudkov. Pokiaľ súd sám posúdiť skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, bez toho, aby ohľadom nich vykonal znalecké dokazovanie, ide o vadu konania, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.marca 2018 sp. zn. 12Cdo/219/2016
49. K námietkam žalovaného týkajúcich sa nesprávnosti záverov znaleckých posudkov znalca Ing. Bc. Tichomíra Bučka je potrebné uviesť, že súd tieto námietky nemohol brať do úvahy, nakoľko tieto námietky žalovaného boli formulované vo všeobecnej rovine, pričom žalovaný v prípade spochybňovanie odbornosti predložených znaleckých posudkov mal možnosť zabezpečiť vypracovanie súkromného znaleckého posudku tak, ako to predpokladá § 209 ods. 3 CSP. Keďže súd nie je oprávnený sám posudzovať skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, nemôže ani sám preskúmavať správnosť odborných záverov znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu znalecké posudky Ing. Bc. Tichomíra Bučka, predovšetkým znalecký posudok č. 15/2017 zo dňa 27.9.2017 a Odborné vyjadrenie č. 37/2019 zo dňa 17.10.2019 vyhodnotil ako rozhodujúce dôkazy pre vyhovenie žalobe.
50. Žalovaným namietanú skutočnosť spočívajúcu v tom, že uplatňovaný nárok na náhradu škody nemali právne predchodkyne žalobcu zaúčtované vo svojom účtovníctve súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by nebolo možné uplatnený nárok žalobcovi priznať, nakoľko zaúčtovanie nároku na náhradu škody nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik takéhoto nároku, keďže jeho zaúčtovanie do účtovníctva poškodeného malo len deklaratórny charakter a jeho prípadné nezaúčtovanie môže mať význam len z hľadiska dodržiavania správnych účtovných postupov v účtovníctve poškodeného.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd všetky zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody žalobcovi v tomto konaní za preukázané. V zmysle § 268 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 Obchodného zákonníka a nasl. spolu s primeraným použitím § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je preukázaná existencia zákonných predpokladov vzniku škody a to existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. K vzniku žalobcom uplatňovanej škody došlo v dôsledku neplatnej výpovede nájomných zmlúv uzavretých medzi žalovaným obcou C. a D. E. a A. B., ktorá je tak protiprávnym úkonom žalovaného. Neplatnosť výpovedí týchto zmlúv súd vyslovil v rámci vyriešenia predbežnej otázky, pričom dôvodom ich neplatnosti je skutočnosť, že v zmysle § 8 zákona č. 504/2003 Z. z. zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy nie je možné vypovedať, ak je takáto zmluva uzavretá na dobu určitú, pričom pri takto uzavretých zmluvách o nájme poľnohospodárskej pôdy platí, že po uplynutí určitej doby má predchádzajúci nájomca prednostné právo na uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy.
52. Čo sa týka vzniku škody a jej výšky túto mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 15/2017, ktorý žalobca predložil ako súkromný znalecký posudok. Predmetný znalecký posudok súd akceptoval predovšetkým z toho dôvodu, že okrem určenia výšky škody verifikoval doterajšie znalecké posudky, a to najmä znalecký posudok G. C. a jasne a zrozumiteľne zodpovedal otázky týkajúce sa výšky spôsobenej škody. Zo záveru znaleckého posudku číslo 15/2017 zo dňa 27. septembra 2017 je zrejmá výška škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla D. E. za roky 2013 – 2015 vo výške 148.127,40 EUR a tiež výška škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla A. B. – ARI za roky 3013 – 2016 vo výške 168.164,77 EUR, t. j. spolu suma 316.292,17 EUR. Od uvedenej sumy bola odpočítaná suma dotácií za rok 2013 (D. E. 15.027,75 EUR a A. B. – ARI 9.104,01 EUR, spolu 24 131,76 EUR), nakoľko šlo o dotácie poskytnuté v súvislosti so zberom úrody zasiatej v období leto – jeseň 2012 a teda súd považuje žalobu v časti sumy 292.160,41 EUR za dôvodnú.
53. Súd mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovaného, ktorou je nemožnosť obhospodarovania riadne prenajatej hospodárskej pôdy právnymi predchodkyňami žalobcu v súlade s platnými nájomnými zmluvami dôsledkom neplatných právnych úkonov a to neplatných výpovedí predmetných nájomných zmlúv. Súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1019/2002, v zmysle ktorého je existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi zavineným spôsobením neplatnosti právneho úkonu a vznikom škody jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku zavineného spôsobenia neplatnosti právneho úkonu, teda ak zavinené spôsobenie neplatnosti právneho úkonu a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká.
54. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z ktorého je vyvodzované právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní posúdil súd ako obchodnoprávny vzťah, pričom pri tomto posúdení vychádzal z toho, že zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy boli medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným uzatvorené v súvislosti s vykonávaním ich podnikateľskej činnosti. Právni predchodcovia žalobcu zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy uzatvárali ako podnikatelia za účelom podnikania v poľnohospodárskej výrobe a žalovaný poľnohospodársku pôdu právnym predchodcom žalobcu nie prenajímal v súvislosti s výkonom verejnej moci, ale za účelom dosiahnutia zisku teda v súvislosti s podnikaním.
55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobca v danom prípade preukázal všetky pozitívne predpoklady pre vznik práva na náhradu škody, pričom ide o minimálny rozsah podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola založená zodpovednosť za škodu a priznaný nárok na jej náhradu. Medzi tieto predpoklady patrí preukázaná protiprávnosť konania žalovaného spočívajúca
v podaní neplatných výpovedí nájomných zmlúv adresovaných právnym predchodcom žalobcu. Ďalším predpokladom je vznik škody a jej výška preukázaná znaleckým posudkom č. 15/2017, ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, ktorá spočíva v nemožnosti obhospodarovania riadne prenajatej poľnohospodárskej pôdy právnymi predchodcami žalobcu na základe platných nájomných zmlúv v dôsledku neplatných výpovedí týchto nájomných zmlúv.
56. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu je v súlade s § 268 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Ostatné tzv. negatívne predpoklady, ktorých cieľom je na rozdiel od pozitívnych predpokladov poukázať, že škoda nevznikla alebo vznikla v menšom rozsahu ako v tom, ktorý preukázal poškodený musí preukázať škodca, v tomto prípade žalovaný. Dôkazné bremeno tak bol na žalovanom, ktorý však na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani nenavrhol vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, a preto svoje dôkazné bremeno neuniesol.
57. Nad rámec uvedeného má súd za to, že neplatnou výpoveďou a výzvou na uvoľnenie prenajatých pozemkov, ako aj následným predajom prenajatých pozemkov spoločnosti WH DANUBIUS s.r.o. žalovaný obmedzil užívacie právo právnych predchodcov žalobcu k predmetným pozemkom. Žalobca, resp. postupcovia, mal právne možnosti ochrany voči žalovanému buď podaním negatórnej zapieracej žaloby ako oprávnený držiteľ, kde by v rámci konania súd rovnako ako predbežnú otázku riešil platnosť predmetných výpovedí nájomných zmlúv a v prípade úspechu žalobcu by mu za obmedzenie užívacieho práva do odstránenia tohto protiprávneho stavu patrilo právo na náhradu škody, resp. si ho mohol žiadať priamo ako náhradu škody z protiprávneho úkonu žalovaného, čo si aj uplatnil v predmetnom konaní. Právo žalobcu na náhradu škody z titulu neplatného právneho úkonu pozná aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/1097/2002 zo dňa 26.8. 2003.
58. Keďže sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,5 %. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 17.6.2013, nakoľko výzva na zaplatenie pohľadávky mu bola doručená dňa 11.6.2013, pričom v zmysle výzvy bol žalovaný povinný zaplatiť pohľadávku do 5 dní od doručenia výzvy t.j.do 16.6.2013.
59. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v prejednávanej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994 séria A, č. 303/B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).
60. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
61. V konaní bol pribratý uznesením zo dňa 21.9.2015 znalec ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorému štát vyplatil znalečné. Štát má preto ako osoba, ktorej v súvislosti s konaním vznikli výdavky, právo voči neúspešnej strane sporu, ktorou je žalovaný, na stopercentnú náhradu týchto výdavkov, nakoľko znalecký posudok bol vyhotovovaný z dôvodu opakovaných námietok žalovaného.
62. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová
procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením§ 255 ods. 1 CSP, § 259 CSP a § 470 ods. 2 CSP, je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Súd vyplatil znalcovi znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu. O výške týchto trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 436 401,74 eur a bol úspešný do sumy 292.160,41 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a v časti sumy 144.241,33 Eur zobral žalobu späť, čo predstavuje úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 67 % a úspech žalovaného 33 %. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.